EÚ spustila komplexný Akčný
plán proti dezinformáciám. Jeho účelom je podľa
nedávnej tlačovej správy Európskej komisie zjavne
"chrániť jej demokratický systém a verejné diskusie vzhľadom k nadchádzajúcim voľbám do Európskeho parlamentu v roku 2019, rovnako ako rade národných a miestnych volieb, ktoré sa budú konať v členských štátoch v roku 2020."
V júni 2018 sa v Európskej rade stretli čelní predstavitelia členských štátov EÚ a
vyzvali Európsku komisiu, aby "... predložila do decembra 2018 akčný plán s konkrétnymi návrhmi na koordinovanú reakciu EÚ na problém dezinformácií ...". Komisia tento akčný plán zverejnila 5. decembra 2018.
Tento akčný plán sa zameriava na štyri oblasti:
- Vylepšenie odhaľovania dezinformácií (Európska komisia na tento projekt vyčlenila 5 miliónov eur a vyzerá to, že očakáva, že členské štáty na neho prispejú aj na národnej úrovni).
- Koordinovaná reakcia - únijná inštitúcia a členské štáty vytvoria Systém rýchleho varovania "s cieľom uľahčiť zdieľanie dát a hodnotenie dezinformačných kampaní". Systém rýchleho varovania bude zriadený do marca 2019 a bude "doplnený o ďalšie posilnenie príslušných zdrojov".
- Online platformy a priemysel sú vyzývané k tomu, aby zabezpečili "transparentnosť politickej reklamy, zintenzívnili úsilie pri uzatváraní aktívnych falošných účtov a označovanie mimoľudskej interakcie (správy šírené automaticky botmi), spolupracovali s overovateľmi faktov a akademickými pracovníkmi pri odhaľovaní dezinformačných kampaní a overený obsah viac zviditeľnili a rozšírili "v súlade s predtým podpísaným
Ako je uvedené vyššie, akčný plán sa kľúčovým spôsobom opiera o skôr zavedený
Kódex postupov je nevyhnutný, pretože podľa komisára EÚ pre bezpečnostnú úniu sira Juliana Kinga:
V septembri uviedla komisárka pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť Mariya Gabriel o kódexe nasledujúce:
Podľa
, podpredsedu Európskej komisie zodpovedného za Digitálny jednotný trh, sú Kódex postupov a Akčný plán proti dezinformáciám zamerané na "ochranu našich demokracií pred dezinformáciami. Videli sme pokusy zasahovať do volieb a referend, pričom dôkazy ukazujú na Rusko ako primárny zdroj týchto kampaní. "
Šéfka zahraničnej politiky EÚ
vyhlásila: "Je našou povinnosťou chrániť tento priestor a neumožniť nikomu šíriť dezinformácie, ktoré rozdúchavajú nenávisť, rozdeľovanie spoločnosti a nedôveru v demokraciu."
Znie to vznešene: EÚ chce chrániť občanov pred "fake news" a zásahy do národných a únijných demokratických procesov zahraničnými mocnosťami ako je Rusko.
Kódex zaväzuje spoločnosti, prevádzkujúce sociálne siete, aby do 24 hodín preskúmali a odstránili "ilegálne prejavy nenávisti". podľa kódexu na musia spoločnosti po prijatí žiadosti o odstránenie obsahu "posúdiť žiadosť v súlade s ich pravidlami a všeobecnými zásadami a prípadne s vnútroštátnymi právnymi predpismi o boji proti rasizme a xenofóbii ..."
Okrem kódexu EÚ organizovala niekoľko ďalších iniciatív zameraných na posilnenie cenzúry. Nedávno napríklad EÚ vyzvala na predloženie návrhov ako "sledovať, predchádzať a potláčať on-line prejavy nenávisti".
Pakt požaduje, aby médiá, ktoré nepodporujú migračnú agendu OSN, stratili oprávnenie k príjmu verejných finančných prostriedkov. Ako je to teda s tým "plným rešpektovaním základných európskych princípov slobody prejavu, slobodnej tlače a plurality názorov"?
