13. septembra pred 195 rokmi dotĺklo srdce roduverného arcibiskupa Alexandra Rudnaya, uhorského prímasa, ktorý dal postaviť ikonickú baziliku v Ostrihome
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
POLITICKÁ FACKA PRE MAGYARA!
Kľúčovú úlohu má zohrávať koncept Air Interdiction.
Keď mal 13, začal pracovať v športovom obchode. Keď mal 18, vlastnil prvý bar. Jozef Ráž ml. rozhodne nevyužíval výhody známeho priezviska.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
My, čo si viac pamätáme, si iste spomenieme na oslovenie súdružky a súdruhovia. Boli sme nimi aj proti svojej vôli. Lebo tak diktoval politický poriadok. Po prevrate sme sa odrazu zmenili na dámy a pánov. Lenže nie každá súdružka sa stala dámou a nie každý súdruh pánom.
Komentár Ivana Štubňu kritizuje prezidenta Petra Pellegriniho za výroky o možnej koalícii Smeru-SD a PS a vyzýva ho, aby sa správal ako štátnik a chránil záujmy Slovenska.
Biznis plán a pomastenie ega rozhádže dáta bratislavskej kaviarne.
Komentáre
31. 10. 2025
Veľký syn slovenského národa Alexander Rudnay, arcibiskup ostrihomský sa slovom i skutkom nebojácne a sebavedome doznával k ubiedenému ľudu podtatranskému. Dočkáme sa filmu aj o Slovákovi, ktorý všestranne, dômyselne a vytrvalo pomáhal pozdvihnutiu svojho národa?
Nezlomný podporovateľ slovenských jazykových i cirkevných a kultúrnych snáh pochádzal zo 14 detí slovenskej zemianskej rodiny v Považanoch (vtedy Sv. Kríž). Základné vzdelanie získal v miestnej slovenskej škole a v rodinnom kruhu. V rokoch 1772-1776 absolvoval piaristické gymnázium v Nitre, ktoré vzdeláva dodnes. Už vtedy skladal latinské časomerné verše a oddal sa ideálu humanity, ktorý určoval jeho celoživotné pôsobenie. V štúdiu pokračoval v rokoch 1777-1779 na Filozofickej fakulte Kráľovskej akadémie v Trnave, teologickú fakultu navštevoval už v Budíne, kde prednášali zväčša profesori z bývalej Trnavskej univerzity.
Za kňaza bol vysvätený 12. októbra 1783 v Trnave a začiatkom apríla 1784 bol promovaný za doktora teológie. Najskôr pôsobil ako rodinný vychovávateľ u grófa Františka Berényiho, zemepána Laskára (dnes súčasť mesta Nováky). V januári 1785 nastúpil za kaplána do Častej. V marci 1786 nastúpil ako kaplán vo Svätom Beňadiku, dnes je to Hronský Beňadik, v októbri sa vrátil do Trnavy najprv do funkcie riadneho aktuára, neskôr kancelára vikariátu. Z tohto obdobia pochádzajú viaceré jeho slovenské kázne.
V r. 1789 ho generálny vikár J. Vilt vymenoval za farára v Krušovciach, neskôr sa stal dekanom Topoľčianskeho cirkevného dištriktu a zároveň prísediacim tabulárneho súdu Turčianskej stolice.
Popri pracovných povinnostiach sa vzdelaný Alexander Rudnay stal tiež členom Slovenského učeného tovarišstva, založeného r. 1792 Antonom Bernolákom v Trnave, na povznesenie náboženského, kultúrneho a mravného života Slovákov.
Za osvedčenie a zásluhy na predchádzajúcich funkciách ho cisár František I. dekrétom zo dňa 4. januára 1805 vymenoval za kanonika ostrihomského metropolitného chrámu; s hodnosťou ostrihomského kanonika mal ako profesor teológie aj funkciu rektora trnavského Seminára sv. Štefana. Panovnícky dekrét zo dňa 4. marca 1808 ho vymenoval za klužského opáta, 7. júna 1808 za radcu Miestodržiteľskej rady v Budíne a už 15. júla 1808 sa stal titulárnym biskupom anserienskym, 9. septembra 1808 ho ostrihomský arcibiskup a uhorský prímas Karol Ambróz d’Este vymenoval za svojho generálneho vikára a dekana šaštínskeho cirkevného dištriktu. Panovníckym dekrétom zo dňa 11. augusta 1809 bol menovaný za dvorského radcu a referenta v Uhorskej dvorskej kancelárii vo Viedni.
Panovníckym dekrétom, ktorý bulou potvrdil pápež Pius VII., bol dňa 25. septembra 1815 za výnimočný dar ducha, vzácne charakterové vlastnosti, veľké zásluhy na poli Cirkvi a štátu ustanovený za sedmohradského biskupa so sídlom v Alba Iulii, zároveň 8. decembra 1815 získal hodnosť štátneho tajného radcu. Aj tam venoval mimoriadnu pozornosť katolíckemu školstvu a panovník ocenil jeho zásluhy a vymenoval za správcu celého katolíckeho školstva v Sedmohradsku. V Pešti tak zriadil systematizované miesto pre slovenského kaplána pri kostole sv. Jozefa. Na tomto mieste pôsobil istý čas aj ďalší slovenský národovec Dr. Štefan Moyses.
12. júla 1819 sa Alexander Rudnay dostal pápežskú bulu o svojom menovaní za ostrihomského arcibiskupa a prímasa Uhorska, zároveň sa stal najvyšším sekretárom a kancelárom uhorského kráľovstva. Ako ostrihomský arcibiskup sa zaslúžil o vymenovanie 3 slovenských kanonikov do Ostrihomskej metropolitnej kapituly, J. I. Bajzu vymenoval za bratislavského kanonika. Už o rok Rudnayovi udelili Veľký kríž Radu sv. Štefana.
Na návrh uhorského panovníka Rudnaya 15. decembra v roku 1828 pápež Lev XII. vymenoval za kardinála. Práve pri tej príležitosti verejne vyznal: „Slovák som, a keby som bol i na stolci Petrovom, Slovákom zostanem“ (Slavus sum, et si in cathedra Petri forem, Slavus ero). Rudnayova činnosť jeho opodstatnenosť bohato potvrdila.
O význame jeho funkcií svedčí aj fakt, že už 28. septembra 1830 KORUNOVAL Ferdinanda I. za rakúskeho cisára a českého i uhorského kráľa. Nedlho potom činorodý kardinál Alexander Rudnay (71) zomrel 13. septembra 1831 v Ostrihome, kde je aj pochovaný v mauzóleu baziliky, ktorej výstavbu inicioval, ale dokončenia (1856) sa už nedožil. Vysoká 100 metrov je najväčším kostolom Maďarska a patrí medzi najväčšie kostoly Európy. Medzi najcennejšie exponáty jej klenotnice patria pozlátené rúcha patriace arcibiskupovi Alexandrovi Rudnayovi i zlatý kríž ozdobený drahými kameňmi, na ktorý od 12. storočia prisahali počas korunovácií uhorskí králi.
Sám vzdelaný chápal nevyhnutnosť šírenia viery i vzdelanosti a literatúry v pospolitom ľude, a to vo vlastnom materinskom jazyku, čo celý život všemožne podporoval pracovne i súkromne. Biskup Rudnay dbal zvlášť o to, aby slovenské farnosti dostávali slovenských kňazov. V Uhorskej dvorskej kancelárii vo Viedni r. 1811 pomohol kanonikovi J. Palkovičovi získať po 7 rokoch snaženia povolenie na vydávanie slovenských novín Týdenník. Poskytoval ochranu Jurajovi Fándlymu, v r. 1822 rokoval s Jánom Kollárom o otázkach jazyka a dal Imprimatur pre Slávy dcéru na jej vydanie v Budíne. Rovnako jeho zásluhou tu vyšli aj Šafárikove Dejiny, Bernolákov Slovár i Palkovičov preklad Biblie do bernolákovskej slovenčiny - ako priamy dôsledok uznesení bratislavskej synody r. 1822 o podpore vydaniam Svätého písma v národných jazykoch.
Jeho priama finančná podpora slovenskej literatúre sa odhaduje na 40 000 zlatých. O úcte k nemu svedčí vyše 50 básnických i prozaických gratulačných skladieb pri menovaní do vysokých cirkevných hodností, ktoré mu adresovali súdobí buditelia J. Hollý, J. Kollár, J. I. Bajza, V. Šimko či B. Tablic.
Výdatne podporoval i sociálne a cirkevné ustanovizne ako ústav hluchonemých vo Vacove i slepecký v Pešti). Okrem toho dával každoročne značné sumy na podporu chudobných študentov. a zaslúžil sa o výstavbu baziliky v Ostrihome. Je pochovaný v mauzóleu baziliky.
Neoblomné vlastenectvo, vernosť cirkvi a praktická konštruktívnosť aj po 195 rokoch živia pamiatku na slovenského velikána. Dôkazom je napríklad RKFÚ v Krušovciach, ktorý na jeho pripomienku jeho úmrtia už v piatok 11. septembra zorganizoval vo farskom kostole koncert Nitrianskeho komorného orchestra pod vedením Samuela Mikláša. Kardinál Alexander Rudnay totiž vo farnosti Krušovce pôsobil 16 rokov ako farár.
Súčasťou podujatia bolo aj požehnanie príležitostnej poštovej pečiatky a výročnej farskej pohľadnice.
Vďaka osobnému vkladu slovenského kardinála Rudnaya je Ostrihom ako excelentný príklad tvorivej cirkevnej spolupráce Maďarov a Slovákov dodnes doslova mostom medzi národmi. Často a radi sa tu DODNES stretávajú najvyšší predstavitelia oboch národov, aby pokračovali v umnej a úspešnej diplomacii vzdelaného a oddaného Slováka.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
