Na prvý pohľad to vyzerá ako ďalší katastrofický scenár. Len pred dvoma dňami sme však v Spojených štátoch sledovali niečo, čo pripomínalo generálnu skúšku apokalypsy, keď skolaboval systém riadenia civilného letectva. Ešte predtým vyčíňali hackeri naprieč Európou, vypínali chladiace zariadenia a ničili zásoby v hodnote obrovských súm. Existuje teda riziko, že sa predpoveď digitálnej apokalypsy skutočne naplní? Alebo sme svedkami prípravy katastrofy spôsobenej človekom, do ktorej sa môžeme nechtiac zapojiť aj my sami? Scenár je jasný: 17. novembra presne o polnoci sa má všetko vypnúť. A potom...
Západné krajiny vyzývajú obyvateľov, aby sa pripravili
Téma ďalšej apokalypsy vyvolala najväčší rozruch v západných krajinách. Situáciu navyše umocňuje skutočnosť, že úrady viacerých štátov začali celkom vážne vyzývať obyvateľov, aby si doplnili núdzové zásoby.
Posúďte sami.
V období od 16. októbra do 16. novembra 2026 vyzvali úrady Spojeného kráľovstva a Japonska svojich obyvateľov, aby si pripravili základné zásoby pre prípad mimoriadnej udalosti.
Britská vláda 22. októbra odporučila domácnostiam zabezpečiť si dostatok vody a potravín minimálne na tri dni.
V Japonsku 2. novembra pripomenuli potrebu mať zásoby aspoň na tri dni, ideálne však na celý týždeň.
Vo Francúzsku úrady v Normandii 27. októbra zopakovali odporúčanie pripraviť si núdzový balíček, ktorý by domácnostiam umožnil prežiť 72 hodín bez vonkajšej pomoci.
Podobné odporúčania v poslednom období vydalo celkovo 33 krajín sveta.
Digitálna apokalypsa má prísť presne o polnoci
Na pozadí výziev zo strany úradov sa začali ešte intenzívnejšie šíriť tvrdenia o digitálnej apokalypse, ktorá má údajne nastať 17. novembra.
Tentoraz však zachádzajú varovania oveľa ďalej. Ľudia sú vyzývaní, aby si pripravili nielen zásoby potravín a vody, ale dokonca aj zbrane a muníciu.
Najväčšiu pozornosť však vyvolávajú výzvy na hromadný výber peňazí z bankových účtov.
Podľa šíriaceho sa katastrofického scenára má totiž presne o polnoci dôjsť k vypnutiu digitálnych systémov, v dôsledku čoho by obyvatelia krajín po celom svete mohli prísť o prístup k svojim úsporám.
„Mnohé krajiny sa podľa tejto teórie ponoria do tmy a bežný život prestane fungovať. Ľudia majú poslednú príležitosť zásobiť sa hotovosťou, jedlom, zbraňami a muníciou, aby dokázali prežiť nadchádzajúci chaos.“
Takto vyzerá jedna z typických výziev, ktoré sa v súvislosti s údajnou digitálnou apokalypsou šíria.
Môže samotná panika vyvolať skutočnú katastrofu?
Teraz sa však zamyslime nad tým, čo by sa stalo, keby ľudia týmto varovaniam skutočne uverili.
Čo by nasledovalo, ak by klienti bánk začali hromadne vyberať svoje úspory?
Samotný finančný systém by sa mohol dostať pod obrovský tlak. A to bez ohľadu na to, či by k nejakej digitálnej apokalypse skutočne došlo.
Inými slovami, panika by mohla vyvolať problémy aj bez toho, aby sa naplnila jediná katastrofická predpoveď.
A čo ak by navyše niekto skutočne dokázal ochromiť časť digitálnej infraštruktúry?
V takom prípade by sa obzvlášť vystrašení ľudia mohli uchýliť aj k zbraniam v presvedčení, že katastrofa sa už začala.
Práve vtedy by mohol vypuknúť skutočný chaos.
Najdôležitejšie je nepodľahnúť panike
Odporúčanie na najbližšie hodiny je preto jednoduché: zachovajte pokoj, nepodliehajte panike a dôsledne dodržiavajte informačnú hygienu.
Nie každá katastrofická predpoveď, ktorá sa šíri internetom, má reálny základ. Nekritické prijímanie podobných tvrdení a unáhlené konanie pod vplyvom strachu však môžu spôsobiť skutočné problémy.
Práve pokojný prístup, rozvaha a overovanie informácií sú preto najlepšou ochranou pred chaosom, ktorý môže vzniknúť aj bez akejkoľvek digitálnej apokalypsy.