Sestrička, ja nie som retardovaná, som iba staršia
28/01/2022 I Mária Škultétyová

Naozaj nie som retardovaná. Som iba staršia, sestrička! Ale viem čítať aj písať. Naposledy ma vaše správanie tak vytočilo, že som sa rozhodla  napísať vám týchto pár riadkov. Ak to budete čítať, iste sa v tom nájdete. Áno, vy!

Čakala som na lavičke pred dverami, kedy ma zavoláte. Vošla som do kabínky, zavesila kabát a pripravila nohu na snímkovanie. S kabelkou v ruke som prišla za vami. Viete, na také veci, ako sú peniaze a doklady, ja som opatrná. Život ma naučil. Radšej ich mám pri sebe, lebo zlodeji sú všade. Aj v nemocnici. Opýtali ste sa, čo ideme snímkovať. „Ľavý členok, sestrička,“ odpovedala som. Pozreli ste sa na mňa so slovami, že kabínka patrí mne. Rozumela som. Vrátila som sa a kabelku som odložila ku kabátu. Opäť som vošla a vy ste ma druhý raz vrátili, že sa mám v kabínke vyzuť. Ako poslušný žiačik som sa teda vrátila a bosá som dokrivkala za vami. Škoda, že tieto pokyny nevisia v kabínke. Mohli by šetriť čas aj nervy. Aj vám, aj pacientom. „Ľahnite si sem a na toto vyznačené miesto si dajte nohy,“ to bola vaša ďalšia inštrukcia. Išla som si ľahnúť, lenže, smola,  nie z tej strany, na ktorú ste mysleli. Chytili ste sa za hlavu, že panebože, čo je to tu za retardované stvorenie! Zlosť vo mne kypela,  ale bez slova som splnila vaše želanie. Ležala som správne, nohy som dala na vyznačené miesto a vy ste sa spýtali: „Ktoré koleno to ideme snímkovať?“  „ Ľavý členok, sestrička, ľavý členok, ako som vám hovorila,“ odpovedala som duplikovane.  Áno, pochopili ste. Na ospravedlnenie svojej nepozornosti ste odvrkli: „Viete, ja tu mám osemdesiat ľudí, ako si mám všetko pamätať?“

Ovládala som sa, nechcela som byť zlá. Ani teraz nechcem byť, ale poviem vám, čo som vám mala vtedy povedať. Nuž toto: „Oslovujeme vás pekne ako v rozprávke: sestrička. K takému osloveniu by sa žiadal  milší, sestričkovský prístup. To, ako ste sa správali ku mne, to je nemilé a nepekné. To je šikanovanie, sestrička! A ja nie som retardovaná, to len vy ste prepracovaná a podráždená. Ešte šťastie, že nie ste chirurg a neoperujete.“

Mária Škultétyová