Biodiversa+ ich predstavuje šesť dní pred termínom, do ktorého majú členské štáty Európskej únie (EÚ) predložiť Európskej komisii návrhy svojich národných plánov obnovy prírody. TASR o tom informoval hovorca SAV Jozef Bednár.
Pre Slovensko, ktoré zažíva jedno z najsuchších liet za posledné desaťročia, prinášajú spomenuté odporúčania návrhy, ako obnovovať rieky, mokrade, lesy a pôdu tak, aby krajina lepšie zadržiavala vodu a znášala sucho aj povodne.
Z európskeho kontextu z nich vyplýva, že jednotlivé lokality v európskych krajinách sa nemajú obnovovať izolovane a že súkromné financovanie obnovy prírody zostáva v Európe mimo chránených území okrajové, hoci odhadovaná potreba investícií tu dosahuje sumu 65 miliárd eur ročne.
„Obnova riek, mokradí a záplavových území zlepšuje stav biotopov aj ich prepojenosť a zároveň vracia krajine prirodzený vodný režim a schopnosť zadržiavať vodu. Riešime tým stratu biodiverzity aj adaptáciu na zmenu klímy zároveň,“ povedal Radoslav Považan z Ústavu krajinnej ekológie SAV.
Ako doplnil, preto je dôležité, aby sa jednotlivé lokality neobnovovali izolovane. Obnovovať treba funkčnosť krajiny ako celku. Termín na predloženie návrhov národných plánov obnovy prírody je 1. september 2026. Konečné plány budú schválené v roku 2027, no ich prvá revízia sa uskutoční až v roku 2032.
Odporúčania nie sú pre Slovensko úplne nové. Za viac ako dve desaťročia zapojenia Slovenska do programu LIFE bolo u nás doteraz implementovaných viacero projektov obnovy vodných ekosystémov. Podkladom pre akúkoľvek obnovu je poznanie toho, čo kde rástlo a rastie. Databázu slovenskej flóry a vegetácie Pladias SK, ktorá takéto poznatky sústreďuje a sprístupňuje, prevádzkuje Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV.
„Pladias SK sprístupňuje údaje o minulom aj súčasnom rozšírení druhov rastlín na Slovensku. Bez takýchto podkladov sa nedá určiť, aký bol pôvodný stav územia ani overiť, či obnovné opatrenia fungujú," poznamenáva Karol Marhold z Botanického ústavu Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV.
Ako doplnil, členstvo v Biodiversa+ zároveň znamená, že Slovensko nie je len prijímateľom európskeho výskumu biodiverzity, ale spoluutvára jeho zameranie. Osem odporúčaní sa venuje konkrétnym typom ekosystémov aj podmienkam nevyhnutným pre úspešnú obnovu - od zabezpečenia dodávok osív až po financovanie. Ukazujú napríklad, ako môžu riešenia založené na prírode znižovať tlak na systémy odvádzania dažďovej vody a riziko povodní v mestských povodiach, alebo ako môže hodnotenie klimatických rizík udržať účinnosť obnovných opatrení aj v meniacich sa podmienkach.
Cieľom je pomôcť členským štátom pretaviť požiadavky Nariadenia EÚ o obnove prírody do účinných opatrení. „Veda v oblasti obnovy prírody ešte nikdy nebola tak dobre etablovaná a zároveň prakticky využiteľná. Tieto odporúčania pretavujú európsky výskum, politické odporúčania a praktické skúsenosti získané v posledných rokoch do usmernení, ktoré môžu tvorcovia politík využívať. Nariadenie o obnove prírody teraz vstupuje do kritickej fázy a členské štáty majú k dispozícii praktické usmernenia založené na dôkazoch, ktoré im pomôžu vytvoriť účinné plány. Vyzývame ich, aby ich využili,“ konštatoval spolupredseda Biodiversa+ Rainer Sodtke.
Biodiversa+ združuje 81 partnerských organizácií z 39 krajín. Je súčasťou Stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, funguje od roku 2021.