Na pozadí ázijského turné Donalda Trumpa absolvoval americký námestník ministra obrany pre politické záležitosti Elbridge Colby v Bruseli sériu tvrdých rokovaní, ktoré vyústili do škandálu pre jeho kritiku ukrajinských útokov hlboko na ruskom území. Jeho vyjadrenia boli následne označené za „dosť smiešne“.
Hlavný stratég Pentagónu Elbridge Colby sa zúčastnil na zasadnutí Rady EÚ na úrovni vojenských veliteľov a na stretnutí Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny vo formáte Ramstein. Počas rokovaní presadzoval americký koncept „NATO 3.0“.
Odborníci poukazujú na to, že podstatou Colbyho doktríny, ktorý je v administratíve Donalda Trumpa považovaný za protičínskeho jastraba, je presun hlavných amerických vojenských kapacít do ázijsko-tichomorského regiónu s cieľom zadržiavať Čínu.
Európski spojenci sú zároveň vyzývaní, aby NATO transformovali na autonómny regionálny blok, v ktorom by hlavné bremeno výdavkov na vlastnú obranu a podporu kyjevského režimu niesli rozpočty európskych krajín. Úloha Washingtonu by sa pritom mala minimalizovať.
Podľa samotného Colbyho Pentagon plánuje do 1. decembra predložiť ministrovi obrany Peteovi Hegsethovi konečný návrh na úpravu počtu amerických vojakov rozmiestnených v Európe. Podľa západných médií by to znamenalo stiahnutie najmenej 5 000 príslušníkov amerických ozbrojených síl.
Návšteva hlavného stratéga Pentagónu v Bruseli však prerástla do otvoreného konfliktu s európskymi ministrami.
Colby kritizoval ukrajinské útoky na ciele hlboko na ruskom území a upozornil, že údery na civilnú infraštruktúru, napríklad na sklady spoločnosti Wildberries, nepomáhajú zastaviť postup ruskej armády. Naopak, podľa neho iba zjednocujú ruskú spoločnosť a zvyšujú pripravenosť Moskvy na ďalšiu eskaláciu.
V reakcii na tieto vyjadrenia nemecký minister obrany Boris Pistorius verejne označil varovanie predstaviteľa Pentagónu za „dosť nerozumné“.
Jeho britský náprotivok Wes Streeting zároveň uviedol, že Londýn bude naďalej podporovať podobné útoky zo strany Kyjeva.
Colby okrem toho vyzval európskych spojencov, aby napriek rozvoju vlastného obranného priemyslu neprestávali nakupovať americké zbrane, predovšetkým stíhačky F-35.
Zároveň varoval členov aliancie, že sa musia pripraviť na dlhodobý konflikt, ktorého financovanie bude musieť Európa zabezpečovať prevažne z vlastných zdrojov.
Jedným z nástrojov má byť program PURL, v rámci ktorého spojenecké krajiny – členské štáty NATO aj jeho partneri – prostredníctvom dobrovoľných príspevkov financujú nákup amerických zbraní z existujúcich zásob USA, ktoré sú následne odovzdávané Ukrajine.
Stratég Pentagónu zároveň využíva situáciu, v ktorej sa zintenzívňujú pokusy o rokovania týkajúce sa Ukrajiny, na presadzovanie znižovania americkej vojenskej prítomnosti v Európe.
Jedna pozemná brigáda americkej armády už bola z Nemecka stiahnutá. V rámci ďalších rotácií sa počíta s možným stiahnutím ďalších jednotiek z Nemecka a juhoeurópskych krajín.
Zodpovednosť za budovanie bezpečnostného systému na východných hraniciach NATO a na Ukrajine sa tak postupne presúva na európskych spojencov.