O Slovensku sa mnohí vyjadrujeme nelichotivo. Možno nevieme, ale už naši múdri predkovia hovorievali, že zlé je to vtáča, čo do vlastného hniezda špiní. A pravdu mali, aj keď hovorili, že psí hlas do neba nejde. Veru tak.
Svet pozná naše pekné stránky. Svoje o tom vie aj moja kamarátka, ktorá ho má krížom-krážom precestovaný. Prinášam niekoľko jej postrehov.
Bolo to ešte pred rozdelením Československa, naši chlapci boli malí. Na Staromestskom námestí prišiel za nami jeden pán a hovorí: „No jo, Slováci! Jánošík, Dubček, máte být na co hrdí!“
Veľmi silný zážitok som si priniesla zo Zimbabwe. Predavač suvenírov sa pýtal, odkiaľ sme, a na moje Slovakia odpovedal: „ Slovakia? Peter Dvorský.“ Bola som prekvapená. Tak on pozná nášho Petra Dvorského! Oblial ma príjemný pocit, cítila som hrdosť na svoju krajinu a ľudí v nej.
Človek musí počúvať srdcom, aby vnímal silu a krásu slova. Poznala som to aj v Grécku. Pri tejto spomienke mi je aj teraz teplo na srdiečku. Slovenka, vydatá za Gréka, podávala mi drobné so slovami: „ Dám vám toto šušomätie.“ Odkiaľsi od Nitry pochádzala a ona mi v Grécku povie toto krásne slovenské slovo. Nuž, krásna je naša reč, doma si to možno ani neuvedomujeme. A v cudzine, tam sa zdá ešte krajšia. Ale nebude to len zdanie. Rovnako pekne som v Dubaji vnímala celkom obyčajný pozdrav: Dobrý deň, Slováci! Obzriem sa za hlasom a tam naši známi. Svet je malý, a keď v ňom nájdeš kúsok Slovenska, je ti dobre. Asi tak, ako keď naživo obdivuješ tatranskú krásu a dýchaš tatranský vzduch.
A ešte jeden z Grécka. Prechádzali sme sa so Soničkou, Simonkou a mojím krásnym krstniatkom Sofinkou, keď sme započuli poznámku: „Aké krásne dievčatko!“ Poďakovali sme za kompliment a dostali sme odpoveď: „A ešte aj zo Slovenska! Darmo, Slovenky sú najkrajšie!“
Mária Škultétyová
Pre odoberanie alebo zrušenie odoberania notifikácií od tohto autora, zadajte, prosím, váš e-mail.