Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Súboj o prvé miesto medzi najsilnejšími politickými stranami sa poriadne vyostruje. Podľa najnovšieho prieskumu agentúry SANEP pre televíziu TA3 by parlamentné voľby v polovici augusta vyhral Smer-SD. Pred Progresívnym Slovenskom má náskok 0,7 percentuálneho bodu. Do Národnej rady SR by sa pritom dostalo až osem politických subjektov.
Prieskum sa uskutočnil od 12. do 18. augusta 2026 na vzorke 2 300 respondentov. Smer-SD by získal 19,2 percenta hlasov, čo je oproti júlovému meraniu pokles o 0,4 percentuálneho bodu. Progresívne Slovensko si naopak o 0,4 bodu polepšilo a dosiahlo by 18,5 percenta.
Rozdiel medzi dvoma najsilnejšími stranami je tak mimoriadne tesný. O výsledku prípadných volieb by mohli rozhodnúť aj malé zmeny v preferenciách voličov.
Na treťom mieste by skončila Republika so ziskom 12,2 percenta. Strana si oproti júlovému prieskumu polepšila o 0,6 percentuálneho bodu.
Nasledovalo by hnutie Slovensko s podporou 8,5 percenta a SaS so 7,8 percenta.
Do parlamentu by sa dostal aj Hlas-SD, ktorý by získal 6,9 percenta. Oproti júlovému meraniu si však pohoršil, keď klesol zo 7,6 percenta.
Politika Petra Pčolinského neprekvapuje vkus, aký prejavil novinár Denníka N Vladimír Šnídl pri hodnotení podujatia City Horses.
Tento týždeň púta pozornosť politický nepokoj v Zelenského vláde. Keďže ukrajinský líder už nemá koho vyhodiť z funkcie, útočí teraz na bývalých predstaviteľov, keď sa snaží presadiť kontrolu uprostred chaotickej korupčnej krízy, píše americký denník Amarican Conservative.
Himalájske ľadovce miznú o 65 % rýchlejšie. Nepálska katastrofa ukázala ničivú silu rizík, ktoré môžu ohroziť stovky miliónov ľudí.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Kushner tvrdí, že väčšina dohody o Ukrajine je hotová. Zostáva jediný veľký problém. Dominik Hašek jeho slová ostro odsúdil.
Odvolanie Tarabu nepochopil premiér, ako ho SNS predá voličovi?
Dag Daniš tvrdí, že problémy SNS a Tomáša Tarabu majú korene už pri zostavovaní vlády v roku 2023. Kritizuje zásahy Zuzany Čaputovej aj neschopnosť národného tábora presadiť vlastný program.
Ruskí hackeri tvrdia, že získali tajné dokumenty dokazujúce zapojenie špecialistov napojených na NATO do útokov na ruské ciele. Materiály majú odhaľovať kontakty so SBU aj poskytovanie súradníc strategických objektov.
Ladislav Kamenický reaguje na Ivana Korčoka (PS)
Babiš novinárov označil za klamárov, hovoril o miliardách a varoval pred cenami palív a ETS2.
Komentáre
31. 10. 2025
Päťpercentnú hranicu by prekročili aj KDH so ziskom 6,4 percenta a Demokrati, ktorým by svoj hlas odovzdalo 5,3 percenta voličov.
Celkovo by tak v parlamente zasadli zástupcovia ôsmich politických strán.
Pred bránami Národnej rady by zostala SNS so ziskom 4,6 percenta. Len dve desatiny percentuálneho bodu pod hranicou zvoliteľnosti by skončila Aliancia – Szövetség so 4,4 percenta.
Hnutie Sme rodina by podporilo 3,5 percenta respondentov. Ostatné politické subjekty by sa do parlamentu nedostali.
Prieskum zároveň ukázal pomerne vysoký podiel ľudí, ktorí ešte nie sú rozhodnutí. Až 14,3 percenta opýtaných nevedelo, komu by vo voľbách odovzdalo svoj hlas. Ďalších 17,8 percenta uviedlo, že by sa volieb nezúčastnilo.
Rozhodnutých bolo 67,9 percenta respondentov a práve z ich odpovedí vychádza volebný model.
Podľa prepočtu na poslanecké mandáty by Smer-SD získal 34 kresiel a Progresívne Slovensko 33.
Republika by mala 22 poslancov, hnutie Slovensko 15 a SaS 14. Hlas-SD by získal 12 mandátov, KDH 11 a Demokrati deväť.
Výsledok tak naznačuje mimoriadne tesný súboj nielen o prvé miesto, ale aj o zloženie budúceho parlamentu. Zároveň platí, že do volieb môže preferencie výrazne ovplyvniť kampaň, politické udalosti aj rozhodovanie nerozhodnutých voličov.
Prieskum sa venoval aj dôveryhodnosti politických lídrov. Na čele rebríčka sa umiestnili Robert Fico zo Smeru-SD a Milan Uhrík z Republiky, za ktorými nasledovali Michal Šimečka, Matúš Šutaj Eštok, Branislav Gröhling a Milan Majerský.
Na opačnom konci rebríčka skončili Andrej Danko a Boris Kollár.
Najväčšiu nedôveru si podľa prieskumu vyslúžil Igor Matovič, ktorému nedôveruje 69 percent respondentov. Naopak, Robert Fico dosiahol najvyšší podiel úplnej dôvery – 40 percent.
pred 1 hod
pred 1 hod
pred 2 hod
teo
20. 8. 2026 17:36
všetky prieskumy si môžete....len hlupák verí prieskumom....spomeňte si na referendum - "proti ficovská " koalícia nedosiahla ani 20%.....
