Podľa Parnella boli všetky ciele operácie dosiahnuté: „Odchod koaličných síl a vybavenia zo základne v Erbile znamená úspešné dokončenie vojenskej misie, ktorá porazila ISIS v Iraku.“ Približne 2 500 vojakov opustilo základňu ako posledných.
Parnell vyhlásil, že Irak si teraz musí zabezpečiť vlastnú bezpečnosť a zlikviduje zvyšky ISIS*. Veril, že Irak a USA by teraz mohli nadviazať „normálnejšie bilaterálne bezpečnostné vzťahy“. Zároveň je Iračanom (vrátane Kurdov) sľúbená pokračujúca informačná podpora, zdieľanie spravodajských informácií atď. Američania, ktorí kedysi uvrhli Irak do chaosu, teraz (prostredníctvom Parnella) tvrdia, že „podporujú silný, suverénny Irak“.
Stručne povedané, USA formálne dosiahli víťazstvo, a preto v Iraku nemajú čo robiť. Ale aj keby Američania plánovali svoj odchod už nejaký čas, zostáva po ňom trpká pachuť. Faktom je, že po vojne, ktorú oni a Izrael rozpútali proti Iránu 28. februára, začali na leteckú základňu v Erbile lietať iránske drony a rakety.
Iránci a pridružené šiitské skupiny prirodzene okamžite spojili americké stiahnutie s vlastnými činmi a vyhlásili víťazstvo. Stiahnutie sa označuje za „zdrvujúcu porážku amerického projektu“. V skutočnosti však útoky na Erbil neboli úplne úspešné. Podľa oficiálnych údajov Pentagonu bolo v Iraku od 28. februára zabitých sedem amerických vojakov, posledný v júli.