Peniaze by podľa Kulbergsa mali byť súčasťou navrhovaného Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť v rámci rozpočtu EÚ na roky 2028 až 2034. Európska komisia tento fond navrhla ako nástroj na podporu strategických odvetví vrátane obrany.
Lotyšsko podľa premiéra potrebuje dodatočné financie, pretože po ruskej invázii na Ukrajinu výrazne zvýšilo výdavky na obranu a v dôsledku sankcií a prerušenia hospodárskych väzieb zároveň prišlo o časť obchodu s Ruskom. Požadovaných sedem miliárd eur by predstavovalo takmer polovicu z približne 15,12 miliardy eur, ktoré Lotyšsko plánuje vynaložiť na obranu počas daného obdobia, pripomína Politico.
Kulbergs tvrdí, že Lotyšsko vynakladá peniaze aj na bezpečnosť ďalších európskych krajín. „Zvyšujeme náš rozpočtový deficit na maximum... a z tohto dlhu financujeme... obranu celej Európy,“ povedal.
Časť obranných výdavkov krajiny navyše podľa neho smeruje späť do západnej Európy prostredníctvom nákupu zbraní a vojenskej techniky z krajín ako Nemecko, Francúzsko, Španielsko, Švédsko či Holandsko. „Podporujeme ich ekonomiky,“ skonštatoval.
Požiadavka prichádza počas volebnej kampani pred parlamentnými voľbami v Lotyšsku 3. októbra. Téma nákladov spojených s obranou a vojnou na Ukrajine sa stala dôležitou témou predvolebnej kampane. Ainārs Šlesers ako zakladateľ strany Latvija pirmajā vietā (Lotyšsko na prvom mieste) tvrdí, že Riga by mala za podporu sankcií proti Rusku požadovať od EÚ finančnú kompenzáciu.
Inváziu Moskvy odsudzuje a podporuje pokračovanie pomoci Ukrajine, zároveň však upozorňuje, že ekonomické náklady pre Lotyšsko nemôžu byť podľa neho neobmedzené. Jeho strana je v Európskom parlamente súčasťou skupiny Patrioti pre Európu.
Lotyšsko zostáva jedným z najvýraznejších európskych podporovateľov Ukrajiny. Voľby však odhaľujú narastajúci spor o to, ako dlho bude krajina schopná znášať ekonomické a vojenské náklady spojené s tlakom na Rusko a akú finančnú podporu by za ne mala požadovať od ostatných členských štátov EÚ.
12 mar bre