30. október nesmeroval k pamiatke zosnulých, ale k národným právam žijúcich i budúcich. V Deklarácii SLOVENSKÉHO národa
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Mestskí policajti žiadajú návrat protialkoholických záchytiek. V Bratislave evidovali 844 zásahov na urgentoch, nemocnice čelia útokom na zdravotníkov.
Komu patrí 17. november? Ostrá kritika opozície a jej predstavy o demokracii
Tento vedecký ostrov s rozmermi porovnateľnými s lietadlovou loďou bude odolný voči tajfúnom aj jadrovým výbuchom.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Tak sa nám opoziční spojenci opäť rozchádzajú!
Ako nám Vatikán a Globálna elita ukradli prirodzený rytmus života
KTO SI EŠTE NEKOPOL DO BANÁŠA, NECH SA HLÁSI U SÚDRUHA ŽINČICU....
Podpora Zelenského je už vyslovený gambling. Pacienti, ale odmietajú pomoc...
Z domova
30. 7. 2026
pred 22 hod
pred 1 d
pred 2 d
Česko práve veľkolepo oslávilo 28. október. Slovenský sviatok je až 30. októbra 1918, kedy novozvolená Slovenská národná rada v Martine DEKLAROVALA existenciu samostatného slovenského národa a žiadala preň do 10 rokov aj autonómiu. Nestačilo. De iure bol akceptovaný až o polstoročie 30. októbra 1968 Zákonom o "československej" federácii, ktorí podpísali 3 ústavní činitelia - Česi.
V roku 1918 nezávisle od vyhlásenia vojnovej Československej republiky 28. októbra v Prahe, o ktorom sa na Slovensku v rušných dňoch vrcholiacej 1. svetovej vojny vlastne nič nevedelo, sa vo vtedajšom Turčianskom svätom Martine (dnes Martin) zišlo deklaračné zhromaždenie slovenských politických strán - bez handrkovačiek v médiách, aké vidíme dnes.
V budove Tatrabanky sa zhromaždilo okolo 200 slovenských politických predstaviteľov z takmer všetkých oblastí Slovenska. Schádzali sa už od predošlého dňa (bez zlacnených vlakov a autobusov). Predpoludním 30. októbra sa konala predporada, na ktorej sa dôkladne zvažovali niektoré hľadiská pripravovanej deklarácie, najmä nakoľko jednoznačne sa prihlásiť k pražskému česko-slovenskému štátu:
Existovali totiž dôvodné obavy, aby jednoznačné vyhlásenie nevyvolalo násilnú reakciu z frustrovanej maďarskej strany.
Napokon sa predporada zhodla na upravenom znení, ktoré predložil evanjelický kňaz Samuel Zoch. Na slávnostnom zasadnutí o 14.00 h najskôr predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Matúš Dula referoval o situácii. Potom prehovoril katolícky kňaz o. Andrej Hlinka, predseda autonomistickej Slovenskej ľudovej strany (SĽS, od 1925 HSĽS), ktorý opäť vyzval slovenský národ k jednote a svornosti pri obhajobe svojich národných práv.
Zhromaždenie zástupcov všetkých slovenských politických strán následne ustanovilo 20-člennú SNR a jej 12-členný výkonný výbor po vzore svojich odvážnych predchodcov z 19. storočia:
https://www.hlavnydennik.sk/2026/09/15/streda-snr
Zhromaždenie mene SNR prijalo kľúčovú Deklaráciu slovenského národa, ktorá vlastne spätne legitimizovala 28. október: bez Martinskej deklarácie by aj úsilie zahraničného odboja o utvorenie Česko-Slovenska ostalo len torzom bez legitimity domácich politických predstaviteľov.
Deklarácia:
Deklarácia slovenského národa sa tak spätne stala jedným zo základných dokumentov zrodu česko-slovenského štátu a fundamentálne prispela k jeho konštituovaniu.
Večer sa k členom výkonného výboru SNR dostavil Michal Hodža, ktorý z Budapešti priniesol prevratné novinky: Rakúsko-Uhorsko bezpodmienečne kapitulovalo a v Prahe 28.10. vyhlásili vojnovú Československú republiku (ČSR).
Vznikla otázka, akým spôsobom tieto nové fakty odzrkadlia v texte deklarácie. Hodža navrhol, aby sa z dokumentu vypustila požiadavka samostatného zastúpenia Slovákov na mierovej konferencii v Paríži, keďže zahraničnopolitické zastupovanie obidvoch národov pripadlo spoločnému štátu. Výsledok bol taký, že Andreja Hlinku, ktorý so slovenskou delegáciou konšpiračne cez Poľsko pricestoval do Paríža, na konferenciu vôbec nevpustili, a tak slovenský hlas tam nezaznel.
Takto sa "diabol skrýva v detailoch": z politických dôvodov, najmä s ohľadom na česko-slovenský zahraničný odboj a jeho dohody, sa v tomto dokumente okrem pojmu slovenský národ použil aj absurdný (eufemizmus) pojem "česko-slovenský národ", respektíve "slovenská vetva jednotného česko-slovenského národa."
Deň po vyhlásení deklarácie rokoval Výkonný výbor SNR o úprave správy na Slovensku. Emil Stodola upozornil na odlišnosť vývoja na Slovensku a v českých krajinách vo všetkých oblastiach, pričom zdôraznil, že je nevyhnutné postupne, najneskôr do 10 rokov, vybudovať samosprávu Slovenska.
Prítomní, vedomí si kritického nedostatku slovenskej inteligencie dobromyseľne prijali rozhodnutie, že „po nastúpení prechodnej doby, najďalej do 10 rokov, upraví sa štátoprávny pomer dosiaľ v Uhorsku žijúcej vetvy nášho národa úmluvou medzi legálnymi zástupcami zo Slovenska z jednej strany, a z Čiech, Moravy a Sliezska zo strany druhej“.
Toto uznesenie porady však už nebolo súčasťou odhlasovanej deklarácie, čo sa opäť vypomstilo. Márne ho pri dohodnutom 10. výročí vzniku ČSR interpretoval Vojtech Tuka ako takzvanú tajnú klauzulu o vystúpení Slovenska z česko-slovenského štátneho zväzku, ak do desiatich rokov nezíska autonómiu. Boje o autonómiu slovenského národa teda ešte museli húževnato pokračovať aj v novom zväzku:
Výročie Deklarácie slovenského národa sa od zázračného vzniku slobodnej a samostatnej SLovenskej republiky od 1. januára 1993 pripomína ako pamätný deň. V roku 2018 pri príležitosti 100. výročia prijatia deklarácie sa jednorazovo slávil 30. október ako štátny sviatok a deň pracovného pokoja.
PRedtým však bolo treba ešte polstoročia vyvzdorovať ďalší míľnik: práve v rovnaký deň 30. októbra 1968 bol na Bratislavskom hrade troma Čechmi: prezidentom ČSSR Ludvíkom Svobodom, predsedom Národného zhromaždenia ČSSR Josefom Smrkovským a predsedom vlády ČSSR Oldřichom Černíkom slávnostne podpísaný zákon o československej federácii. Zákon nadobudol platnosť 1. januára 1969.
Kto a prečo DODNES skrýva explicitnú "Deklaráciu slovenského národa" za amorfnú "Martinskú deklaráciu" a ešte viac neznámych súvislostí z októbrového pôrodu Československa osvetlil slovenský historik a politik Dr. Anton Hrnko:
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
