Jaroslav Haščák je jedným zo zakladateľov investičnej skupiny Penta Investment. Podľa magazínu Forbes dosiahol jeho majetok v roku 2016 až 630 miliónov eur. Vyštudoval Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov (1987 - 1991), Pekingskú univerzita (1991 - 1992) a Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov, (1992 - 1993).
V roku 1990 si Haščák s Marekom Dospivom zaregistrovali firmu v Čechách. „Dovážali sme oblečenie z Číny, hlavne do Čiech a niečo aj na Slovensko.“ Využili pritom svoje kontakty v Číne. „Nakupovali sme bundy, hodvábne košele a podobné veci, ktoré sme letecky posielali do pražskej Kotvy alebo do Domu módy v Bratislave.“ Na obchode s textilom zarobil Haščák svoj prvý milión, za štyri mesiace, medzi štvrtým a piatym ročníkom na výške. „Pracovali sme aj cez prázdniny, tovar sme nakupovali priamo v čínskych fabrikách.“ Tvrdí portál Feminity.
“V roku 1996, keď NAV firmy dosahovalo okolo 50 mil. Sk, presvedčila Penta britský Regents Fund, aby sa pokúsil kúpiť kontrolný balík akcií najväčšieho investičného fondu na Slovensku VÚB Kupón, s hodnotou aktív okolo 9 mld. Sk. V priebehu nákupu akcií sa zakladajúca banka VÚB začala brániť. Britský Regents Fund sa rozhodol z transakcie exitovať. V tomto kľúčovom momente sa Pente podarilo presvedčiť VÚB Banku, aby jej predala svoj podiel a prefinancovala aj nákup akcií, ktoré už získal britský fond. Penta ovládla VÚB Kupón pri priemernej cene nákupu akcií na úrovni približne 20 percent ich reálnej trhovej hodnoty. Akvizícia VÚB Kupón otvorila Pente cestu k tzv. prvej miliarde zisku.”,
takto opísala okolnosti okolo VÚB Kupónu Penta.
Inak to však videl poslanec Milan Krajniak.
“Jaroslav Haščák pre média drzo tvrdil, že VÚB kupón rozdelili v záujme malých akcionárov. “Investovanie (v Istrofine) malo byť obozretnejšie, menej rizikové, bezpečné investovanie majetku malých akcionárov, ktorým by vraj príliš dravá investičná stratégia majoritných akcionárov nevyhovovala. Miera rizika, s akou chcú postupovať v Intermarku, je podľa J. Haščáka pre malých akcionárov neprijateľná,” cituje Krajniak Haščáka z denníku Práca. Podľa Krajniaka Jaroslav Haščák už vtedy používal lož ako bežnú pracovnú metódu.
“Neprijateľná miera rizika pre akcionárov spočívala v tom, že o dva mesiace dali Intermark do likvidácie a “skešovali” jeho majetok. Keby do tohto “rizikového investovania” Haščák pripustil aj malých akcionárov, dodnes by mu skladali a spievali oslavné piesne,” píše Krajniak na
svojom blogu.
Dnes Haščák ovláda najväčšie slovenské vydavateľstvo News and Media Holding. Do jeho portfólia patria denník Plus JEDEN DEŇ, najpredávanejší týždenník Plus 7 dní a má podiel aj v denníku SME a týždenníku Trend. Podľa kuloárnych informácií navyše teraz Penta rokuje o kúpe časti najväčšieho slovenského vydavateľstva Ringier Axel Springer vďaka čomu by získal najpredávanejší slovenský denník Nový Čas. Nie je vylúčené ani to, že Penta sa pokúsi kúpiť aj Televíziu Markíza.
Haščák ovláda cez Pentu miliardové biznisy v zdravotníctve a ďalších odboroch. Celkový majetok, ktorý ma Penta pod palcom je približne 8,5 miliardy eur.
Okrem poisťovne Dôvera, ktorú jeho spoločnosť ovládla, im patria aj nemocnice Svet zdravia, či sieť lekární Dr. Max. Rovnako má Haščák veľký vplyv aj v médiách. Penta vlastní vydavateľstvo News and Media Holding, minoritný podiel v Petit Presse a poškuľuje vo veľkom aj po televízii Markíza. Majetok tohto "malého - veľkého" muža narástol za 365 dní o neuveriteľných 90 miliónov eur. V živote Haščáka však nie je všetko také ružové. Práve jeho meno sa najviac skloňuje v spojitosti s kauzou Gorila a bytom na Vazovovej ulici. Blízko z politikov má napríklad k Andrejovi Dankovi, ale aj niektorým smerákom.
Podľa Zuzany Petkovej, ktorá v minulosti pracovala pre týždenník Trend spadajúci do portfólia vydavateľstva News and Media Holding patriaceho Pente, je dôležité povšimnúť si práve vzťah Kočnera s finančníkmi. „Nájdenie audiozáznamov u Mariana Kočnera dokresľuje obraz vzťahu Kočnera s Pentou.
Čiastočne to môže vysvetľovať nadštandardné úverovanie Kočnerových projektov bankou Penty, Privatbankou. Tak ako mohli byť vydierateľní politici, tým, že mal Kočner v trezore tieto nahrávky, mohol byť vydierateľný aj samotný Haščák,“ upozornila Petková.
Komunikácia Danka z Penty a Kočnerovho Tótha
Bývalý príslušník SIS Peter Tóth si mal pár dní po tom, ako polícia zatkla skupinu ľudí obvinených z vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, písať s hovorcom finančnej skupiny Penta Martinom Dankom. Informáciu priniesol
Denník SME.
Kočnera volal Brucho
Tóth s Dankom riešili, či vyšetrovanie nesmeruje k Tóthovmu kamarátovi Mariánovi Kočnerovi, ktorý je vo väzbe kvôli kauze okolo zmeniek televízie Markíza. Hovorca Penty volal Kočnera Brucho.
„Peter, ja mám len také info, že to v prípade Brucha vôbec nemusí byť také horúce, ako sa to javí, a že zdržanlivosť je namieste," napísal podľa denníka Martin Danko 5. októbra 2018 o 11.03 hod. Tóthovi cez mobilnú aplikáciu Threema.
Danko pre Denník SME potvrdil, že si s Tóthom písal. Priebeh komunikácie je zaznamenaný aj vo vyšetrovacom spise. Danko povedal, že išlo o bežnú komunikáciu, na detaily si nespomínal. Odmietol však, že by u neho Peter Tóth zisťoval uniknuté informácie z vyšetrovania.
„Mňa informácia od Tótha, ktorú mi vtedy napísal, o Končnerovej možnej účasti na vražde, zarazila a v tom čase mi pripadala nepravdepodobná. Preto som asi Tóthovi napísal, presne si to nepamätám, aby sa neunáhlil, keďže ma prekvapilo, ako bol o Kočnerovej spoluúčasti presvedčený,“ povedal Danko. Podľa PR špecialistu Penty Gabriela Tótha je teraz Danko dva týždne v Afrike na dovolenke.
Správu si napísali v deň, keď Peter Tóth vypovedal na polícii ako utajený svedok a uviedol, že pre Kočnera sledoval viacerých novinárov.
