fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
DENNÝ VÝBER NÁZORY

Anatolij Ivanov: Poľsko a Litva navrhujú Bielorusku zbaviť sa energetickej závislosti na Rusku

Karikatúra / CWS

Komentár Anatolija Ivanova (Fond strategicej kultúry)

Rusko-bieloruská integrácia a poľsko-litovsko-bieloruský uzol

Keď prezident Gitanas Nauseda rečnil na 74. Zasadnutí Valného zhromaždenia OSN 24. septembra o hrozbách pre Litvu od „nepriateľských východných štátov,“ jeho minister zahraničných vecí, Linas Linkevicius, rokoval v zákulisí s bieloruským náprotivkom Vladimírom Makeiom. Litva jemne pripomenula bieloruskej strane, že ešte neubehlo tak veľa času od tradičných minských sporov s Moskvou o cenách energií. Navrhol, aby sa Bielorusko pokúsilo dovážať ropu a plyn cez Litvu.

Litovský minister nezabudol citovať Lukašenkove slová o túžbe zbaviť sa závislosti na Moskve. Táto pozícia má už dlhšie trvanie. Pred deviatimi rokmi bieloruský vodca podráždene vyhlásil: „Bielorusko sa nakoniec musí zbaviť závislosti. Aby sme neboli neustále obviňovaní, že žijeme na niekoho úkor“. Lukašenko v roku 2010 adresoval európskym partnerom: „Hľadáme šťastie tam, kde sa k nám správajú slušne, kde nás akceptujú a rešpektujú. Kde nás za prácu platia dôstojne“.

V snahe zabezpečiť si viaceré zdroje uzavrel Minsk s Venezuelou dohodu o zvýšení dodávok ropy tankermi do ukrajinského Iľjičevska a po železnici do rafinérie Mozyr. Ide však len o kvapku v mori. Takmer celý objem ropy a plynu Bieloruska pochádza z Ruska.

Vladimír Prochvatilov: Boj o politickú dušu USA sa ešte len začína

Litva je pripravená podať Minsku ruku. Ešte pred rokovaniami v New Yorku bieloruská strana vedela, že ju bude Linkevicius lanáriť. Len aby prekazil užšiu spoluprácu dvoch slovanských národov v rámci zamýšľanej únie.

17. septembra vo Vilniuse prisľúbili premiéri Litvy a Poľska Saulius Skvernyalis a Mateusz Morowiecki pomoc Bielorusku pri „odstraňovaní energetickej závislosti od Ruska“. Vilnius a Varšava sú údajne pripravení poskytnúť Bielorusom svoju infraštruktúru.

Na širšej medzinárodnej úrovni je zrejmé, že pre USA a Európu a najmä pre Litvu je veľmi dôležité, aby si Bielorusko udržalo nezávislosť čo najdlhšie. Linas Linkevicius tento cieľ prvýkrát formuloval 11. januára 2019 počas Vilniuského „snehového stretnutia“ bezpečnostných expertov. Oslovili ho, aby zhodnotil „situáciu v Bielorusku v súvislosti s aktuálnou otázkou integrácie s Ruskom“. Litovský minister odpovedal: „Otázka únie Ruska a Bieloruska je čoraz aktuálnejšia. Čo je aj pre nás dôležité. Keďže poznáme zámery Ruska, jeho vojenskú stratégiu, nepriateľský postoj a popieranie hodnôt. Obmedzenie suverenity Bieloruska je skutočne nepriaznivý proces. Máme záujem, aby zostalo zvrchované čo najdlhšie. Nie je ale na nás, ako k tomu dôjde a akým spôsobom“.

Dmitrij Trenin: Ako Boltonov odchod ovplyvní vzťahy medzi USA a Ruskom

Rozhodnutie, samozrejme, nezávisí na Litovcoch. Za oceánom však majú jasno: Silné Rusko v Bielorusku nie je potrebné ani pre USA a ani pre Lukašenka“.

Dodávka ropy a plynu z neruských zdrojov do Minska je iba časťou amerického plánu. Otázny je Lukašenkov súhlas a doba fungovania „experimentu“. A tiež, ako dlho vydržia vzájomní konkurenti na regionálnom trhu s ropou a zemným plynom, Poľsko a Litva, hrať priateľov so spoločnými záujmami?

Pokiaľ s Lukašenkom by to mohlo vyjsť, poľsko-litovská spolupráca až taká istá nie je. Energetické trhy EÚ sú zmätené. Varšava a Vilnius sa pravdepodobne rýchlo pohádajú, pokiaľ medzi nich vstúpi niekto tretí. Buď silou alebo s ponukou, ktorá sa neodmieta.

Prístav Klaipeda

Skúsme sa vžiť do pozície premiérov Litvy a Poľska. Cieľom je čo najviac využiť prístav Klaipeda. Ide o strategicky dôležitý podnik. Tvorí približne desatinu štátneho rozpočtu Litvy. Ropa pre Bielorusov, napríklad z Nórska od spoločnosti Statoil, môže prísť do prístavu Klaipeda tankermi. Ďalej môže pokračovať po železnici do ropných rafinérií Novopolotsk alebo Mozyr.

Tranzit plynu je komplikovanejší. Litva má vlastné plavidlo Indenpendence s ročnou kapacitou 5 miliárd metrov kubických plynu. K dispozícii je aj terminál LNG, ktorý je vyťažený len na štvrtinu. Modré palivo je možné kúpiť tiež v Nórsku. Prípadne aj na spotovom trhu. Do Bieloruska však neexistuje žiadny plynovod. A tak rýchlo sa ani neobjaví. Litva musela sama vybudovať diaľnicu z Klaipedy do lotyšského Inčukalnsu. Tam sa nachádza podzemný zásobník plynu. Stálo ju to 250 miliónov eur. Plynovod z Klaipedy na hranicu s Bieloruskom by stál dva až trikrát viac.

Vladimír Prochvatilov: Prerozdelenie zdrojov planéty v prospech USA

Ak hovoríme o plánoch poľského predsedu vlády Mateusza Morowieckého, odborník Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum a strategickú analýzu Przemyslaw Furkash je presvedčený, že Poľsko má niekoľko energetických priorít.

Po prvé, Varšava sa obáva akéhokoľvek posilnenia Ruska. Poliaci si veľmi dobre pamätajú, že im bieloruské regióny Brest a Grodno patrili ešte do 17. septembra 1939. Poľsko síce zatiaľ priame územné požiadavky nevznieslo, v princípe ich však ani neodmietlo.

Varšava má možnosť dovážať ropu po mori cez veľký ropný terminál Naftoport v Gdaňsku, ktorý plne uspokojuje jej potreby. V roku 2016 bol dokončený terminál LNG Gazoport v Swinoujscie s priepustnosťou 5 miliárd kubických metrov skvapalneného zemného plynu ročne. S predpokladom zvýšiť kapacitu na 7,5 miliárd kubických metrov. Poľské vedenie ale uvažuje o vybudovaní Baltského plynovodu. Ten by ako súčasť nórskeho koridoru čerpal plyn z nórskych plynových polí v Severnom mori cez Dánsko. Varšava tiež zvažuje výstavbu druhého terminálu LNG alebo plávajúceho skladu LNG v Gdaňskom zálive.

Poľsko sa chce jednoducho stať dôležitým strediskom distribúcie ropy a zemného plynu v EÚ. A tým uľahčiť krajinám strednej a východnej Európy dovoz uhľovodíkov odkiaľkoľvek, len nie z Ruska. Napríklad z Nórska, USA, či Kataru.

Pýtali sme sa Przemyslova Furkasha na to, ako vidí litovský terminál LNG v Klaipede Varšava. „Poliaci nepovažujú v terminál LNG v Klaipede za vážnejšiu konkurenciu pre ich Swinoujscie. Poľský projekt je oveľa rozsiahlejší a tamojšie litovské aktivity sú dôležité iba z pohľadu pobaltského trhu,“ uviedol.

Poľsko teda v prípade možnosti dokáže vytlačiť Litvu z tranzitu ropy a plynu v smere na Bielorusko. A je tu ešte jeden faktor. Dodávky ropy z lotyšského Ventspils do Bieloruska sú rentabilnejšie než z Klaipedy alebo Gdanska. Lotyšsko ale nebolo na prerokovanie týchto plánov ani len pozvané. Poľsko chce byť evidentne lídrom bez konkurentov.

A toto je príklad komplexu dôvodov, prečo sa Východoeurópania nemôžu len tak ľahko odtrhnúť z Ruska.

Americké cvičenie v Pabrade neďaleko hraníc s Bieloruskom

Aby primäli bieloruské vedenie k ústretovejšej zhovorčivosti, pristúpili Washington a Vilnius aj k demonštrácii sily. V litovskom meste Pabrade, vzdialenom len 10 kilometrov od hranice, rozmiestnili americký tankový prápor. Celkovo 500 vojakov, 30 tankov Abrams a 25 bojových vozidiel Bradley.

A tu, akoby náhodou, Lukašenko prijal predsedu Štátneho vojensko-priemyselného výboru Bieloruska Romana Golovčenka. Bieloruský prezident vyslal Európe signál zvyčajným spôsobom. Bielorusko sa podľa neho ocitlo v stredobode záujmov a malo by prijať opatrenia na posilnenie svojej bezpečnosti: „Svet sa, žiaľ, nestal bezpečnejším. My to vnímame a samozrejme musíme prijať určité opatrenia“.

A to, čo Lukašenko dodal, bolo iste pre Litvu studenou sprchou: „Bielorusko už vyrobilo raketu stredného doletu. Teraz plánuje vývoj ešte silnejších zbraní. Ide o zvýšenie doletu a údernosti týchto rakiet. Opierame sa o skúsenosti našich partnerov. Najmä Čínskej ľudovej republiky,“ citovala svojho prezidenta bieloruská tlačová agentúra Belta.

Plány nasadenia amerického tankového práporu blízko bieloruskej hranice boli Minskej rozviedke známe. O bieloruských raketách stredného doletu však Litva nemala ani tušenia.

Účastníci tejto hry sa teda pokúsili v New Yorku posilniť šachovnicu na vyjednávanie ťažkými kusmi.

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info