fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
DENNÝ VÝBER SLOVENSKO

Oslobodzujúci rozsudok Kočnera a Zsuzsovej: Nerozhodní sudcovia sa zľakli justičného omylu?

Marián Kočner / Fotokoláž (via TASR)

Písomný rozsudok v prípade vraždy Jána Kuciaka (†27) a Martiny Kušnírovej (†27) potvrdzuje, že v senáte nebola zhoda na tom, ako v celej veci rozhodnúť. To, čo v ňom napísali znie miestami doslova neuveriteľne. 

Dokumentovať to má rozsudok Špecializovaného trestného súdu, ktorý podľa portálu denníkn.sk potvrdzuje, že v senáte 2T, ktorému predsedala Ružena Sabová a jeho ďalšími členmi boli Rastislav Stieranka a Ivan Matel, nebola zhoda na tom, ako rozhodnúť v prípade vraždy novinára a jeho priateľky.

Nebezpečenstvo justičných omylov

Rozsudok končí priznaním, že sudcovia sú nerozhodní a obávajú sa, že môžu spraviť justičný omyl. „Za dôvodnú možno pritom považovať takú pochybnosť, ktorá by spôsobila, že sudca by aj po dôkladnom, nestrannom zhodnotení všetkých dostupných dôkazov bol tak nerozhodný, že by nemohol povedať, že získal ustálené presvedčenie o vine,“ píšu sudcovia.

„Požiadavku bezpečného skutkového zistenia bez dôvodných pochybností nemožno zamieňať s nebezpečnou teóriou, že stačí pravdepodobné usvedčenie páchateľa. Nízke požiadavky na istotu by mohli zvýšiť nebezpečenstvo justičných omylov,“ konštatujú ďalej sudcovia.

Médiá opäť kryjú babrákov a rýchlo hľadajú vinníkov Kočnerovej slobody

Spochybnili výpoveď kajúcnikov
Zoltán Andruskó / Facebook @Zoltán Andruskó)

Argumenty sudcov sa zhodujú s tým, čo Sabová 3. septembra prečítala pri ústnom vyhlásení rozsudku. O vine Kočnera a Zsuzsovej majú zásadné pochybnosti, a tak ich oslobodili spod obžaloby, že si objednali a zorganizovali Kuciakovu vraždu. Odsudzujúca časť rozsudku, ktorým bol z úkladnej vraždy uznaný za vinného Tomáš Szabó, si často protirečí s oslobodzujúcou časťou Marianovi Kočnerovi a Alene Zsuzsovej. Aj zo štylistiky je zrejmé, že ho písalo viac osôb, hoci pod rozsudkom je podpísaná iba predsedníčka senátu Sabová.

Rozsudok tiež všeobecne spochybňuje výpoveď takzvaných kajúcnikov (v tomto prípade Zoltána Andruskóa). Senát 2T sa v tejto časti svojej argumentácie odvoláva aj na článok sudcu Petra Šamka v Právnych listoch. Ide o sudcu, ktorý sa verejne zastáva sudcu Richarda Molnára obvineného z korupcie v kauze Búrka a ponúkol zaňho Najvyššiemu súdu oficiálnu záruku.

Raz svedkovi verili, inokedy nie

„Vý­po­veď ka­júc­ni­ka by sa ne­ma­la pre­ce­ňo­vať, ani glo­ri­fi­ko­vať, ani auto­ma­tic­ky po­va­žo­vať za prav­di­vú, ale ma­la by sa dôs­led­ne pre­ve­ro­vať, vrátane mo­ti­vá­cie ka­júc­ni­ka spolu­pra­co­vať s pro­ku­ra­tú­rou,“ cituje súd Šamka. Najvyšší súd v mimoriadnom dovolaní vo veci Salmanovcov začiatkom septembra pritom konštatuje, že takzvaný kajúcnik je úplne legálny inštitút spolupracujúceho svedka a nemožno ho považovať a priori za defektný prvok oslabujúci hodnotu dôkaznej situácie.

Rozsudok vo veci vraždy ukazuje, že sudcovia v senáte mali rozdielny názor na to, čo a kedy veriť jednotlivým svedkom. V prípade uznania viny Szabóa im verili, v prípade Zsuzsovej a Kočnera už nie. Prečo by však Andruskó hovoril pravdu o Szabóovi a prečo by klamal o Zsuzsovej?

SIS odtajnila svoju správu. Kočner a Trnka boli napojení na zločinecké skupiny

Nezrovnalosti ako „rozumné“ pochybnosti

Senát podľa Denníka N hodnotil dôkazy striktne formalisticky. Za pochybnosť napríklad sudcovia označili aj to, že Andruskó najskôr vypovedal, že vraždu spáchal Szabó. Vôbec nebrali do úvahy, že Andruskó si to naozaj myslel, pretože to bol Szabó, kto ho informoval o „výsledku“. Až priznaním Miroslava Marčeka sa ukázalo, že strieľal on. A kým v úvode súd hodnotí, že Szabóovu vinu potvrdzuje aj Andruskó, na konci sa odvoláva na jeho nedôveryhodnosť aj týmto príkladom.

Súd odmietol zobrať do úvahy, že Andruskó si niektoré veci nemusí s odstupom času pamätať do detailu presne. Napríklad to, či mu Zsuzsová odovzdala peniaze doobeda alebo poobede. On vypovedal, že doobeda, podľa lokalizácie mobilných telefónov sa stretli až poobede. Všetky takéto nezrovnalosti označuje senát za rozumné pochybnosti a pripúšťa možnosť, že Andruskó to chcel na Zsuzsovú a Kočnera len „hodiť“.

Kočnerova knižnica vydala prvé tajomstvá

Špekulácie sudcov o pomste
Na snímke obžalovaný Tomáš Sz. pred pojednávaním. FOTO TASR – Jakub Kotian

Prečo by si však majiteľ pizzerie v Komárne objednával vraždu novinára? Na to rozsudok odpoveď neponúka. Naopak, sudcovia špekulujú, že Andruskó sa mohol chcieť pomstiť Zsuzsovej, lebo jej dlžil peniaze, alebo aj Kočnerovi, ktorý mu zasa v minulosti nezaplatil za to, že mu zohnal bieleho koňa.

Senát 2T pristupuje k Andruskóovi opačne ako senát 1T toho istého súdu. Ten mu vlani schválil dohodu o vine a treste, na základe ktorej dostal trest 15 rokov. Rozhodol sa tak práve preto, že od začiatku spolupracuje s políciou. Aj toto senát 2T spochybňuje a tvrdí, že Andruskó tušil, že polícia ho zatkne a mohol sa na výpoveď pripraviť. Ako by však mohol vedieť, že jeho slová neskôr potvrdí aj komunikácia, ktorá sa našla v Kočnerovom mobile alebo obžalovaný Marček?

Chybné vyloženie si Threemy
Fotokoláž / Redakcia

Súd v odôvodnení tiež napísal, že Kočnera nemohli odsúdiť i preto, že Andruskó sa s ním nikdy nestretol a informácie o tom, že on je objednávateľ, mal mať iba od Zsuzsovej. A tú podľa súdu nemohli odsúdiť, lebo jediné, čo proti nej svedčí, je výpoveď Andruskóa, ktorú však podľa nich nič nepotvrdzuje. To, že u Aleny Zsuzsovej našli napríklad veľkú hotovosť od Kočnera, súd vyhodnotil tak, že jej ju mohol dať aj na niečo iné, nemuselo to byť na vraždu.

Súd nepovažuje za podporný dôkaz Andruskóovej výpovede ani komunikáciu Kočnera a Zsuzsovej v aplikácii Threema. Senát trvá na tom, že to, čo si písali, by sa malo vykladať doslovne. Súd komunikáciu vôbec nezasadil do kontextu, v ktorom sa diala a ak sa o to pokúsil, tak to podľa Denníka N robil chybne. Ako keby ju nečítal celú a nedokázal si predstaviť, ako spolu Zsuzsová a Kočner v skutočnosti komunikovali.

Kočnerova Threema: Peter Tóth volal s veľvyslancom Weissom hneď po vražde Kuciaka

Dva pohľady na dve správy
Alena Zsuzsová. Zdroj foto: Twitter (@joaki88)

„V zásade totiž vždy platí doslovný význam zachytenej textovej správy či listiny, ibaže sa reálne preukáže, že by mal znamenať niečo iné. Nemožno silene za všetkým vždy vidieť šifru či inak kódovanú komunikáciu, ktorá nikdy nemá mať doslovný gramatický význam a na základe toho fabulovať vlastný príbeh,“ konštatuje senát. Prokuratúra pritom príbeh zasadila do kontextu udalostí, ktoré sa vtedy diali, a o ktorých aj Kočner so Zsuzsovou komunikovali.

Súd sa napríklad odvoláva na správu z 21. februára 2018, v ktorej Kočner píše Zsuzsovej „50 soon lebka“, ktorá podľa prokuratúry mohla znamenať vyplatenie sumy za vraždu. Podobná správa z 26. februára 2018 „50 soon záchodová misa“ už bola podľa súdu prehliadaná. Denník N sa tomu už podrobne venoval v inom texte. Správa vôbec nevylučuje, že sa týkala tiež vraždy.

Kočner prišiel o apartmány na Donovaloch. Išlo o dražbu naoko?

Uznaný vypadnutý zub aj veštice

Súd tiež odmieta úvahu prokuratúry, že Zsuzsová dala Kočnerovi vedieť o vykonaní vraždy tak, že mu napísala, že jej vypadol zub. Podľa súdu nie je vylúčené, že jej naozaj vypadol a hovorí, že dokazovanie v tomto smere neprebehlo. „Súd poznamenáva, že obaja účastníci tejto komunikácie navštevovali roky veštice a detinské úvahy na tému významu a výkladu snov im neboli cudzie. Nemožno silou-mocou za všetkým vidieť inotaje či skrytý význam a fabulovať si podľa toho vlastný príbeh.“

Súd v podstate pripúšťa, že Kočnerova obrana, že peniaze, ktoré dal Zsuzsovej, išli ísť na modelingovú kariéru jej dcéry, alebo na politickú stranu Cieľ, môže byť pravdivá. Až absurdne môže podľa Denníka N pôsobiť, ako súd vyhodnotil správy Zsuzsovej a Kočnera tesne po vražde. V tých sa rozčuľovala, prečo ho predvolali na výsluch, veď on sa Kuciakovi nevyhrážal.

Deň po vražde: Kočner skočil na súd aj vybrať peniaze

Na objednávku vraždy chýbal dôkaz?
Zavraždený novinár Ján Kuciak a obžalovaný Marián Kočner / Fotokoláž redakcia (SITA / TASR)

„Súd na základe toho dospel k presvedčeniu, že Kočner o vražde Kuciaka pred jej verejným odhalením vedomosť nemal a k takému konaniu, poukazujúc už na skôr vyhodnotené dôkazy, ani nesmeroval. Napokon obžaloba viní Mariana Kočnera za to, že vraždu Kuciaka objednal, pritom súdu neposkytla ani elementárny dôkaz o tom akým spôsobom, kde a za akých okolností sa tak malo stať,“ píše sa v zdôvodnení súdu.

To, že Kočner a Zsuzsová podľa komunikácie v Threeme evidentne čakali na to, kým sa Kuciakova vražda prevalí, si už súd nevšíma. „Občan môže aj skapať a nikoho to neje..e,“ písal Kočner, keď už bol Kuciak mŕtvy a verejnosť o tom ešte nevedela.

Prokuratúra bola nepresvedčivá, myslí si Kuciakova kolegyňa Holcová

Tóth: Dobrý aj zlý svedok

Podobne ako k Andruskóovi súd pristupuje aj k svedkovi Petrovi Tóthovi. Chvíľami sa na jeho výpoveď odvoláva, aby ho na inom mieste spochybnil.

Súd uvádza, že hoci si Kočner najal Tótha na sledovanie novinárov, nemuselo to mať súvis s vraždou, ale s ich diskreditáciou. To, že je Tóth bývalý príslušník tajnej služby, môže podľa súdu znamenať, že sa záznamy zo sledovania Jána Kuciaka mohli dostať aj k iným ľuďom. Ako príklad dáva kauzu Gorila, kedy sa podľa súdu s touto nahrávkou obchodovalo. Ako inak by sa fotografie Kuciaka z Kočnerovho sledovania dostali k Zsuzsovej a k Andruskóovi? To už súd nevysvetľuje. Takouto úvahou by sa dalo spochybniť všetko.

Sledovanie novinárov vykonával P. Tóth z vlastnej iniciatívy, tvrdí Kočner

Kočner mohol beztrestne klamať

Zaujímavo tiež súd zhodnotil to, že Kočner poprel, že by niekedy Tóthovi poslal správu s menom a adresou Jána Kuciaka. Súd považuje Threemu za pravdivú a za zákonný dôkaz. Tu však sudcovia povedali, že Kočner ako obžalovaný nie je povinný vypovedať pravdu a môže vo svoj prospech aj klamať. Toto mu teda podľa nich nemôže priťažiť. Ak by sa priznal k sledovaniu novinárov, mohol by sa podľa súdu priznať k trestnému činu a byť za to stíhaný.

„Kočner teda popieral komunikáciu so svedkom Tóthom ohľadom lustrácií tretích osôb (vrátane poškodeného Kuciaka). Tento spôsob jeho obhajoby mu však nemôže byť na ťarchu, keďže obžalovaný (na rozdiel od svedka) nie je povinný vypovedať pravdu. Odhliadnuc od toho súd poukazuje na skutočnosť, že Kočner by si mohol priznaním sa k účasti na neoprávnenom sledovaní a lustrovaní tretích osôb privodiť ďalšie trestné stíhanie. V tomto kontexte sa potom popieranie autenticity niektorých správ z komunikácie Threema zo strany obžalovaného Kočnera už nejaví byť až tak nelogické,“ konštatuje súd. Bežná prax hodnotenia dôkazov je ale podľa Denníka N presne opačná. Ak obžalovaný klame, väčšinou mu to v procese zásadne priťažuje.

Kočner sa pokúšal získať vplyv na viacero elitných policajtov

Spochybnený Tóthov motív výpovede
Svedok Peter Tóth sa pozerá na obžalovaného Mariana K. FOTO TASR – Michal Svítok

Posudzovanie Tóthovej výpovede senát 2T zhodnotil úplne opačne ako senát 1T v kauze zmenky. Predseda senátu Emil Klemanič pri odôvodnení rozsudku v kauze zmenky, kde dostali Kočner a Pavol Rusko po 19 rokov, povedal, že Tóth v čase, keď odovzdával polícii Kočnerov mobil, nemohol vedieť, čo všetko sa v ňom nájde, a že polícia z neho dostane i vymazané Kočnerove správy z Threemy. Tie pritom potvrdzovali Tóthovu výpoveď.

V prípade vraždy senát 2T konštatuje, že Tóth vypovedal proti Kočnerovi len preto, aby sám seba vyvinil. „Peter Tóth, ktorý sa sám iniciatívne prihlásil ako svedok prejednávanej trestnej činnosti, takto konal skôr v obave z postihu za ním vykonávanú uvedenú činnosť, než v snahe napomôcť jej objasnenie,“ konštatuje súd. Tóthov motív však nemusí znamenať, že klame. Podľa súdu je to ale pravdepodobné.

Výpovede svedka ako predsudky

„Z pohľadu súdu tento svedok vypovedal s predsudkom voči týmto obžalovaným, ktorých za páchateľov činu považoval skôr, ako im vina bola dokázaná. Týmto predsudkom boli jeho kroky k orgánom činným v trestnom konaní vedené a jeho tvrdenia v procese dokazovania ovplyvnené. Pritom vystupoval ako kajúcnik uvedomujúci si, že sa v čase pred tým dopúšťal konania, ktorým dochádzalo k porušovaniu základných ľudských práv. Preto, podľa názoru súdu, svedčil v neprospech Kočnera a Zsuzsovej i s pohnútkou vyhnúť sa spravodlivému postihu za svoje činy,“ píše v hodnotení súd.

Pravdivosť Tóthovej výpovede o Kočnerovi by pritom mohli potvrdiť napríklad jeho telefonické rozhovory, keď bol Kočner vo väzbe. Všetky boli nahrávané a právny zástupca Zlatice Kušnírovej Roman Kvasnica ich aj žiadal oboznámiť ako dôkaz, súd to ale zamietol. Aký motív by mal Tóth namočiť do vraždy Kočnera? To, že mu Kočner kázal spojiť sa so Zsuzsovou, pritom potvrdzuje aj Threema.

Kočnerovi prešla do cely pošta s falošnou pečiatkou

Slová o zabití neboli s úmyslom zabíjať!
tasr

Súd nepovažoval za dôkaz ani to, že Kočner sa pred Tóthom na dovolenke v Chorvátsku vyjadril, že treba zabiť nejakého novinára. „Súd na základe vykonaných dôkazov nemal pochybnosť o tom, že obžalovaný Kočner mal obavu z odborne zdatného, rozhľadeného a agilného novinára osobitne v dobe, keď prejavil záujem o vstup do politiky a rozhodol sa založiť politickú stranu s názvom Cieľ. Napokon i z výpovede svedka Tótha vyplýva, že pre politickú kariéru bolo preňho trestné stíhanie príťažou,“ konštatuje senát.

„Obžalovaný bol z novinárov frustrovaný a kritizoval ich. I keď pred týmto svedkom predniesol, že treba jedného novinára zabiť, všetci by sa zľakli a bol by pokoj, takto vyslovená myšlienka nespájajúca sa so skutkom nezakladá trestnú zodpovednosť a nesvedčí o skutočnom konkrétnom úmysle zabíjať,“ pridáva vo svojom zdôvodnení senát.

Kočner spáva dobre. Aký je jeho psychologický profil?

Novinárov bral ako nepriateľov

Kočner bol podľa súdu arogantný a chcel novinárov diskreditovať, „táto jeho pohnútka spĺňala atribút nemorálnosti a svedčila o jeho bezcharakternom a arogantnom prístupe k iným ľuďom i spoločnosti, avšak nesvedčila a nesvedčí o jeho úmysle zabíjať“. Senát tvrdí, že Kočner novinárov bral ako svojich nepriateľov, ktorých sa „rozhodol ničiť rovnakými zbraňami, ako to (podľa jeho mienky) robili oni voči nemu – zverejňovaním informácií o ich súkromí a diskreditáciou“.

Na záver súd hovorí, že nevylučuje, že Zsuzsová sa na skutku zúčastnila, ale pre vyslovenie jej viny to nestačí. Rozsudok bol zaslaný procesným stranám, ktoré sa k nemu vyjadria a až následne bude zaslaný na Najvyšší súd, ktorý rozhodne o podaných odvolaniach, uvádza v závere Denník N.

Šokujúci objav v Kočnerovom aute. Toto mu môže ešte poriadne zavariť!

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info