Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Na Slovensku sa ročne vyhodí približne 500.000 ton potravín, pričom takmer milión ľudí je na hranici chudoby alebo sociálneho vylúčenia. Na problém upozornila Platforma potravinovej pomoci Slovensko (PPPS). Tá sa prostredníctvom národného projektu REDIPOM snaží prepojiť potravinové prebytky s ľuďmi, ktorí ich potrebujú. Ako pre TV TASR uviedla výkonná riaditeľka PPPS Alexandra Kolarik, platforma vznikala od jesene 2023 a ako záujmové združenie právnických osôb bola založená na jar 2024.
Spájajú sa v nej organizácie zo sociálnej a humanitárnej oblasti s iniciatívami zameranými na predchádzanie potravinovému odpadu. „Našou snahou je hľadať riešenia, ako prebytočné, ale stále bezpečné potraviny dostať k ľuďom, ktorí ich potrebujú. Cieľom je vytvorenie systému, ktorý bude férový, pokryje celé Slovensko a dokážeme v ňom využiť naozaj celý potenciál prebytočných potravín,“ priblížila Kolarik. Podľa jej slov problémom nie je len samotné plytvanie potravinami.
Systém redistribúcie komplikujú najmä nejasné podmienky darovania, nedostatočná koordinácia jednotlivých organizácií a chýbajúca infraštruktúra. „Od prvovýrobcov, výrobcov potravín a maloobchodu pochádza približne 160.000 ton potravinového odpadu. Zatiaľ však nie je známe, aká časť z tohto množstva je vhodná na ľudskú spotrebu,“ skonštatovala výkonná riaditeľka PPPS. Projekt REDIPOM sa preto v prvej fáze zameral na zmapovanie existujúcej infraštruktúry, organizácií poskytujúcich potravinovú pomoc, dostupných potravinových prebytkov aj legislatívnych podmienok.
Prezident SR Peter Pellegrini v stredu odvolal z funkcie ministra životného prostredia SR Tomáša Tarabu (nominant SNS). Urobil tak po tom, ako Tarabovi v utoro…
Kým Ivan Korčok sa predháňa v znižovaní významu nemeckého ministra zahraničných vecí Johanna Wadephulla, Eduard Chmelár zhodnotil, ako by vyzerala slovenská zahraničná politika pod Korčokovým vedením.
Super El Niño naberá na sile a jeho dôsledky môžu ďaleko presiahnuť hranice Pacifiku. Vedci upozorňujú na riziko extrémnych horúčav, sucha, ničivých povodní, požiarov aj problémov s produkciou potravín, pričom účinky mimoriadne silnej epizódy môžu pretrvať až do roku 2027. Čo môže tento klimatický fenomén znamenať pre svet, Európu a Slovensko?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Egá a nervozita budú narastať!
Europoslanec Milan Uhrík v exkluzívnom rozhovore kritizuje Ursulu von der Leyenovú, Green Deal, migráciu aj pokračujúcu pomoc Ukrajine. Tvrdí, že EÚ sa vzďaľuje od prosperity, mieru a suverenity členských štátov.
Hlas ľudu Hlavného denníka
O Dankovej nevyspytateľnej povahe sa už toho veľa popísalo. Raz darmo, kapitán je ako neriadená strela. Tentoraz to podľa mňa prepískol.
"Hoci Slovensko je malá krajina, tak Fico je podľa svojich vyjadrení veľký štátnik. Zatiaľ čo my sme o niečo väčší, ale Peter Pavel je proti tomu trpaslík," hovorí herec a člen Klubu 2019 Ivan Vyskočil.
Komentáre
31. 10. 2025
Výsledkom je okrem iného viac ako 90-stranový dokument Regulačný rámec, ktorý vychádza zo 40 analýz. „Už teraz na jeseň chceme otvoriť pilotné redistribučné sklady v Sabinove, Šúrovciach pri Trnave a vo Vígľaši. Testovať budeme ich fungovanie, digitálne nástroje či prepravu chladených potravín. Súčasťou projektu je aj aplikácia, ktorá má prepájať darcov s príjemcami a zabezpečiť sledovateľnosť potravín počas ich presunu,“ vysvetlila Kolarik.
Platforma zároveň rokuje s podnikateľmi o zvýšení množstva potravín, ktoré by mohli byť redistribuované. „V niektorých prípadoch je totiž pre výrobcov či maloobchod jednoduchšie a dokonca finančne výhodnejšie potraviny zlikvidovať. Snažíme sa upraviť legislatívu tak, aby daňový režim vytváral podmienky v prospech redistribúcie potravinových prebytkov, a nie v prospech likvidácie,“ uviedla.
Výkonná riaditeľka PPPS pripomenula, že plytvanie potravinami nemá iba sociálne dôsledky, ale aj environmentálne, finančné a etické. „Efektívnejšia redistribúcia prebytočných potravín môže pomôcť ľuďom v núdzi a zároveň obmedziť plytvanie zdrojmi i náklady spojené s likvidáciou potravín. Pri vytváraní slovenského systému sa môžeme inšpirovať aj zahraničnými skúsenosťami. Napríklad v Českej republike už funguje sieť regionálnych potravinových bánk spolupracujúcich s miestnymi organizáciami,“ dodala Kolarik.
