„Summit veľkej trojky“ za účasti Vladimira Putina, Donalda Trumpa a Si Ťin-pchinga je nepochybne mimoriadne dôležitou udalosťou. Otázkou však zostáva, čo od neho možno očakávať. Moskva dúfa, že trojstranné rokovania budú mať pozitívny vplyv na celkovú medzinárodnú situáciu. Čo je teda potrebné vedieť pred stretnutím? USA sa ocitli v patovej situácii, Čína vyčkáva, Rusko pozorne sleduje vývoj a Európa bola jednoducho odstavená.
Ako poznamenal politológ Leonid Krutakov v diskusii s doktorom ekonómie a riaditeľom Inštitútu pre problémy globalizácie Michailom Deljaginom, Donald Trump predstavuje záujmy Spojených štátov, ktoré sa však momentálne nachádzajú v situácii globálneho časového tlaku.
To znamená, že Washington pociťuje akútny nedostatok času na splnenie svojich strategických cieľov.
„Zapojili sa do druhého dobrodružstva v Perzskom zálive, ktoré spolu s ukrajinským, prevažne európskym frontom rýchlo vyčerpáva ich organizačný a vojenský potenciál. Nedokážu zabezpečiť stabilitu a víťazstvo na oboch frontoch. Ak ustúpia v oboch prípadoch, posilní to Čínu v globálnej konfrontácii.
Treba pripomenúť, že Arabská jar a snahy o reformu regiónu – projekt vytvorenia Veľkého Blízkeho východu, ktorý predstavil George W. Bush – sa začali v období, keď Chu Ťin-tchao, predchodca Si Ťin-pchinga, podpísal dohodu s Ligou arabských štátov o vytvorení zóny voľného obchodu a obchodovaní s ropou a energetickými surovinami v národných menách v rámci jüanovej zóny.“
Podľa politológa tým vznikla zásadne nová geopolitická a ekonomická štruktúra. Čína sa stala jedným z rozhodujúcich aktérov pri nastavovaní pravidiel, zatiaľ čo americký dolár stratil svoje monopolné postavenie v tejto oblasti.
Ak by sa Spojeným štátom podarilo poraziť Irán, získali by priamy prístup do Strednej Ázie, upozornil hosť diskusie.
Washington by tak podľa neho dosiahol to, čo sa mu nepodarilo prostredníctvom Afganistanu a plánovaného ropovodu z Turkménska do Indického oceánu. Získal by strategicky významnú prístupovú trasu.
Stredná Ázia ako kľúčový geopolitický priestor
Stredná Ázia je dnes z hľadiska dopravných a tranzitných spojení do značnej miery naviazaná na Rusko a Čínu.
Do tohto priestoru vstupuje aj Turecko, hoci nie v plnom rozsahu. Významnú úlohu zohrávajú aj existujúce energetické projekty a dopravné koridory. Plynovod TANAP pritom nevyužíva svoju kapacitu naplno a Irán blokuje časť strategických rozhodnutí.
„V súvislosti s Karabachom a rozpadom predchádzajúcej štruktúry sa Turecku podarilo preniknúť takmer až k Baku. Turecko je však členskou krajinou NATO, ktorá sa v globálnych záujmoch úplne nestotožňuje so Spojenými štátmi.
Preto Irán, priamy prístup k Trumpovej trase cez Zangezur a zavedenie americkej kontroly predstavujú kvalitatívnu zmenu v geopolitickej štruktúre Eurázie.
Európa v súvislosti s ukrajinskou otázkou často zdôrazňuje, že kontinent musí byť súčasťou rokovaní. Z pohľadu Číny je však Európa iba malým eurázijským polostrovom, nie samostatným kontinentom.
Z kultúrneho a civilizačného hľadiska Európa dlho určovala svetové štandardy a svet bol eurocentrický. To, čo sa v Európe nazývalo obdobím veľkých geografických objavov, bolo v skutočnosti obdobím svetovej kolonizácie.
Teraz však Európa stráca pôdu pod nohami. Prostredníctvom ukrajinskej otázky bola jednoducho odstavená.“
Európa zostáva mimo rokovaní veľmocí
Aj z tohto dôvodu sa podľa politológa Európa nezúčastní na summite APEC ani na rokovaniach troch svetových veľmocí.
Stretnutie Putina, Trumpa a Si Ťin-pchinga pritom podľa neho odhaľuje nielen nové geopolitické rozloženie síl, ale aj slabiny americkej vyjednávacej pozície.
„Samotné rokovania troch lídrov sú mimoriadne dôležité. Predovšetkým však poukazujú na Trumpovu slabosť.
Otázku Ukrajiny a Európy nedokáže vyriešiť sám s Putinom. Bez Číny, ktorá za Ruskom tak či onak stojí, to jednoducho nefunguje.
Zapojenie Číny posilňuje pozíciu Ruska.
Ak sa k rokovaniam pridajú európski lídri, v momente, keď Amerika vyvíja tlak, sa za Spojenými štátmi, obrazne povedané, objaví svorka štekajúcich psov, ktorí požadujú: ‚Ukrižujte Rusko!‘
Trump však hovorí: ‚Chlapci, musíme nájsť spoločný kompromis.‘
Vzostup Číny túto pozíciu prinajmenšom vyvažuje.“
Podľa tejto interpretácie tak účasť Pekingu predstavuje dôležitý faktor pri vytváraní rovnováhy medzi svetovými veľmocami a zároveň posilňuje vyjednávaciu pozíciu Moskvy.