Štvrtok, 20. augusta 2026Meniny majú Anabela, Bela
Slovensko
Kotlár upozorňuje na novú analýzu. Spochybňuje metodiku štúdie SAV o zvyškovej DNA v mRNA vakcínach
Peter Kotlár upozorňuje na novú kritickú analýzu, ktorá namieta metodologické nedostatky pri hodnotení zvyškovej DNA v mRNA vakcínach a spochybňuje závery práce Achs et al.
Autor: Ivan Mihale
Publikované:
Čas čítania: 2 min citania
Komentáre: Načítavajú sa
Na snímke Peter KotlárFoto: PK
Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
Chmelár: STANOVISKO K VYHLÁSENIU PREDSEDU VLÁDY ROBERTA FICA
Predseda vlády SR Robert Fico mi telefonoval a dôrazne ma informoval, že za moje včerajšie vyjadrenia vo vysielaní TA3 proti mne podnikne právne kroky. Popoludní zverejnil na sociálnej sieti status, v ktorom žiadal právne kroky voči mojej osobe od spoločnosti ČEZ, JAVYS a ministerky hospodárstva, píše politický analytik Eduard Chmelár v reakcii na sociálnej sieti, ktorú prinášame v plnom znení.
Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky MUDr. Peter Kotlár upozorňuje na novú kritickú analýzu, ktorá spochybňuje metodiku a závery štúdie SAV týkajúcej sa hodnotenia zvyškovej DNA v mRNA vakcínach.
Nová analýza s názvom „Systematické metodologické nedostatky pri hodnotení kontaminácie mRNA vakcín DNA: kritická analýza práce Achs et al. (2025)" (Systematic Methodological Flaws in DNA Contamination Assessment of mRNA Vaccines: A Critical Analysis of Achs et al. (2025)) bola publikovaná 15. augusta 2026. Zaoberá sa spôsobom, akým bola v uvedenej štúdii analyzovaná prítomnosť, množstvo a charakter zvyškovej DNA v mRNA vakcínach.
Autor analýzy upozorňuje na viaceré metodologické nedostatky, ktoré podľa jeho tvrdení môžu viesť k systematickému podhodnoteniu nameraného množstva zvyškovej DNA.
Kritika sa týka predovšetkým použitých metód kapilárnej elektroforézy, Illumina sekvenovania a qPCR. Pri kapilárnej elektroforéze autor poukazuje na technické možnosti použitých prístrojov a tvrdí, že ich špecifikácie nezodpovedajú tomu, čo sa pomocou nich v štúdii Achs et al. vyhodnocovalo.
V prípade Illumina sekvenovania kritická analýza spochybňuje spôsob, akým boli výsledky použité na vyvodzovanie záverov o fragmentácii zvyškovej DNA. Pri qPCR sa pozornosť sústreďuje najmä na vplyv veľkosti amplifikovaných fragmentov na výslednú kvantifikáciu DNA.
Autor zároveň tvrdí, že jednotlivé metodologické problémy sa môžu navzájom kombinovať a všetky smerovať k nižšiemu nameranému množstvu DNA. V analýze sa uvádza aj možnosť výrazného kumulatívneho podhodnotenia pri kombinácii jednotlivých faktorov.
Vzhľadom na význam tejto problematiky považuje splnomocnenec vlády za potrebné, aby boli tieto nové tvrdenia vážne a odborne preskúmané, najmä v súvislosti s otázkou, či použité analytické metódy poskytujú dostatočne spoľahlivý obraz o skutočnom množstve a charaktere zvyškovej DNA vo finálnych výrobkoch.
Otázka obsahu a kvality vakcín, ako aj spoľahlivosti metód používaných na ich kontrolu, patrí medzi oblasti, ktorým je potrebné venovať náležitú odbornú pozornosť. Nová kritická analýza preto predstavuje relevantný podnet na ďalšie odborné preverenie a prípadné nezávislé overenie uvádzaných metodologických námietok.
Článok: Systematic Methodological Flaws in DNA Contamination Assessment of mRNA Vaccines: A Critical Analysis of Achs et al. (2025)