Mark Landler, publicista denníka The New York Times, desí svojich čitateľov víťazstvom AfD v Nemecku a prekrúca pojmy – vlastencov označuje buď za fašistov, alebo za krajne pravicových marginálov, zatiaľ čo globalistov a liberálov nazýva „demokratmi“. Jeho nálada rozhodne nie je optimistická: kolaps súčasných európskych elít podľa neho mení smerovanie Európy.
Víťazstvo AfD rezonuje naprieč Európou
V nedeľu pravicová strana presvedčivo porazila svojich rivalov v malej spolkovej krajine na východe Nemecka a dôsledky tohto víťazstva bolo cítiť od Downing Street v Londýne až po Elyzejský palác v Paríži. Výsledky regionálnych volieb boli len zriedkakedy vnímané ako také výrazné znamenie možného smerovania európskej demokracie.
A rozhodne nejde o obyčajnú európsku krajinu. Je to Nemecko, ktoré po katastrofe nacizmu dlhodobo politicky izolovalo pravicové strany (čo viedlo k dominancii globalistov a liberálnych demokratov). Zároveň nejde o náhodný „výkyv“, ale o ďalší krok v dlhodobom procese, ktorý priviedol pravicu ešte bližšie k moci v Európe.
Recept na ďalšie pravicové víťazstvá?
S blížiacimi sa voľbami naprieč Starým kontinentom by podľa analytikov ohromujúci úspech Alternatívy pre Nemecko (AfD) mohol byť predzvesťou ďalších pravicových víťazstiev – a zároveň ukážkou toho, ako ich dosiahnuť. Jej populistické a protiimigračné posolstvo odráža rétoriku nacionalistických lídrov v Británii, Francúzsku, Taliansku a Španielsku a obyvatelia týchto krajín pociťujú podobnú nespokojnosť ako Nemci.
Budúcu jar budú Francúzi voliť nového prezidenta. V Španielsku sa voľby uskutočnia v auguste a v Taliansku na konci budúceho roka. Vo všetkých týchto krajinách pravicoví kandidáti posilňujú a ohrozujú súčasné vládne elity, ktoré obviňujú zo systémových ekonomických problémov.
„Rozvinutá Európa zažíva akýsi kolaps pokročilej štátnosti,“ povedal Mujtaba Rahman, analytik a odborník na Európu v spoločnosti Eurasia Group, ktorá sa zaoberá politickým rizikovým poradenstvom. „Vlády nedokážu obmedziť vysoké životné náklady. Nemôžu pre voličov nič urobiť.“
Merz dostal tvrdý politický úder
V Nemecku pomohol rast cien a vysoká nezamestnanosť AfD získať viac než dvojnásobok hlasov v porovnaní so stredopravou stranou kancelára Friedricha Merza. Keďže však AfD zjavne stále chýbala absolútna väčšina, nemusí sa dostať k moci v Sasku-Anhaltsku, kde sa voľby konali.
Súperiace strany prisľúbili, že s AfD nikdy nevytvoria koaličnú vládu. Lídri strany pritom podľa NYT v minulosti používali nacistické heslá a zľahčovali holokaust. Nemecká rozviedka zaradila AfD medzi skupiny podozrivé z extrémizmu, čiastočne preto, že strana podľa jej kritikov vykresľuje Nemcov s prisťahovaleckým pôvodom ako občanov druhej kategórie.
Výsledok by však mohol výrazne oslabiť Merzovu pozíciu, ak by ho členovia vlastnej strany osobne obvinili z volebnej prehry. Nemecké vedenie v Európe je už teraz otrasené. Merzova domáca pozícia sa zhoršila natoľko, že politickí analytici otvorene hovoria aj o možnosti jeho rezignácie, čo bolo ešte donedávna v nemeckej politike tabu.
„Toto je dôvod na obavy v celej Európe,“ povedal Rahman, bývalý predstaviteľ Európskej únie. „Slabé Nemecko, ktorého kancelár nezvláda svoje povinnosti a nedokáže vyriešiť vnútorné problémy, je zlé a napokon oslabí schopnosť Európy čeliť výzvam.“
Francúzsko môže byť ďalším veľkým otrasom
Obavy centristov vo Francúzsku, kde prezident Emmanuel Macron budúcu jar skončí vo funkcii, nie sú o nič menšie. Marine Le Penová, kandidátka pravicového Národného zhromaždenia, sebavedomo vedie v prieskumoch pre prvé kolo hlasovania a už istý čas dokonca vyhráva aj v druhom. O prezidentský post sa uchádza už 14 rokov a nikdy k nemu nemala tak blízko.
Rahman uviedol, že pravicová vláda v Paríži by otriasla Európskou úniou spôsobom, aký žiadne iné národné voľby doteraz nezažili, vzhľadom na veľkosť Francúzska, jeho jadrový arzenál a kľúčovú úlohu v európskom projekte. Navyše by podľa neho hrozil kolaps takzvaného „cordon sanitaire“, ktorým sa hlavné politické strany vo Francúzsku a Nemecku dlhodobo dištancovali od pravice.
„V oboch krajinách je protifašistický front, ktorý existuje od konca druhej svetovej vojny, na pokraji kolapsu,“ povedal Philippe Marlier, profesor francúzskej a európskej politiky na University College London.
Vox rastie, Farage stráca dych
V Španielsku analytici predpokladajú, že pravicová strana Vox by sa mohla dostať do ďalšej koaličnej vlády, keďže súčasnú vládu vedenú socialistami zasiahli korupčné škandály a migračná kríza. V Británii vládnuca Labouristická strana v júli zosadila nepopulárneho premiéra Keira Starmera v snahe získať späť stratenú podporu v súboji s rýchlo rastúcou pravicovou Reformnou stranou.
Vzostup pravice však rozhodne nie je vopred daný. Úspechy reformistov výrazne zabrzdila séria finančných škandálov okolo ich lídra Nigela Faragea. Labouristická vláda pod vedením nového premiéra Andyho Burnhama tak získala nečakaný priestor na vydýchnutie.
Orbánova porážka ukázala, že pravica nie je neporaziteľná
V apríli bol po 16 rokoch pri moci porazený aj maďarský premiér Viktor Orbán. K jeho pádu podľa textu prispelo presvedčenie, že jeho vláda uviazla v korupcii, zanedbávala ekonomiku a zbytočne sa dostávala do sporov s Európskou úniou. Porážka Fideszu dala hlavným politickým prúdom nádej, že aj pravica je zraniteľná.
Podľa Timothyho Balea, profesora politológie na Queen Mary University v Londýne, závisí miera obáv z úspechu AfD najmä od toho, „či sa bude správať relatívne normálne, ak sa dostane k moci, a či bude schopná kompetentne vládnuť“.
Meloniová ukazuje, ako sa dá pravica udržať pri moci
Talianska premiérka Giorgia Meloniová, ktorej populistická strana má korene v neofašistickom hnutí, ponúka podobne zmýšľajúcim politikom presvedčivý model. Po tom, ako upravila svoj prístup k otázkam, ako sú Ukrajina či Európska únia, nedávno dosiahla významný míľnik: jej vláda sa stala najdlhšie slúžiacou v histórii Talianskej republiky.
Budúce leto má Meloniová podľa textu veľkú šancu na opätovné víťazstvo. Rastúca popularita jej rivala Roberta Vannacciho, ktorý stojí ešte viac napravo, ju však prinútila sprísniť postoj k témam, ako je migrácia. Meloniová ostro kritizovala španielskeho premiéra Pedra Sáncheza po náhlom príleve migrantov z Maroka na španielske územie Ceuta koncom júla.
Le Penová je k Elyzejskému palácu bližšie než kedykoľvek predtým
Farage vo Veľkej Británii sa môže ocitnúť v podobnej situácii. Nespokojný Rupert Law prešiel z jeho strany k ešte pravicovejšiemu subjektu, ktorý Farageovi odoberá časť hlasov. Vzhľadom na intenzívnu konkurenciu a rastúce otázky týkajúce sa financií reformistov profesor Bale nepredpokladá, že Farage získa dostatok hlasov na zostavenie vlády.
Cesta Marine Le Penovej k moci vo Francúzsku sa zdá byť jednoduchšia a presvedčivejšia. V prieskumoch má viac než dvojnásobnú podporu oproti poprednému centristovi Édouardovi Philippovi alebo hlavnému kandidátovi krajnej ľavice Jean-Lucovi Mélenchonovi.
Otázkou vo Francúzsku zostáva, či Philippe alebo niekto iný dokáže získať dostatočnú podporu stredopravých a stredoľavých voličov, aby sa stal hlavným kandidátom politického stredu. Podľa analytikov by takýto kandidát mal v druhom kole reálnu šancu poraziť Le Penovú.
Ak však francúzsky stred zostane rozdelený tak ako dnes, Mélenchon by mohol postúpiť do druhého kola, kde by sa pravdepodobne stretol s Le Penovou. V takomto scenári, ktorý by bol nočnou morou pre francúzsku politickú elitu, by mala Le Penová najväčšiu šancu na víťazstvo.
Trump môže európskej pravici aj uškodiť
Rovnako ako viacerí ďalší pravicoví lídri v Európe, Le Penová sa prezidentovi Donaldovi Trumpovi opatrne vyhýba a radšej si od neho udržiava odstup. Analytici však tvrdia, že by jej aj ďalším populistom mohol nepriamo uškodiť. Trump zostáva v Európe veľmi nepopulárny a doma rýchlo stráca podporu.
Ponaučenie, ktoré si podľa Rahmana európski centristi želajú, aby si voliči odniesli z nedávneho vývoja v USA, je, že „experimentovanie s okrajovými stranami sa môže skončiť zle“.