fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
Vladimir Putin a Donald Trump
Vladimir Putin a Donald Trump na stretnutí počas G20 v japonskej Osake 28. júna 2019. © REUTERS / Sputnik / Mikhail Klimentyev
DENNÝ VÝBER ZAHRANIČIE

Rusko má „politickú vôľu“ dohodnúť sa na znížení počtu zbraní. Loptička je ale na americkej strane

Rusko sa neusiluje o preteky v zbrojení, ide mu len o vlastnú ochranu, povedal Vladimir Putin krátko po pozastavení zmluvy INF v reakcii na jej vypovedanie Spojenými štátmi. Moskva je otvorená novej dohode o znížení počtu zbraní, ale USA sa k nej musia vrátiť, dodal.

V rozsiahlom rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera Putin poukázal na obrovský rozdiel medzi americkými a ruskými obrannými rozpočtami. Odmietol predstavu, že Moskva by chcela vstúpiť do pretekov v zbrojení. „Porovnajte si koľko vynakladá na obranu Rusko. Je to približne 48 miliárd dolárov ročne. A pozrite sa koľko vynakladá na obranu USA. Je to viac ako 700 miliárd USD ročne. Kde vidíte preteky v zbrojení? Nechceme sa nechať vtiahnuť do takejto hry, ale musíme zaistiť našu bezpečnosť,“ povedal Putin.

Komentár Imricha Kovačiča: Trumpov „modus operandi“ je vytvárať tlak, urážať a vyhrážať sa

Moskva sa snaží dosiahnuť komplexnú dohodu o znížení počtu zbraní, ale Washington sa nezdá byť ochotný prijať takýto scenár. „Rusko má politickú vôľu pracovať na tom. Lenže teraz sú na rade USA,“ povedal Putin. Poukázal na to, že Kremeľ doposiaľ nepočul žiadnu odpoveď Bieleho domu na ponuku podpísať spoločné vyhlásenie o neprípustnosti jadrovej vojny z októbra minulého roku. Ponuka prišla v bezprostrednej reakcii na Trumpove oznámenie o zámere jednostranne odstúpiť od dohody  INF ešte z obdobia studenej vojny. Washington sa vtedy odvolával na údajné porušovanie zmluvy Ruskom, pretože narušilo základný kameň európskej bezpečnosti. Tieto obvinenia Moskva vehementne poprela. V odvetnej reakcii Rusko tiež zmluvu pozastavilo. Putin podpísal príslušný zákon v stredu.

Horná komora ruského parlamentu schválila Putinov zákon o odstúpení Ruska od zmluvy INF

Zmluva zakazovala nukleárne a konvenčné pozemné balistické a riadené strely s dosahom do 5 000 km. Po odstúpení USA z dohody INF, Trump naznačil, že by chcel vytvoriť trojstranný jadrový pakt, ktorý by zahŕňal aj Čínu. Americký prezident povedal, že v máji diskutoval o možnosti takejto „trojstrannej dohody“Napriek tejto rétorike, Trump agresívne rozširuje už aj tak nesmierny americký jadrový arzenál a na jeho výstavbu míňa miliardy dolárov.

Minulý týždeň Trump vychvaľoval americký vojenský priemysel, ktorý sa venuje „úplne novým jadrovým zbraniam“, ktoré „dúfajme“ nikdy nepoužijú.

Komentár Imricha Kovačiča: Pentagon si myslí, že jadrovú vojnu môže vyhrať

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info