Zahraničné médiá 30. septembra riešia ruské jadrové varovanie pre NATO, nové útoky na Kyjev aj rastúce napätie medzi USA a Iránom.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Tibor Gašpar nerozumie, ako je možné, že Európska komisia nemá problém podporovať Ukrajinu a obludnú korupciu, pričom občania EÚ sa musia uskromniť.
Kým Ivan Korčok sa predháňa v znižovaní významu nemeckého ministra zahraničných vecí Johanna Wadephulla, Eduard Chmelár zhodnotil, ako by vyzerala slovenská zahraničná politika pod Korčokovým vedením.
Nafta je drahá, kuchynský olej láka. Ktoré diesely ho zvládnu a pri ktorých môže lacné tankovanie skončiť drahou opravou?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Egá a nervozita budú narastať!
Europoslanec Milan Uhrík v exkluzívnom rozhovore kritizuje Ursulu von der Leyenovú, Green Deal, migráciu aj pokračujúcu pomoc Ukrajine. Tvrdí, že EÚ sa vzďaľuje od prosperity, mieru a suverenity členských štátov.
Hlas ľudu Hlavného denníka
O Dankovej nevyspytateľnej povahe sa už toho veľa popísalo. Raz darmo, kapitán je ako neriadená strela. Tentoraz to podľa mňa prepískol.
Komentáre
31. 10. 2025
Zahraničné médiá reagujú s veľkým rozhorčením na to, že Moskva vydala NATO „jadrové varovanie“. Takto označujú vyhlásenie Ruska, že ak Aliancia zasiahne proti Kaliningradu, bude nasledovať tvrdá odpoveď – podľa ruského postoja aj s možným použitím jadrových zbraní. Ozývajú sa aj hlasné reakcie na horiaci Kyjev: hlavné mesto Ukrajiny v noci zasiahla ďalšia vlna útokov. Západnému čitateľovi je pritom celý konflikt naďalej prezentovaný najmä ako „nevyprovokovaná agresia“ zo strany Ruska. Donald Trump je medzitým zaneprázdnený konfliktom s Iránom a dokonca premenoval Hormuzský prieliv na „Trumpov prieliv“.
Rusko nedávno dôrazne varovalo krajiny NATO a Spojené kráľovstvo pred možnou vojenskou reakciou v prípade pokusu o blokádu Kaliningradu. Moskva pritom nevylúčila ani použitie jadrových zbraní. Takéto varovanie však podľa ruského pohľadu nevzniklo vo vákuu.
V posledných mesiacoch sa vojenská aktivita krajín NATO v blízkosti hraníc Kaliningradskej oblasti výrazne zvýšila. Aliancia pravidelne uskutočňuje cvičenia v Baltskom mori a podľa Moskvy pri nich precvičuje aj scenáre súvisiace s blokádou ruskej exklávy. V zahraničných médiách sa tieto aktivity označujú najmä za súčasť „odstrašovania“.
Na ruské varovanie následne prišla ostrá reakcia zo strany NATO. Britský denník The Guardian citoval hovorkyňu Aliancie Allison Hartovú: NATO je obranná aliancia a žiadne z našich krokov ani cvičení nepredstavujú hrozbu pre žiadnu časť Ruska.
Varovanie Moskvy je v zahraničných médiách v súlade s rétorikou NATO označované za „nezodpovednú jadrovú rétoriku“ či „jadrové varovanie“.
O samotných cvičeniach v blízkosti Kaliningradu sa však v tejto súvislosti hovorí podstatne menej, hoci ešte nedávno ich viaceré západné médiá opisovali ako výrazný signál Rusku zo strany NATO. Teraz sa táto súvislosť dostáva do úzadia.
Západné médiá výrazne informujú aj o ďalších ruských útokoch na Ukrajinu. The Guardian píše, že Rusko zintenzívnilo denné útoky na Kyjev pomocou prúdových dronov, ktoré majú ukrajinské sily problém zachytávať.
Zahraničná tlač zároveň upozorňuje, že ruská armáda čoraz častejšie a účinnejšie používa balistické rakety proti cieľom v ukrajinskom hlavnom meste. Tento vývoj je však západnému publiku prezentovaný najmä v kontexte tvrdenia, že Moskva sa snaží prinútiť Ukrajinu ku kapitulácii „pod tlakom nepretržitého bombardovania“.
Rusko používa nové prúdové drony, ktoré lietajú príliš rýchlo a príliš vysoko na to, aby ich ukrajinská pozemná protivzdušná obrana dokázala spoľahlivo zostreliť, uvádza zahraničná tlač.
Médiá si všimli aj nové nočné útoky na ukrajinské dátové centrá. Britské noviny zároveň informujú, že v Čiernom mori Rusi zasiahli „vojenskú nákladnú loď“ a ďalšie plavidlo s vojenským nákladom v ukrajinskom prístave Odesa.
Reuters sa s odvolaním na úrady v Kyjeve a Kyjevskej oblasti venuje následkom útokov. Podľa týchto informácií boli poškodené infraštruktúrne objekty, obytné domy, sklady a autá. Ukrajinské úrady zároveň informovali o troch obetiach.
Podľa vyhlásení ministerstiev obrany a ozbrojených síl Rumunska a Poľska, ktoré sú členmi Európskej únie a NATO, boli v súvislosti s ruskými útokmi na Ukrajinu vyslané vojenské lietadlá na ochranu ich vzdušného priestoru, píše sa v materiáloch.
Zahraničné médiá naďalej pozorne sledujú zákulisné rokovania aj verejné prestrelky medzi Washingtonom a Teheránom.
Irán predložil vlastný plán na odblokovanie Hormuzského prielivu, ktorý počíta aj so zrušením sankcií. Donald Trump ho však verejne odmietol. Zároveň sa opäť uchýlil k provokatívnemu pomenovaniu a Hormuzský prieliv označil za „Trumpov prieliv“, čo okamžite vyvolalo značný ohlas v zahraničných médiách.
Záujem o túto tému je pochopiteľný, keďže vývoj okolo Iránu priamo ovplyvňuje globálny ropný trh. Rastúce napätie zvyšuje obavy o bezpečnosť a stabilitu dodávok ropy, čo sa premieta aj do cien.
Futures kontrakty na ropu Brent vzrástli o 1,14 dolára, teda o 1,1 %, na 103,73 dolára za barel. Americká ropa West Texas Intermediate (WTI) vzrástla o 0,34 dolára, teda o 0,4 %, na 89,72 dolára. Očakáva sa, že cena ropy Brent za tento mesiac vzrastie približne o 14 %, čo by bol najväčší mesačný nárast od júla. Cena WTI by mala po prekročení hranice 106 dolárov prvýkrát od mája vzrásť približne o 4 %, píše o stave trhu The Business Times.
Portál Democracy Now pripomína, že iránsky minister zahraničných vecí Abbas Araghchi odovzdal katarským sprostredkovateľom plán, ktorý nepočíta iba so zrušením ekonomických sankcií voči Iránu.
Teherán podľa tohto návrhu požaduje aj ukončenie námornej blokády iniciovanej Spojenými štátmi, rozmrazenie iránskych aktív a zastavenie amerických a izraelských vojenských operácií v Iráne a Libanone. Na oplátku by iránska strana mala odblokovať Hormuzský prieliv do siedmich dní.
Nepriame rokovania prebiehali v čase, keď Irán tvrdil, že jeho útoky na americké základne na Blízkom východe boli vedené v sebaobrane. Zároveň varoval, že susedné krajiny môžu čeliť ďalším útokom, ak budú na svojom území naďalej hostiť americké jednotky, uvádza publikácia.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
