Plánované zrkadlo s hranou 54 metrov by sa zo Zeme javilo ako bodový zdroj približne 40-krát jasnejší než Mesiac v splne.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Zoroslav Kollár má niekoľko nástojčivých otázok na Rudolfa Huliaka. Tentokrát sa týkajú štátnej lotériovej spoločnosti TIPOS
Líder opozície je čoraz nervóznejší a v strane mu zúri občianska vojna...
Plánované zrkadlo s hranou 54 metrov by sa zo Zeme javilo ako bodový zdroj približne 40-krát jasnejší než Mesiac v splne.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Serhij Beskrestnov hovorí, že patová situácia na frontovej línii a čoraz častejšie využívanie hlbokých úderov vystavujú civilistov a infraštruktúru väčšiemu riziku. Víťazná rétorika Ukrajiny aj Západu sa začína meniť.
Aj katolíckeho kňaza Martina Šafárika desí agresívne správanie detí voči autoritám. "Liek" nachádza v návrate k hodnotám.
Ministri a poslanci pripravení rozdávať. Príde na rad rada Mečiara?
Jednoznačné víťazstvo krajnej pravice v Sasku-Anhaltsku Merzovi uškodí. Situácia však bude tiež chaotická, ak bude jeho strana musieť vytvárať koalície s ľavicou, aby vyblokovala AfD.
Britský diplomat Ian Proud kritizuje európskych politikov za eskaláciu konfliktu na Ukrajine. Vyzýva na návrat k diplomacii a varuje pred rizikom priameho stretu s Ruskom.
Politológ je pobúrený farizejstvom europoslankyne Lexmann.
Europoslanec Erik Kaliňák kritizuje pripravovaný 22. sankčný balík EÚ proti Rusku. Poukazuje na výnimky zo sankcií, dovoz ruského LNG aj rastúce náklady členských štátov.
Ostrý komentár o slovenskej politike, Robertovi Ficovi, Michalovi Šimečkovi, médiách a politických útokoch, ktoré prekračujú hranice bežnej kritiky.
Komentáre
31. 10. 2025
Jediné zrkadlo na obežnej dráhe môže výrazne zjasniť nočnú oblohu na území s rozlohou porovnateľnou s Bratislavským krajom. V bezprostrednom okolí osvetleného miesta by pri pohľade na oblohu mohli úplne zmiznúť hviezdy. Vyplýva to z výpočtov vedcov zo Slovenskej akadémie vied (SAV), Univerzity Komenského v Bratislave a Princetonskej univerzity. Vedci ako prví opísali, ako sa svetlo odrazené z vesmírneho zrkadla šíri a rozptyľuje v zemskej atmosfére. Výsledky publikoval časopis The Astrophysical Journal Letters.
Plánované zrkadlo s hranou 54 metrov by sa zo Zeme javilo ako bodový zdroj približne 40-krát jasnejší než Mesiac v splne. Na povrchu Zeme vytvorí osvetlenie približne 9,5 luxu, čo zodpovedá intenzite osvetlenia pouličnou lampou. Človek, ktorý by sa ocitol priamo v osvetlenej oblasti, by podľa modelov videl oblohu podobnú tej krátko po západe slnka a nerozoznal by ani najjasnejšie hviezdy. Ešte približne 14 kilometrov od osvetleného miesta bude obloha na mnohých miestach jasnejšia než počas splnu. Vo vzdialenosti 34 kilometrov sa bude nad krajinou týčiť svetelný stĺp. Nadmerné presvetlenie oblohy spôsobené jediným zrkadlom bude merateľné približne do vzdialenosti 30 kilometrov. Ak by rovnaké miesto osvetľovalo 400 zrkadiel naraz, osvetlenie dosiahne 2 400 luxov, približne desaťtisícnásobok splnu, a žiaru bude vidieť ešte 80 kilometrov ďaleko.
„Doteraz sa hovorilo najmä o tom, či zrkadlá ovplyvnia pozorovania cez ďalekohľady. Náš model ukazuje, že problém je oveľa vážnejší. Rozžiari sa celý objem atmosféry nad osvetľovaným miestom a hviezdy zmiznú v okruhu desiatok kilometrov. Pritom ide o optimistický scenár, pretože výpočty sme robili zatiaľ len pre bezoblačné podmienky,“ hovorí Miroslav Kocifaj z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV a Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského.
Nejde o hypotetickú úvahu. Americká firma Reflect Orbital, ktorú založil bývalý inžinier SpaceX, dostala v júli 2026 od amerického regulátora FCC povolenie vypustiť pilotný satelit EARENDIL-1 so zrkadlom 18 krát 18 metrov. Z výšky približne 600 kilometrov má odrážať slnečné svetlo a na povrchu Zeme osvetliť kruh s polomerom 2,5 kilometra. Pilotný satelit je predvojom konštelácie zhruba 50 000 väčších zrkadiel s rozmermi 54 krát 54 metrov. Povolenie bolo vydané bez posúdenia vplyvov na životné prostredie a postavila sa proti nemu aj Americká astronomická spoločnosť. Chýbal totiž fyzikálny opis toho, ako také zrkadlá ovplyvnia svetelné podmienky v nočnej atmosfére. Doterajšie modely svetelného znečistenia rátali len s pozemnými zdrojmi, ktoré svietia smerom nahor. Pre úzky lúč prichádzajúci z obežnej dráhy nadol riešenie neexistovalo.
Tím ho postavil na modeli MSOS vyvinutom na SAV, ktorý vie vypočítať rozptýlené svetlo v ľubovoľnom bode priestoru. Namiesto pozemných lámp doň vedci vložili podmienku na hornej hranici atmosféry, ktorá opisuje svetlo vstupujúce zhora. Hlavnou prekážkou bolo, že kužeľ lúča je príliš úzky — vo výpočtovej sieti zaberie vždy len jednu bunku. Rozptyl svetla prvého rádu preto museli odvodiť analyticky a viacnásobný rozptyl dopočítať modelom. „Vonku si rozdiel medzi tmavou oblohou a súmrakom všimne každý, a to aj vo vzdialenosti desiatok kilometrov od miesta, ktoré zrkadlo osvetľuje,“ dodal Kocifaj.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
pred 6 hod
pred 20 hod
pred 1 d
