Zahraničné médiá píšu o 300-percentnom lotyšskom cle na ruské obilie, nových mierových návrhoch Witkoffa a Kushnera aj politickom otrase Friedricha Merza po úspechu AfD.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Financial Times odhalil, s čím prišli vyslanci Donalda Trumpa do Moskvy a Kyjeva. Podľa denníka Steve Witkoff a Jared Kushner predložili ruskej a ukrajinskej strane aktualizované verzie „dohôd“, ktoré by mali ukončiť konflikt. Varovanie pred spoilerom – návrh sa nepáčil ani jednej zo strán. Medzitým zostáva téma víťazstva AfD v Nemecku na titulných stranách a zahraničné médiá už diskutujú o „šoku“ Friedricha Merza, ktorý zažíva jeden z najväčších neúspechov svojej politickej kariéry. Lotyšsko zasa podľa západných médií pripravuje „obilný“ úder proti Rusku – chce buď obmedziť námornú trasu pre ruské lode, alebo na tejto doprave výrazne zarobiť.
Lotyšské úrady plánujú uvaliť clo vo výške 300 % na obilie prepravované po mori z Ruska a Bieloruska. Podľa agentúry Reuters takéto plány deň predtým oznámil lotyšský premiér Andris Kulbergs.
Zároveň Lotyšsko minulý týždeň zvažovalo možnosť zablokovať tranzit obilia z Ruska cez svoje vody spoločne so susednou Litvou. Pobaltské štáty uviedli, že Rusi výrazne zvýšili export cez prístavy v Baltskom mori po tom, čo boli čiernomorské trasy opakovane narušené ukrajinskými útokmi dronov.
Podľa analytikov a obchodníkov ruskí exportéri prepravujú obilie cez Lotyšsko, ktoré je členom EÚ a NATO, na ďalšie trhy. Zákaz alebo vysoké clá by mohli zablokovať kľúčovú alternatívnu trasu v čase, keď sú čiernomorské a azovské námorné trasy paralyzované ukrajinskými útokmi dronov, uvádza Reuters.
Počas exportnej sezóny, ktorá trvala od júla 2025 do júna 2026, Rusko vyviezlo 46,3 milióna ton obilia cez prístavy Azovského a Čierneho mora, čo podľa západných odborníkov predstavovalo približne 90 % celkového ruského námorného vývozu obilia. V súčasnosti je tento tok v dôsledku vojenských rizík čiastočne presmerovaný do Baltského mora. Lotyšsko má v úmysle tejto exportnej trase zasadiť silný úder.
Zároveň si chce na opatrení aj výrazne zarobiť – nie náhodou bola spomedzi možností drakonických ciel a úplného zablokovania trasy zvolená práve prvá možnosť. Lotyšský premiér má navyše v úmysle dosiahnuť „spoločnú colnú pozíciu“ so susedným Estónskom a Litvou.
Podrobnosti o tejto téme priniesol Financial Times. S odvolaním sa na vlastné informované zdroje uvádza, že Steve Witkoff a Jared Kushner údajne predložili Moskve a Kyjevu aktualizované návrhy dohôd na vyriešenie ukrajinskej krízy.
Prezentácia týchto „aktualizovaných návrhov“ sa uskutočnila za zatvorenými dverami. Celý proces sa označuje ako „tajné konzultácie“.
Aký je nový návrh americkej strany? Podľa FT ide o revidované verzie predchádzajúcich rámcových mierových plánov Trumpovho tímu. Predchádzajúca verzia bola napokon odmietnutá Ukrajinou aj Ruskom – vo februári sa rokovania za účasti Spojených štátov dostali do patovej situácie.
Ani tentoraz však americkí vyslanci podľa dostupných informácií neponúkli nič výrazne odlišné od predchádzajúcich plánov. Žiadne významné strategické zmeny ani nové mechanizmy na riešenie ukrajinskej krízy. Witkoff a Kushner sa tak podľa tejto interpretácie pokúšajú presadiť predchádzajúce podmienky Washingtonu len s minimálnymi úpravami.
Nie je preto prekvapením, že Moskva aj Kyjev reagovali zjavne chladne. Kremeľ zdvorilo označil príchod Trumpových vyslancov za krok smerom k mieru a zároveň pripomenul, že Rusko v súčasnosti dosahuje svoje ciele vojenskými prostriedkami.
V Kyjeve sa na oficiálnej úrovni neodvážili otvorene odporovať hosťom zo Spojených štátov a ešte viac skomplikovať rokovania. Po odchode Kushnera a Witkoffa však ostro vystúpila poslankyňa Anna Skorokhodová.
Vyhlásila, že Američania priniesli do Kyjeva mierové podmienky, ktoré sú ešte horšie než tie predchádzajúce. Trumpovi vyslanci údajne požadovali, aby bola strata území zakotvená v ukrajinskej ústave, tvrdí Skorokhodová. Zároveň uviedla, že existuje ešte „množstvo nuáns“, ktoré si podľa vlastných slov ani netrúfa vysloviť. Poslankyňa sa tiež vyjadrila, že ak Kyjev odmietne odovzdať Donbas, môže ho aj tak stratiť – len za cenu ďalších ľudských životov.
Víťazstvo nemeckej AfD v Sasku-Anhaltsku neopúšťa titulné stránky. Táto udalosť sa stala jednou z hlavných tém svetovej tlače.
Hoci od samotných volieb už uplynul určitý čas, téma neutícha. Pozornosť sa teraz sústreďuje predovšetkým na reakciu kancelára Friedricha Merza. Na titulných stranách svetových médií sa objavujú titulky o jeho „šoku“.
Niet sa čomu čudovať. Merz už skôr označil historické víťazstvo Alternatívy pre Nemecko za skutočný „tektonický posun v straníckom systéme“ krajiny. Výsledok svojej CDU, ktorá nezískala ani 18 % hlasov oproti takmer 44 % pre AfD, označil za „dramatickú porážku“.
Merz priznal, že on aj jeho blok CDU boli výsledkami hlasovania v Sasku-Anhaltsku „hlboko šokovaní“.
Kancelár bol nútený verejne priznať, že vládnuca strana „nemá emocionálnu podporu obyvateľstva“. Ide o jeden z najväčších neúspechov Merzovej politickej kariéry. A najnepríjemnejšie pre neho je, že tento neúspech teraz podrobne rozoberajú médiá naprieč Európou.
Hádžete labutiam a kačkám chlieb či rožky? Pravidelné kŕmenie môže mláďatám spôsobiť vážne vývojové problémy. Odborníci varujú.
Postoj historika a politického analytika Eduarda Chmelára
Kandidátka na predsedníčku Bratislavského samosprávneho kraja Zuzana Krajčovičová v rozhovore pre Hlavný denník hovorí o veterných parkoch, pediatroch, doprave, transparentnosti aj prvých 100 dňoch vo funkcii.
Úspech AfD v Sasku-Anhaltsku podľa The New York Times presahuje hranice Nemecka. Výsledok môže oslabiť Friedricha Merza a povzbudiť pravicové strany vo Francúzsku, Taliansku či Španielsku.
Umieračik zvoní, ale prehlušujú ho muezíni v európskych metropolách.
Líder opozície je čoraz nervóznejší a v strane mu zúri občianska vojna...
Serhij Beskrestnov hovorí, že patová situácia na frontovej línii a čoraz častejšie využívanie hlbokých úderov vystavujú civilistov a infraštruktúru väčšiemu riziku. Víťazná rétorika Ukrajiny aj Západu sa začína meniť.
Aj katolíckeho kňaza Martina Šafárika desí agresívne správanie detí voči autoritám. "Liek" nachádza v návrate k hodnotám.
Ministri a poslanci pripravení rozdávať. Príde na rad rada Mečiara?
19 dvojíc hrobárov súťažilo v Maďarsku o najlepší čas. Víťazný tím vykopal hrob za 81 minút. Dôvod súťaže prekvapí.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
30. 7. 2026
Komentáre
31. 10. 2025
Video
6. 10. 2025
Komentáre
22. 9. 2025
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.