fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
NÁZORY

Alexander Mezjaev: Rada bezpečnosti OSN: Stret protichodných sýrskych projektov pokračuje

Karikatúra / SHOOTY

Komentár Alexandra Mezjaeva (Fond strategickej kultúry)

Dva prístupy medzinárodných vzťahov

Pred niekoľkými dňami zasadala Bezpečnostná rada OSN o Sýrii. Nestalo sa prvýkrát, že na nej znova nastal stret protichodných návrhov rezolúcií. Tentoraz došlo k polemike medzi projektom Nemecka, Belgicka a Kuvajtu na jednej strane a projektom Číny s Ruskom na strane druhej.

Prvý projekt, formálne podporovaný tromi členmi rady bezpečnosti, vznikol na základe tlaku USA. Podľa informácií ruského ministerstva zahraničných vecí, „zástupcovia USA vyvíjali tlak na členov rady. Ich cieľom malo byť zaviesť sýrske rokovania do slepej uličky“. V podstate americký návrh dokonca obsahoval „rozhorčenie nad nedostatočne účinným vykonávaním  niekoľkých uznesení rady o okamžitom zastavení nepriateľských akcií“. Hlavným cieľom tohto projektu však bolo v podstate zastaviť akékoľvek vojenské operácie v zmierňovacej zóne Idlib. Projekt obvinil vlády Sýrie a Ruska z porušenia medzinárodného humanitárneho práva. Obsahoval navyše hrozbu opatrení v prípade porušenia prímeria. Konečným cieľom bolo zabrániť sýrskej a ruskej armáde v odvetách proti teroristom. Hoci ostreľujú civilné ciele a ruskú leteckú  základňu Khmeimim.

Nemecko-belgicko-kuvajtský návrh síce odkazoval na memorandum o porozumení dohodnuté medzi Ruskom a Tureckom 17. septembra 2018. V skutočnosti však obsahoval riešenia, ktoré boli v rozpore s duchom tohto dokumentu. Keďže odporúčaný režim prímeria nebral do úvahy útoky teroristov.

Ekonomická prognóza na október 2019

Pre pripomenutie, rusko-turecké memorandum stanovovalo tieto hlavné požiadavky:

  1. Zóna zmiernenia Idlib sa zachová. Pozorovacie miesta Turecka sa posilnia a budú naďalej fungovať.
  2. Rusko prijme všetky potrebné opatrenia, aby zabránilo vojenským operáciám a útokom na citlivú zónu Idlib. Cieľom je zachovanie súčasného stavu.
  3. V zmierňovacej zóne bude vytvorená demilitarizovaná zóna. Jej rozsah bude predstavovať 15 až 20 km.
  4. Všetky radikálne teroristické skupiny budú stiahnuté z demilitarizovanej zóny do 15. októbra 2018. Všetky tanky, delostrelectvo a mínomety bojujúcich strán budú stiahnuté z demilitarizovanej zóny do 10. októbra 2018.
  5. Turecké ozbrojené sily a vojenská polícia Ruska budú v demilitarizovanej zóne vykonávať koordinované hliadky. Podporovať ich bude aj monitoring pomocou bezpilotných leteckých zariadení.

Keďže bolo nakoniec  „vzaté na vedomie“, západné nemecko-belgicko-kuvajtské memorandum, bolo tým odignorované úsilie zúčastnených krajín o vojenské a politické urovnanie situácie v Sýrii. To isté platí pre úsilie krajín, ktoré sa zúčastňujú na mierovom procese v Astane.

V priebehu rokovaní o západnom projekte Rusko predložilo konštruktívne návrhy. Boli to najmä pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s cieľom vyčleniť z prímeria odvetné opatrenia proti teroristom. Navrhujúca trojka o nich odmietla diskutovať. Napriek tomu, že by umožňovali pokračovať v akciách proti dobre organizovaným teroristickým organizáciám.

Fedor Lukjanov: Prečo je potrebná multipolarita

V súvislosti so vzniknutou situáciou pripravila Ruská federácia a Čínska ľudová republika svoj návrh uznesenia.

Projekt obsahoval tieto kľúčové body:

  1. Potreba dodržať zastavenie nepriateľských akcií od 31. augusta 2019 všetkými stranami.
  2. Povinnosť všetkých štátov, aby prestali poskytovať akúkoľvek formu podpory organizáciám alebo osobám zapojeným do teroristických činov.
  3. Všetky osoby, skupiny alebo zoskupenia, ktoré sú v spojení s organizáciami islamský štát – Daesh a Al-Káida, zaradiť na sankčný zoznam Bezpečnostnej rady OSN.

Hlavným bodom rusko-čínskeho projektu bolo vylúčenie protiteroristických vojenských operácií z prímeria. Bolo sformulované takto: „Zastavenie akcií sa nevzťahuje na vojenské operácie proti jednotlivcom, skupinám, zariadeniam a organizáciám spojeným s teroristickými skupinami, ktoré rada za také oficiálne uznala“. (Rada bezpečnosti OSN. Čína a Ruská federácia: Návrh rezolúcie // Dokument OSN: S/2019/757 z 19. septembra 2019).

Takzvaný západný návrh napokon získal celkovo dvanásť súhlasných hlasov. Dva boli proti. Zástupcovia Rovníkovej Guiney sa zdržali hlasovania. Dva štáty, ktoré hlasovali proti, boli stáli členovia rady. Ruská federácia a Čínska ľudová republika.

Ruský zástupca v Bezpečnostnej rade OSN V.Nebenzja po hlasovaní uviedol: „Konečný obsah západného projektu a jeho samotná príprava jasne ukazujú pôvodný zámer jeho tvorcov. Teda, jednoznačne ochrániť pred úplnou porážkou medzinárodných teroristov, ktorí sa stále držia v Idlib. A z toho, čom sa tam deje, následne obviniť Rusko a Sýriu“.

Vladimír Maľšev: Máša a medveď neprichádzajú uchvátiť tvoju vlasť

Projekt Ruska a Číny získal len dva hlasy. Išlo o hlasy jeho samotných tvorcov. Proti bolo 9 hlasov. Štyri štáty sa zdržali hlasovania. Boli nimi Pobrežie Slonoviny, Južná Afrika, Rovníková Guinea a Indonézia.

Viacerí členovia, ktorí sa zdržali hlasovania, sa snažili svoje stanovisko vysvetliť. Zástupca Indonézie „ocenil úsilie Ruska a Číny vynaložené na vypracovanie ďalšieho návrhu uznesenia“. Zdržanlivý postoj vysvetlil tým, že „potenciál tohto dokumentu z hľadiska riešenia skutočnej situácie na mieste nebol úplne preskúmaný“. Jeho znenie bolo podľa neho predložené iba deň pred hlasovaním. Rada údajne nemala príležitosť ho v plnom rozsahu prediskutovať. Zástupca Rovníkovej Guiney pripomenul, že jeho krajina sa zdržala hlasovania o obidvoch projektoch. „Preukázala tým nespokojnosť s nedostatočným porozumením a jednotou rady v tak dôležitej otázke, ako je sýrsky konflikt, v ktorom zomrelo toľko ľudí“.

Bez ohľadu na úprimnosť týchto vysvetlení, je kríza zodpovednosti nestálych členov Bezpečnostnej rady OSN zjavná. Čo môže mať následky pre celé medzinárodné spoločenstvo.

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info