HLAVNÝ DENNÍK
NÁZORY

Unavení angličtinou (Vladislav Gulevič)

Ilustračný obrázok © Shutterstock

Komentár Vladislava Guleviča (Fond strategickej kultúry)

„Sila jazyka je sila tých, ktorí ním hovoria“

Francúzsko, Španielsko, Portugalsko a Nemecko mienia bojovať za zvýšenie medzinárodného postavenia svojich jazykov. Neuspokojuje ich totiž rozšírená dominancia anglického jazyka.

„Keď angličtina získala status lingua franca, EÚ stratila kontrolu nad [kultúrnym a politickým] naratívom. Nastal čas zmeniť situáciu“, píše Wolfgang Münchau, riaditeľ expertného a analytického centra EVRO Intelligence (Nemecko).

Pripomína, že hlavným jazykom Európskeho hospodárskeho spoločenstva (predchodca Európskej únie) bola francúzština, vtedy však zoskupovalo iba šesť štátov. Čím viac nových krajín vstupovalo do EÚ, tým viac sa Európska únia stávala „anglickou“.

„Stav strachu.“ Nová kniha odhaľuje ako tím psychokratov stupňuje strach z Covidu, aby mal kontrolu nad verejnosťou

Väčšina pokusov o vytvorenie spoločných anglo-francúzskych, anglo-nemeckých, anglo-španielskych atď. mediálnych zdrojov so Spojenými štátmi a Veľkou Britániou určených na informovanie anglicky hovoriaceho auditória o politike Paríža, Berlína alebo Madridu nebola úspešných, pretože Anglosasi nechcú žiadnu integráciu v informačnej sfére. Veľká Británia opustila EÚ, angličtina však zostáva hlavným jazykom Únie, čo umožňuje Londýnu kontrolovať európsky informačný priestor.

Na zníženie vplyvu anglického jazyka v Európe Münchau navrhuje vytvoriť sociálne siete v ďalších európskych jazykoch. Na anglojazyčnomTwitteri, WhatsAppe a Facebooku absolútne dominujú americkí a britskí novinári, odborníci a analytici, ktorí európskym používateľom vnucujú svoje názory na svet. Druhým krokom je vytvorenie kvalitného softvéru pre online prekladače bez použitia angličtiny.

Nositeľom latinských jazykov (francúzsky, španielsky, portugalský, taliansky, rumunský), nemeckých (nemecký, holandský, nórsky, dánsky, švédsky), ugrofínskych (fínsky, estónsky, maďarský) je jednoduchšie prekladať texty z príbuzných jazykov, než z anglického, na to však nie sú potrebné technické možnosti. Španielčina je navyše najľahším západoeurópskym jazykom. Tak prečo sa učiť zložitejšiu angličtinu?

Izrael nie je demokracia (Michael Sfard)

Španielčina je hlavným konkurentom angličtiny.

Španielčina je druhým najrozšírenejším jazykom na svete, pre 471,5 milióna ľudí je to ich rodný jazyk. Z  celkového počtu hovoriacich týmto jazykom a tých, pre ktorých je to druhý jazyk (spolu 586 miliónov), patrí španielčine spolu s hindčinou (600 miliónov) tretie miesto na svete po angličtine, ktorou hovorí celkovo 1,4 miliardy ľudí a čínštine (1,2 miliardy).

Nevýhodou čínštiny a hindčiny je, že ich nositelia sa koncentrujú hlavne na hraniciach Číny a Indie, zatiaľ čo španielčinou sa hovorí v Európe, Amerike a Afrike. Španielčina je z hľadiska počtu internetových používateľov (okolo 260 miliónov) tretia na svete. V Spojených štátoch hovorí po španielsky 45 miliónov ľudí. Samuel Huntington predpovedal rozdelenie Američanov na dva národy s dvoma kultúrami – anglický a španielsky.

„Prvýkrát v histórii Spojených štátov si čoraz viac občanov, najmä černochov, nevie nájsť prácu a očakávanú mzdu kvôli tomu, že hovoria len po anglicky. Ak bude španielska expanzia v USA pokračovať týmto tempom, bude to mať vážne dôsledky pre politiku a vládu“, napísal Huntington vo svojej knihe ‘’Hispánska výzva’’ (El Reto Hispano).

Le Drian: Francúzsko vidí „riziko apartheidu“ v Izraeli

Argentínsky filozof Alberto Buela vo svojom článku „Metapolitika kastílčiny alebo španielčiny“ považuje španielčinu a portugalčinu za príbuzné jazyky, ktoré sú ich nositeľom zrozumiteľné. Ak pripočítame k španielsky hovoriacim aj nositeľov portugalského jazyka (260 miliónov) v Európe a Afrike, tak získame celkové číslo prevyšujúce 800 miliónov, čo robí z španielsko-portugalskej jazykovej oblasti s dvadsiatimi dvoma španielsky hovoriacimi a deviatimi portugalsky hovoriacimi krajinami, druhú jazykovo najvplyvnejšiu oblasť na svete po anglosfére.

„Sila jazyka je sila tých, ktorí ním hovoria“, zhrňuje Buela.

Aktívne je aj Portugalsko. 6. mája 2021 veľvyslanci Portugalska, Angoly, Mozambiku a Brazílie slávnostne otvorili Portugalské jazykové centrum na univerzite v Nairobi v anglofónnej Keni. Podľa odborníkov sa do roku 2050 počet osôb hovoriacich po portugalsky zvýši o 30% a do roku 2050 dosiahne 500 miliónov.

Goetheho inštitút reportuje zvýšenie počtu študentov nemeckého jazyka v Holandsku, Dánsku, Českej republike, Francúzsku a Rusku a 25% pokles vo Veľkej Británii a 15% v Poľsku. Celkovo vo svete študuje nemčinu 15,4 milióna cudzincov, pričom v Afrike sa počet študujúcich nemecký jazyk za posledné roky zvýšil o 50% (Alžírsko, Egypt, Pobrežie Slonoviny). Návštevnosť  výuky nemčiny na oficiálnej webovej stránke rádia Deutsche Welle dosiahla 4,2 milióna používateľov.

Taliansky lingvista Antonio Zoppetti napísal knihu ’’Povedzme to po taliansky’’ (Diciamolo italiano) a v nej uviedol množstvo anglicizmov, ktoré pre taliansky jazyk predstavujú smrteľnú hrozbu (Perché l’abuso dell’inglese rischia di uccidere la lingua italiana).

Prezident Zelenský obvinil vlastných: Za vraždou ruského novinára Šeremeta mohla stáť ukrajinská kontrarozviedka

V boji s angličtinou bolo Francúzsko najrozhodnejšie.

Francúzi a Taliani obsadzujú posledné miesto v Európe v znalosti anglického jazyka. Je to verejný protest proti všadeprítomnej angličtine.

Paríž odvôvodňuje dôležitosť francúzskeho jazyka pre zjednotenú Európu tým, že v Európskej únii zostali iba dve anglicky hovoriace krajiny (Írsko a Malta). Ich populácia nepresahuje 1,2% populácie EÚ, tak prečo je ich jazyk stále hlavným pracovným jazykom Únie? Pokiaľ ide o rast počtu francúzsky hovoriacich, tak francúzština do roku 2065 predbehne angličtinu, španielčinu, portugalčinu a nemčinu, pričom angličtina bude zaostávať aj za arabčinou a portugalčinou.

Od roku 1960 sa počet frankofónov na svete zvýšil päťnásobne a do roku 2070 dosiahne 470 miliónov. Takýto pôsobivý výsledok sa dosiahne vďaka rýchlemu rastu pôrodnosti v bývalých francúzskych kolóniách v Afrike a na Blízkom východe. Do roku 2065 budú Afričania predstavovať 80% všetkých frankofónov v porovnaní s anglicky hovoriacimi, ktorých bude 30 miliónov.

Skutočnosť, že európske jazyky konkurujú angličtine, vnímajú anglofóni bolestne.

Keď indonézska provincia Východný Timor vyhlásila v roku 2002 nezávislosť, tak si za svoj úradný jazyk vybrala portugalčinu, tlač v susednej Austrálii bola plná štipľavých komentárov na túto tému. Austrália verila, že Východný Timor si vyberie angličtinu.

Putin: Vyrazíme zuby každému, kto si bude chcieť niečo odhryznúť z Ruska

Ruský jazyk (258 miliónov) z hľadiska prevalencie obsadzuje 8. miesto na svete. Pred desiatimi rokmi sa umiestnil na šiestom mieste, za posledné desaťročie ho však predbehla francúzština aj bengálčina. Súvisí to s represívnymi opatreniami proti vzdelávaniu v ruštine v Lotyšsku, Litve, Estónsku, na Ukrajine a nie celkom premyslenými krokmi iných postsovietskych republík. Napríklad v Kirgizsku sa rusky hovoriace prostredie zmenšuje aj napriek tomu, že 70% študentov študuje v ruštine. Vysokoškolské vzdelávanie je jediný motivačný faktor pre výučbu ruštiny.

Prorektor Štátneho inštitútu ruského jazyka A. S. Puškina Michail Osadčij opísal  pozíciu ruského jazyka na Ukrajine takto: „…skutočný dopyt po ruskom jazyku je v tomto štáte obrovský, Ukrajinci veľmi často používajú ruský jazyk na riešenie rôznych problémov – aj každodenných, aj vedeckých, aj kultúrnych, aj vzdelávacích – pre mnohých je to rodný jazyk, pri vyhľadávaní informácií na internete najčastejšie používajú ruštinu, to všetko poukazuje na to, že ľudia skutočne potrebujú ruštinu, ale oficiálna pozícia ukrajinských vládnych orgánov k tomuto jazyku je trochu iná“.

V Uzbekistane stúpa záujem o ruský jazyk. Ruský jazyk má najsilnejšie oficiálne postavenie v Bielorusku. V štátnej a verejnej sfére má najlepšie zastúpenie v Bielorusku, Kirgizsku, Kazachstane, Uzbekistane a Moldavsku. Vo vedeckej komunikácii – v Bielorusku, Kirgizsku a Azerbajdžane. V oblasti vzdelávania – v Južnom Osetsku, Bielorusku a Abcházsku.

Ako Amerika obracia Rusko proti Číne (Vladimír Michejev)

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info