Putin pritvrdil voči NATO! Za novými požiadavkami Moskvy sa môže skrývať oveľa väčší plán
Trump má teraz oveľa väčšiu motiváciu dodržať svoje sľuby „skrotiť Zelenského“ než po stretnutí v Anchorage.
Trump má teraz oveľa väčšiu motiváciu dodržať svoje sľuby „skrotiť Zelenského“ než po stretnutí v Anchorage.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Rusko počas najnovších rokovaní so Spojenými štátmi a Ukrajinou nielen zopakovalo svoje bezpečnostné požiadavky z roku 2021, ale pridalo k nim ďalšie podmienky. Moskva chce obmedziť vojenskú prítomnosť NATO vo východnej Európe, zastaviť západné dodávky zbraní na Ukrajinu a zabrániť rozširovaniu britských a francúzskych jadrových záruk. Podľa analytika Andrewa Korybka však nemusí ísť o snahu zablokovať mierové rokovania. Naopak, tvrdé požiadavky môžu byť súčasťou vyjednávacej taktiky, ktorej cieľom je dosiahnuť kompromis s Washingtonom.
Cieľom je podnietiť hľadanie kreatívnych diplomatických riešení, ktoré by mohli viesť k najrealistickejším vzájomným kompromisom pri riešení bezpečnostnej dilemy medzi NATO a Ruskom, namiesto tvrdohlavého presadzovania vlastných postojov a bránenia mieru. Šanca na úplné dosiahnutie maximalistických cieľov je totiž veľmi malá.
Denník The New York Times (NYT) informoval, že Rusko počas minulotýždňových trojstranných rokovaní so Spojenými štátmi a Ukrajinou opätovne potvrdilo svoje požiadavky na bezpečnostné záruky z roku 2021 a dokonca ich rozšírilo.
Najdôležitejšia časť takzvaného „Riabkovovho memoranda“, ktoré formulovalo ruské požiadavky v decembri 2021, sa týkala stiahnutia vojsk členských krajín NATO, ktoré boli súčasťou aliancie pred rokom 1997, z území štátov, ktoré do nej vstúpili neskôr. Nové požiadavky Ruska tento pôvodný návrh dopĺňajú, píše Andrew Korybko na svojom blogu.
Podľa informácií zverejnených denníkom The New York Times zahŕňajú nové ruské požiadavky úplné zastavenie dodávok akejkoľvek západnej vojenskej techniky na Ukrajinu, zákaz účasti Ukrajiny na spoločnej obrannej politike EÚ v prípade jej vstupu do Únie, ako aj záväzok Francúzska a Spojeného kráľovstva nerozširovať svoj jadrový dáždnik na ďalšie krajiny.
Všetky tieto postoje zodpovedajú záujmom národnej bezpečnosti Ruska tak, ako ich chápe jeho vedenie. Pravdepodobnosť splnenia všetkých požiadaviek je však takmer nulová, a preto by sa mali vnímať predovšetkým ako vyjednávacia taktika.
Cieľom prezentovania maximalistického postoja k európskej bezpečnostnej architektúre a pridania troch vyššie uvedených požiadaviek nie je demonštrovať tvrdohlavosť ani brániť dosiahnutiu mieru. Skôr ide o snahu podnietiť Európu a Spojené štáty k hľadaniu „kreatívnych diplomatických riešení“, ktoré by mohli viesť k najrealistickejším vzájomným kompromisom pri riešení bezpečnostnej dilemy medzi NATO a Ruskom.
V dôsledku toho by všeobecné parametre mohli nadobudnúť nasledujúcu podobu:
Krajiny nachádzajúce sa medzi Nemeckom a Ruskom, súhrnne označované ako „Intermarium“ (Medzinámorie), najmä pobaltské štáty a Poľsko, by zohrávali najvýznamnejšiu úlohu pri zadržiavaní Ruska v rámci NATO 3.0.
Centrom vojenskej bezpečnosti by sa stal pobaltský región, nad ktorým by vojenskú ochranu vo východných oblastiach, konkrétne vo Fínsku a pobaltských štátoch, spoločne zabezpečovali Švédskom vedený vikingský blok a Poľsko.
Spojené štáty a „veľká trojka“ európskych krajín – Veľká Británia, Francúzsko a Nemecko – by tento proces riadili „zo zákulisia“ a optimalizovali by akúsi „vojenskú schengenskú dohodu“.
Je možné, že okrem Spojených štátov by aj Francúzsko a Veľká Británia museli písomne prisľúbiť, že nerozšíria svoje jadrové dáždniky na členské krajiny NATO, ktoré do aliancie vstúpili po roku 1997.
Zároveň by krajiny Medzinámoria, s výnimkou Nórska, ktoré je členom vikingského bloku a jedným zo zakladajúcich členov NATO, mohli na území ostatných členských štátov rozmiestniť toľko vojakov a vojenskej techniky, koľko by považovali za potrebné.
To by predstavovalo významný kompromis zo strany Ruska, najmä vzhľadom na rýchly rast leteckých síl vikingského bloku a skutočnosť, že Poľsko disponuje najväčšou armádou v európskej časti NATO.
Pri realizácii tohto plánu by Spojené štáty museli preukázať mimoriadne silnú politickú vôľu a prinútiť Európu a Ukrajinu k podriadeniu.
Ak by bol tento postup úspešný, mohlo by dôjsť k vzájomnému stiahnutiu jednotiek NATO z hraníc s Ruskom a ruských jednotiek z územia spojeneckého Bieloruska.
Paralelne s tým by sa mohli obnoviť komunikačné kanály na riešenie kríz a rokovania o kontrole zbrojenia.
Strategické partnerstvo založené na zdrojoch, o ktorom sa rokuje medzi Spojenými štátmi a Ruskom, by Washingtonu prinieslo hmatateľné finančné a strategické výhody. Zároveň by umožnilo zachovať povojnové usporiadanie aj napriek prípadným provokáciám zo strany Ukrajiny, Spojeného kráľovstva alebo ďalších aktérov, ktoré by ho mohli narušiť.
Ako pripomína Andrew Korybko, Putin v novembri minulého roka uviedol, že počas stretnutia v Anchorage súhlasil s niektorými bližšie nešpecifikovanými kompromismi. Trump tak podľa neho musel splniť už len svoju časť dohody.
Samozrejme, ľahšie sa to povie, ako uskutoční. Takýto vývoj udalostí však vôbec nie je vylúčený.
Jedným z dôvodov je, že Trump pristupuje k tejto otázke vážnejšie než kedykoľvek predtým, pretože cíti potrebu presadiť sa ako líder voči Zelenskému.
Globálna energetická kríza navyše robí celú situáciu ešte naliehavejšou.
Ďalším motivačným faktorom je politická realita po medzičasových voľbách, ako aj skutočnosť, že proces premeny Číny na superveľmoc sa čoskoro stane nezvratným.
To, ako sa situácia napokon vyvinie, preto do veľkej miery závisí od Donalda Trumpa.

Vek sám osebe nie je dôvodom na odobratie vodičáku. Rozhodujú zdravotné výsledky. Kým bežných vodičov čakajú povinné prehliadky od 70 rokov, profesionáli ich absolvujú už po 65-ke. Niektoré ochorenia pritom môžu ukončiť jazdenie aj oveľa skôr.



Trump má teraz oveľa väčšiu motiváciu dodržať svoje sľuby „skrotiť Zelenského“ než po stretnutí v Anchorage.
Škandál na opozičnej Letnej! Výzvy proti oligarchom údajne vystrihli zo záznamu demonštrácie
Poplatky u lekára budú legálne a "budem premiérom".
Poviem to tak, ako si myslím.
To, ako Milan Markovič zhodnotil konflikt na Ukrajine, určite nepoteší podporovateľov nášho východného suseda. Odporcom Ruska pripomenul, že konflikt sa nezačal vo februári 2022 a že už mohol byť dávno uzatvorený.
…pritom haní a vysmieva sa každému, kto má iný – podľa neho zjavne nesprávny – názor. Taký hrdina spoza klávesnice. Reč je o Michalovi Magušinovi, redaktorovi kedysi konzervatívneho denníka Postoj. Dnes na nerozoznanie od Denníka N.
Ste pripravení na evakuáciu? Máte zásoby vody na 72 hodín? Politický komentátor vidí pravý dôvod mohutného masírovania verejnej mienky v "naháňaní" strachu. Strach potom ospravedlňuje honbu za zbrojením.

Mars a Jupiter predvedú nebeské predstavenie

Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk

Z domova
13. 11. 2026

Z domova
12. 11. 2026

Z domova
10. 11. 2026

Kultúra
9. 11. 2026
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.