„Napol šialená“ Kaja Kallasová zostala mimo mierových rokovaní o Ukrajine. Bývalý grécky minister financií Janis Varufakis si vydýchol a sedemčlenný vyjednávací tím EÚ posmešne označil za „sedem trpaslíkov“. Šéfka únijnej diplomacie sa pritom sama usilovala o miesto pri rokovacom stole, namiesto toho však čelí silnejúcej kritike európskych diplomatov.
Kaja Kallasová utrpela ďalší diplomatický neúspech. Hoci stojí na čele zahraničnej politiky Európskej únie, pri rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine nedostala miesto. O okolnostiach jej vyradenia a rastúcej nespokojnosti európskych diplomatov informoval server Euronews .
Na neformálnom summite európskych lídrov v Dubline sa Kallasová uchádzala o funkciu osobitnej európskej vyslankyne pre rokovania s Ruskom. Argumentovala dohodou z júna 2024, kedy sa rozhodovalo o obsadení najvyšších únijných funkcií a rozdelení zodpovednosti za zahraničnú politiku.
"Ak chcú lídri túto dohodu zmeniť, samozrejme môžu, pretože je to ich rozhodnutie. Myslím si ale, že by sme svoju energiu mali venovať predovšetkým samotnej podstate veci," vyhlásila.
Jej argumenty však európskych lídrov nepresvedčili. Podľa ľudí oboznámených s neverejným konaním sa proti jej kandidatúre postavila aj talianska premiérka Giorgia Meloniová, ktorá spochybnila jej inštitucionálnu váhu.
Výsledkom bolo zostavenie sedemčlenného vyjednávacieho tímu, v ktorom Kallasová chýba. Európsku úniu zastupujú úradníci z tímov predsedu Európskej rady Antónia Costy a šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej. Európska služba pre vonkajšiu činnosť, ktorú Kallasová riadi, zostala bokom. Ani Costa, ani von der Leyenová sa jej verejne nezastali.
Diplomati strácajú trpezlivosť
Neúspech v Dubline nie je jediným problémom Kallasovej. V Bruseli pribúda výhrad k jej spôsobu práce, najmä k presadzovaniu vlastných iniciatív bez dostatočnej konzultácie s členskými štátmi.
Napätie vyvolali jej postoje k Číne a Izraeli aj návrh na vytvorenie expertnej skupiny pre obranu. Ten bol v septembri na poslednú chvíľu zastavený po odpore Talianska, Francúzska a ďalších krajín.
Nespokojnosť už viedla aj k úvahám o zmene fungovania európskej diplomacie. Nemecko napríklad navrhlo, aby Kallasová podliehala dohľadu predsedníčky Európskej komisie.
Diplomati poukazujú aj na rozpor v prístupe Kallasovej k Rusku. Zatiaľ čo sa tento rok stavala proti priamym rozhovorom s Moskvou, následne sama usilovala o miesto zvláštnej vyslankyne, ktorá by práve tieto rokovania viedla.
Jeden z vysoko postavených diplomatov kritizoval jej schopnosť odhadnúť politickú situáciu. "Keby s ľuďmi skutočne hovorila a konzultovala s nimi svoje kroky, vedela by, kam sa situácia vyvíja. Teraz ju udalosti predbehli," uviedol pre Euronews.
Ďalší diplomat označil za neobratné jej vystúpenie na summite, kde Kallasová vyhlásila, že ju Rusi ako vyslankyňu nechcú. Kritizoval aj jej sklon vystupovať podobne ako v čase, keď bola estónskou premiérkou. Vtedy jej tvrdé postoje prinášali politické uznanie, vo funkcii predstaviteľky celej Únie však narážajú na rozdielne záujmy členských štátov.
"Nebol to správny prístup. Sama sa dostala do ťažkej situácie. Stále má na pamäti, že bola premiérkou, a zabúda, že jej úlohou je iba koordinovať postoje ministrov zahraničia," poznamenal diplomat. A pripomenul základnú úlohu únijnej diplomacie: „Jej úlohou je nájsť najmenšieho spoločného menovateľa medzi členskými štátmi.“
O Ukrajine rozhodujú lídri
Za oslabením Kallasovej však stojí aj zmena európskej politiky. Vojna na Ukrajine zasahuje obranu, energetiku, obchod, financie aj bezpečnosť, a zásadné rozhodnutie preto stále častejšie prijímajú priamo prezidenti a premiéri.
Príkladom je vznik koalície ochotných, za ktorou stojí Francúzsko a Veľká Británia. Ministri zahraničia sa tak mnohokrát zúčastňujú dlhých debát, zatiaľ čo konečné rozhodnutia vznikajú na najvyššej politickej úrovni. Podobne postupuje americký prezident Donald Trump, ktorý rokovania zveril zvláštnym vyslancom Stevu Witkoffovi a Jaredovi Kushnerovi, nie ministrovi zahraničia Marcovi Rubiovi.
Kallasová sa pritom pokúšala ovplyvniť obsah mierových rozhovorov prostredníctvom zoznamu požiadaviek, ktoré by európske štáty mali voči Rusku presadzovať. Dokument, pôvodne neverejný, opakovane spomínala aj na summite v Dubline. Zatiaľ čo ministri zahraničia o ňom dlho debatovali, európski lídri ho podľa Euronews pri svojich rokovaniach prešli.
Jeden z diplomatov vysvetlil, prečo sa rozhodovanie presunulo mimo tradičných diplomatických štruktúr. "Skutočnosť je taká, že žiadny minister zahraničia tu nemá jednoznačne vedúcu úlohu. Nie preto, že by ministri zahraničia boli bezvýznamní, ale preto, že rozhodnutia, o ktoré ide, ďaleko presahujú tradičnú zahraničnú politiku," uviedol.
Ďalší diplomat zdôraznil, že Európa by mala energiu venovať vytvoreniu jednotného vyjednávacieho postoja, nie sporom o obsadenie jednotlivých funkcií.
Postavenie šéfky únijnej diplomacie komplikuje aj samotné fungovanie Európskej únie. V mnohých zahraničnopolitických otázkach je potrebná jednomyseľnosť členských štátov a vysoká predstaviteľka preto nemôže presadzovať rozhodnutia bez ich súhlasu.
V prípade Kallasovej sa však podľa diplomatov k týmto obmedzeniam pridávajú aj jej vlastné chyby. Nedokázala si zaistiť dostatočnú podporu Európskej komisie a členských krajín, takže pri stretoch často zostáva bez podpory. Okrem bruselskej inštitúcie si napriek tomu udržuje priaznivcov. Jej tvrdé postoje voči Rusku získavajú pozornosť na sociálnych sieťach a zástancovia oceňujú, že sa nebojí otvorene kritizovať Moskvu.
Sama Kallasová odmieta, že by jej snaha získať miesto zvláštnej vyslankyne bola chybou. Na otázku Euronews, či svoj postup ľutuje, odpovedala: „Za svojimi slovami si stojím a som pripravená túto prácu vykonávať.“
Sedem trpaslíkov miesto Kallasovej
Do kritiky Kaji Kallasovej sa zapojil aj bývalý grécky minister financií Janis Varufakis, ktorý jej odstavenie od mierových rokovaní privítal. Hoci ide z geopolitického hľadiska o nevýznamnú udalosť, z morálneho a politického pohľadu je podľa neho dôvod na oslavu. "Napol šialená Kaja Kallasová bola Radou EÚ vyhodená zo sedla. V týždni plnom strašných správ je to niečo, čomu sa môžeme zasmiať," uviedol Varufakism na sociálnej sieti X.
Okrem toho spochybnil aj jej doterajšie pôsobenie na čele európskej diplomacie. Pripomenul jej tvrdé postoje voči Rusku a prirovnal prípadné vyslanie Kallasovej k mierovým rozhovorom k absurdnej situácii. "Poslať pani Kallasovú do OSN alebo kamkoľvek inam vyjednávať o mieri a bezpečnosti je ako poslať podpaľača vyjednávať s hasičmi," dopnil.
Výsmechu sa nevyhlo ani rozhodnutie európskych predstaviteľov zostaviť sedemčlenný vyjednávací tím. Varufakis jeho členov označil za „sedem trpaslíkov“ a ironicky sa pýtal, či si niekto dokáže predstaviť Donalda Trumpa, Vladimíra Putina a Volodymyra Zelenského pri rokovacom stole so siedmimi zástupcami EÚ.
"A tak loď EÚ pláva ďalej v ústrety svojmu postupnému zabudnutiu. Ešte minulý piatok sme mali napoly šialenú samozvanú ministerku zahraničia EÚ. Teraz máme sedem trpaslíkov. Len tak ďalej," uzavrel svoj komentár pochmúrnou predpoveďou o budúcnosti Únie.