Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Slovensko patrí k európskej špičke vo výrobe čistej elektriny. V prvom polroku 2026 pochádzalo z jadra a obnoviteľných zdrojov 86 percent domácej výroby. Rozhodujúcu úlohu zohráva jadrová energetika. Pri obnoviteľných zdrojoch však Slovensko výrazne zaostáva.
Podľa porovnania dosiahlo Slovensko v prvom polroku 2026 podiel čistej elektriny z jadra a obnoviteľných zdrojov na úrovni 86 percent. Pred nami sa umiestnili Švédsko s 98,6 percenta, Francúzsko s 95,9 percenta, Fínsko s 94,5 percenta, Luxembursko a Dánsko, obe s 92,3 percenta. Slovensku tak patrila šiesta priečka. Za nami skončili Rakúsko s 81,5 percenta, Maďarsko so 76,8 percenta, Česko s 57,1 percenta a Nemecko s 54,4 percenta. Priemer EÚ dosiahol 71,9 percenta. Tieto polročné hodnoty a poradie preberáme z východiskového článku. Úplnú tabuľku sa nepodarilo nezávisle potvrdiť v primárnej dátovej sade Eurostatu.
Porovnáva sa čistá výroba elektriny. Ide o výrobu po odpočítaní elektriny, ktorú elektrárne spotrebujú na vlastnú prevádzku. Nie je to údaj o celkovej spotrebe energie ani o podiele obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe. Tieto ukazovatele majú odlišnú metodiku a nemožno ich zamieňať.
Slovensko stojí predovšetkým na jadre. Mochovce a Jaslovské Bohunice zabezpečujú 67 percent domácej výroby elektriny. Takýto podiel by bol najvyšší v EÚ. Francúzsko, tradičná jadrová veľmoc, dosiahlo podľa rovnakého porovnania 65,7 percenta. Nasledovali Slovinsko so 44,5 percenta, Česko s 39,9 percenta a Fínsko s 39,5 percenta. Ide o podiel jadra, nie o celkovú výrobu z jadra a obnoviteľných zdrojov.
Dlhodobejšie údaje potvrdzujú silnú pozíciu jadra v slovenskej energetike. V roku 2024 zabezpečilo 61,6 percenta slovenskej výroby elektriny. Vyšší podiel mala v EÚ iba Francúzsko. Jadrové elektrárne vyrábajú elektrinu bez priameho spaľovania fosílnych palív a ich produkcia nie je závislá od slnečného svitu či sily vetra.
Pri slnku, vetre, vode a biomase vyzerá situácia podstatne horšie. Podľa polročného porovnania Pravdy tvorili obnoviteľné zdroje približne 19 percent slovenskej výroby elektriny. Priemer EÚ dosiahol 50 percent. Slovensko sa tak ocitlo na konci rebríčka.
Štvrťročné údaje Eurostatu tento problém potvrdzujú. V prvom štvrťroku 2026 dosiahol podiel obnoviteľných zdrojov na čistej výrobe elektriny na Slovensku 17,2 percenta. V druhom štvrťroku stúpol na 19,8 percenta, no zostal najnižší v EÚ. Česko dosiahlo 20,9 percenta a Malta 24,5 percenta. Priemer únie predstavoval v druhom štvrťroku 54,1 percenta. Ide o údaje za jednotlivé štvrťroky, nie o samostatné potvrdenie polročného súhrnu.
Problém nie je iba v počte solárnych panelov či veterných turbín. Slovensko má aj prekážky pri povoľovaní nových projektov a pripájaní zdrojov do siete. Európska komisia upozornila na pomalý rozvoj veternej energetiky a potrebu zlepšiť podmienky pre nové obnoviteľné zdroje. Ich rozširovanie si vyžaduje stabilné pravidlá, investície do elektrizačnej sústavy a lepšie možnosti vyrovnávania výkyvov výroby. Bez toho sa nové zdroje budujú pomaly a ich potenciál zostáva nevyužitý.
Zvyšnú časť slovenskej výroby pokrývajú fosílne palivá, najmä zemný plyn. Podľa údajov OKTE za rok 2025 mal plyn podiel 11,83 percenta na celkovej výrobe elektriny. Tento údaj sa týka predchádzajúceho roka, preto ho nemožno zamieňať so štruktúrou výroby v prvom polroku 2026.
Výstavba tretieho a štvrtého bloku Mochoviec sa začala v roku 1986. V roku 1992 sa práce zastavili. Tretí blok sa po desaťročiach príprav dostal do komerčnej prevádzky v októbri 2023. Štvrtý blok nasledoval po ďalších rokoch dokončovania, skúšok a povoľovacích procesov. Úrad jadrového dozoru SR povolil jeho uvedenie do prevádzky v máji 2026.
Štvrtý blok dodal prvú elektrinu do siete 15. októbra 2026 o 20.41 h. Prifázovanie sa uskutočnilo pri približne 20 percentách výkonu reaktora. Pripojenie sa oproti plánovanému termínu posunulo o dva dni. Nešlo však o začiatok komerčnej prevádzky na plný výkon. Nasledujú ďalšie skúšky a postupné zvyšovanie výkonu.
Po dosiahnutí plnej prevádzky má mať blok elektrický výkon 471 megawattov a ročne vyrobiť približne 3,5 milióna megawatthodín elektriny. To zodpovedá približne 13 percentám súčasnej spotreby Slovenska. Ide o plánovanú výrobu pri plnom výkone, nie o množstvo elektriny dodávané bezprostredne po prvom pripojení. Nový reaktor môže posilniť domácu výrobu a znížiť potrebu dovozu elektriny. Zároveň zvýši význam jadra v slovenskom energetickom mixe.
Slovensko nepatrí medzi krajiny s najdrahšou elektrinou pre domácnosti. Podľa údajov uvedených v pôvodnom článku platili slovenské domácnosti v prvom polroku 2026 v priemere 19,85 centa za kilowatthodinu vrátane daní a poplatkov. Rok predtým to bolo 18,87 centa. Elektrina tak zdražela o viac než päť percent. Slovensko napriek tomu zostalo medzi krajinami s najnižšími cenami v EÚ.
Domácnostiam pomáha memorandum medzi štátom a Slovenskými elektrárňami, ktoré má zabezpečiť dodávky elektriny za dohodnutých podmienok do konca roka 2027. Ministerka hospodárstva Denisa Saková 19. októbra uviedla, že cena silovej elektriny podľa memoranda má v roku 2027 dosiahnuť približne 79 eur za megawatthodinu. Starší materiál STVR uvádza presnú sumu 79,30 eura. Dohoda počíta s dodávkami 5,5 terawatthodiny ročne. Pre rok 2026 bola stanovená cena 72,70 eura za megawatthodinu. Tieto sumy sa týkajú silovej elektriny, nie konečnej ceny na faktúre. Domácnosti platia aj distribúciu, prenos, ďalšie regulované položky a príslušné dane. ÚRSO ešte len pripravuje konečné cenové rozhodnutia na rok 2027.
Memorandum obsahovalo aj záväzok štátu nepodporiť v rokoch 2023 až 2027 nové dane ani odvody pre Slovenské elektrárne. Ide o súčasť dohody, ktorá mala pomôcť stabilizovať dodávky elektriny pre domácnosti. Samotná cena silovej elektriny však nevypovedá o celej sume, ktorú odberateľ zaplatí.
Podniky nemajú rovnakú ochranu ako domácnosti. Malé firmy aj veľký priemysel sú vystavené iným cenovým podmienkam a trhovým výkyvom. Podľa údajov ÚRSO mala priemerná koncová cena pre regulovaných odberateľov mimo domácností v príslušnej kategórii dosiahnuť v roku 2026 261,38 eura za megawatthodinu vrátane DPH. Túto sumu nemožno priamo porovnávať s cenou silovej elektriny z memoranda, pretože zahŕňa ďalšie položky a týka sa inej skupiny odberateľov.
Rozdiely sú dôležité najmä pre energeticky náročný priemysel. Cena elektriny vstupuje do nákladov výroby, ovplyvňuje konkurencieschopnosť podnikov a ich rozhodovanie o investíciách. Lacnejšia elektrina pre domácnosti preto automaticky neznamená, že slovenské podniky majú porovnateľne výhodné podmienky.
Premiér Robert Fico kritizuje rozdiely medzi európskymi regiónmi a tvrdí, že „neplatí jednotný trh“. Podľa jeho vyjadrení sa ceny v niektorých oblastiach pohybujú na úrovni 50 až 60 eur za megawatthodinu, inde presahujú 100 eur. Ide o jeho hodnotenie. Samotné rozdiely medzi trhmi však majú viacero príčin.
Energetický expert Libor Láznička upozorňuje na skladbu výrobných zdrojov a nedostatok elektrární, ktoré dokážu pružne reagovať na zmeny výroby a spotreby. Významnú úlohu zohrávajú aj obmedzené kapacity cezhraničných vedení. Najvýraznejšie sa to prejavuje večer, keď klesá výroba zo slnečných elektrární. Elektrinu z lacnejších regiónov západnej a severnej Európy nemožno vždy preniesť do strednej a juhovýchodnej Európy v potrebnom množstve.
Autori projektu Dáta bez pátosu upozorňujú aj na situáciu v krajinách južne od Slovenska a na Balkáne. Cenové rozdiely preto nemožno vysvetliť iba tým, koľko elektriny krajina vyrába. Rozhoduje aj dostupnosť zdrojov, dopyt, ceny plynu, cezhraničné prepojenia a podmienky na regionálnom trhu. Domáci prebytok elektriny sám osebe nezaručuje, že ju domácnosti a podniky budú nakupovať za najnižšie ceny.
pred 8 min
pred 22 min
pred 1 hod
Viac než 90-tisíc ľudí u psychiatra za mesiac! Jesenné štatistiky odhalili znepokojivý trend
Podpora Zelenského je už vyslovený gambling. Pacienti, ale odmietajú pomoc...
František Mikloško ostro kritizuje Viliama Karasa za jeho postoje. Spor v KDH otvára otázky o smerovaní hnutia, kresťanských hodnotách a politickej dôveryhodnosti.
Komunálne voľby otvorili otázky o sile progresívnych politikov
Kto je po voľbách skutočným lídrom opozície?
Ukrajinský líder čelí eskalujúcej kríze.
V médiách už druhý deň sledujeme oslavy úspechu PS a porážky Smeru (voľby do samospráv 2026). Šimečka považuje výsledky za solídne. Realita je však iná! Ak sa…
Miesto boja za chodníky pre ľudí - ideologické bojisko, varuje Tomáš Ökami Susko
Zabudlo sa na dôležitú vec, že v týchto voľbách sa volia osobnosti...
Skutočným víťazom sú opäť nezávislí kandidáti.
Myšlienku dňa si budú musieť mnohí dlho pamätať.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
25. 10. 2026
Z domova
30. 7. 2026
Komentáre
31. 10. 2025
Video
6. 10. 2025
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.