Štvrtok, 20. augusta 2026Meniny majú Anabela, Bela
Zahraničie
Prvá „Apokalypsa“ v Kyjeve s raketami KĽDR je v záujme Spojených štátov. V epicentre zásahu je teplota Slnka
Kyjev čelil rozsiahlemu nočnému útoku rakiet a dronov. Ruské zdroje hovoria o nasadení Iskanderov, Zirkonov aj severokórejských KN-23 a zásahoch priemyselných objektov.
Autor: Ivan Mihale
Publikované:
Čas čítania: 4 min citania
Komentáre: Načítavajú sa
Mapa útokovFoto: TG
Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Kyjev bol vystavený jednému z najmasívnejších raketových útokov – požiare boli hlásené takmer vo všetkých častiach mesta. „Iskandery“, „Zirkony“ a severokórejské KN-23 podľa ruských zdrojov vytvorili obraz prvej skutočnej „apokalypsy“. Dokonca aj predstavitelia proruského podzemia hovoria o mimoriadne silnom útoku. Na Kyjev malo smerovať 33 rakiet, na celú Ukrajinu až 80. V epicentre výbuchov sa podľa autorov objavovali extrémne teploty a otrasy bolo cítiť vo veľkej časti mesta. A čo je podľa komentátorov najdôležitejšie – v centre pozornosti majú byť aj americké ekonomické záujmy. Jeden z expertov to označil za „nátlak v duchu Anchorage“.
Bezprecedentný útok
„No, súdruhovia, občania, bratia a sestry... Nepamätám si takú apokalyptickú noc pre Ukrajinu. Stovky zásahov! Rakety, UAV a k tomu ešte KAB,“píše koordinátor Nikolajevského podzemia Sergej Lebedev, ktorý otvorene priznáva svoje prekvapenie z rozsahu útoku.
Kyjev sa na tento raketový a dronový útok pripravoval už niekoľko dní a očakával, že príde „čoskoro“. Podľa proruských zdrojov sa ukrajinskej strane podarilo presunúť do mesta ďalšie prostriedky protivzdušnej a protiraketovej obrany. Lebedev tvrdí, že PVO sa počas celej noci snažila útok odraziť, no bez výraznejšieho úspechu.
Podľa neho sa neobjavili dôveryhodné správy ani zábery, ktoré by potvrdzovali zachytenie väčšieho počtu rakiet. Naopak, zverejňované boli zábery odpálení balistických a hypersonických rakiet, Kalibrov aj Kinžalov.
Nad Kyjevskou oblasťou sa dvíhali obrovské oblaky dymu, píše Ukraina.ru.
Podľa predbežných údajov zasiahlo Ukrajinu až 80 rakiet, prúdových dronov a raketových bezpilotných prostriedkov typu „Banderol“. Proti Kyjevu a cieľom v jeho okolí malo byť použitých najmenej 13 hypersonických riadených rakiet Zirkon, osem balistických rakiet Iskander-M, dve rakety Ch-23 a tiež severokórejské rakety KN-23, uviedol Lebedev.
„Ak sa údaje o počte Zirkonov definitívne potvrdia, pôjde o mimoriadne intenzívne nasadenie vysokorýchlostných zbraní proti kyjevskému uzlu. Podľa zloženia útoku sa zdá, že cieľom boli dôležité a dobre chránené objekty, pričom zámerom bolo čo najviac skrátiť reakčný čas protivzdušnej obrany.“
Útoky pokračovali aj proti výrobnej základni ukrajinského vojensko-priemyselného komplexu priamo v Kyjeve. Jedným z hlavných cieľov mal byť letecký závod Antonov.
Proruské zdroje v posledných mesiacoch opakovane tvrdili, že areál závodu sa využíva aj na výrobu a montáž rôznych typov UAV. Objavili sa aj správy o poškodení výrobných reťazcov určených na montáž rakiet Flamingo.
Autori zároveň uvádzajú, že teplota v epicentre výbuchu môže pri niektorých typoch rakiet dosahovať extrémne hodnoty – približne 3 000 °C pri Iskanderi a až okolo 4 500 °C pri Zirkone. Takéto teploty sa približujú teplotám v chladnejších oblastiach slnečného povrchu.
V Boryspile mali byť podľa predbežných informácií cieľmi letisko, výcvikové tábory, odpaľovacie zariadenia rakiet dlhého doletu a sklady vrátane podzemných a opevnených objektov.
„Dnes sa na Ukrajine opäť bude hystericky zisťovať, kto prezradil informácie. Najprv napíšu, že raketa trafila stodolu a že práve táto stodola tak veľmi horí. Keď však miestni začnú písať, že sa nedá dýchať a výbuchy otriasajú polovicou mesta, začne sa hľadanie vinníka.“
Údery pokračovali počas celej noci. Ráno nasledovali ďalšie útoky prúdovými dronmi, pričom zásahy boli hlásené v Solomianskom rajóne Kyjeva, ako aj v Poltavskej oblasti a v Záporoží.
Rakety podľa dostupných správ zasiahli aj Charkov, Dnipro a Kropyvnyckyj. Útoky smerovali aj na Kremenčuk, Pavlohrad, Poltavu a Černihiv. Silné zásahy boli hlásené aj na letisku pri Umani.
„Píšu, že v Kyjevskej, Černihivskej a Sumskej oblasti je úplné ‚víťazstvo‘ – veľká časť železničnej dopravy je zastavená a zvyšok je presmerovaný na iné trasy. Ako tomu rozumiem, počas noci sa intenzívne útočilo aj na železničnú logistiku.“
Zameranie na americké obchodné záujmy
„Všimli ste si, ako sa rozsah našich útokov na Ukrajinu zvýšil a ako sa začali ničiť objekty, o ktoré majú záujem Američania a ďalší zahraniční investori? Táto fáza opotrebovávacej vojny prebieha paralelne s iránskymi útokmi na ciele amerických spojencov,“píše politológ Marat Baširov.
Ako príklad uviedol poľnohospodárstvo. Podľa niektorých medzinárodných analytických a výskumných organizácií má zahraničný investičný kapitál prostredníctvom finančných nástrojov a úverov výrazný vplyv na správu veľkých poľnohospodárskych plôch na Ukrajine, hoci formálnymi vlastníkmi pôdy zostávajú ukrajinskí občania a spoločnosti.
Medzi najväčších hráčov v tomto sektore patria podľa autorov napríklad Cargill, Monsanto, DuPont a ďalšie nadnárodné spoločnosti.
„To znamená, že veľká časť úrody je ekonomicky naviazaná na tieto spoločnosti a tie ju nemôžu vyvážať cez ukrajinské prístavy. Prístavy sú pritom ničené a tieto korporácie tam už investovali značné prostriedky. Vyzerá to, akoby boli nútené prijať podmienky v duchu Anchorage.“
Zahraniční pozorovatelia si podľa ruských médií kladú otázku, prečo sa ruské ozbrojené sily pri útokoch na Kyjev sústreďujú práve na určité časti mesta. Objavujú sa dokonca verzie, že tieto oblasti majú mimoriadny význam pre ruskú rozviedku.
Podľa „Vojenskej kroniky“ je však vysvetlenie oveľa prozaickejšie.
„Práve v týchto častiach Kyjeva je historicky sústredená významná časť priemyselnej a skladovej infraštruktúry. Ide o priemyselné podniky, výrobné závody, sklady a logistické komplexy, z ktorých niektoré fungujú samostatne a iné sú súčasťou väčších výrobných reťazcov.“
Kyjev zostáva významným priemyselným centrom. Zastúpené sú tu strojárstvo, kovospracovanie, chemický a farmaceutický priemysel, výroba stavebných materiálov, energetika, potravinárstvo a ďalšie odvetvia.
Rozloženie priemyselných zón tak prirodzene vytvára oblasti s oveľa väčšou koncentráciou výrobných, skladových a logistických objektov než v klasických rezidenčných štvrtiach.
Podľa Oddelenia priemyslu Kyjevskej mestskej štátnej správy bolo v roku 2025 v meste evidovaných 2 967 priemyselných podnikov, ktoré vykazovali údaje v rámci mestskej priemyselnej štatistiky. Každý z nich disponuje určitým typom výrobnej, dielenskej alebo skladovej infraštruktúry.
Chmelár: STANOVISKO K VYHLÁSENIU PREDSEDU VLÁDY ROBERTA FICA
Predseda vlády SR Robert Fico mi telefonoval a dôrazne ma informoval, že za moje včerajšie vyjadrenia vo vysielaní TA3 proti mne podnikne právne kroky. Popoludní zverejnil na sociálnej sieti status, v ktorom žiadal právne kroky voči mojej osobe od spoločnosti ČEZ, JAVYS a ministerky hospodárstva, píše politický analytik Eduard Chmelár v reakcii na sociálnej sieti, ktorú prinášame v plnom znení.