Prešov ako Priašiv? Návrh ukrajinského poslanca vyvolal obavy

Prvého augusta zverejnil na sociálnej sieti nezávislý poslanec ukrajinského parlamentu Ihor Huz status, v ktorom napísal, že historické zemepisné názvy na zahraničných „ukrajinských etnických územiach“ by sa mali stať v úradnom styku opäť samozrejmosťou. Medzi navrhnuté mestá dal aj Prešov. 

Návrh Huza podporilo 17 poslancov. So žiadosťou o začatie prechodu k používaniu ukrajinských názvov na oficiálnej úrovni sa Huz obrátil na dočasného ministra zahraničných vecí, predsedu ukrajinského Ústavu pamäti národa, vedenie Štátnej služby Ukrajiny pre geodéziu, kartografiu a kataster, predsedu Národnej komisie pre štandardy úradného jazyka, ako aj na prezidenta Národnej akadémie vied Ukrajiny. 

“Prešov sa od raného stredoveku ocitol vo viacerých štátnych útvaroch a postupom času sa menilo aj jeho národnostné zloženie. Bol kedysi súčasťou ukrajinského etnického územia?” pýta sa portál Štandard.sk. 

Na Huzov status upozornili niektoré veľké slovenské a české kanály na Telegrame. Iniciatívu interpretovali ako prejav spochybňovania hraníc, územnej celistvosti alebo zvrchovanosti Slovenskej republiky. “Huz totiž ako príklady uviedol tri mestá v Poľsku, jedno v Rusku a jedno na Slovensku – Prešov (Прешов). Tretie najľudnatejšie mesto Slovenska navrhuje vo verejnom styku zapisovať v ukrajinskej podobe názvu, ktorá sa utvorila pred mnohými storočiami a dodnes ju používajú okrem Ukrajincov aj Rusíni: Priašiv (Пряшів),” uviedol portál. 

„Nejde o zmenu názvov v susedných štátoch, ale o naše právo používať vlastné, historicky ustálené názvy v našich štátnych ustanovizniach, úradných dokumentoch a v oficiálnom styku,“ vysvetlil Huz svoju iniciatívu. 

Päťkostolie (Pécs), Stoličný Belehrad (Székesfehérvár), Vyšehrad (Visegrád), ale aj Ľvov (Ľviv), Viedeň (Wien) či Kodaň (København) majú byť dôkazom toho, že je prirodzené, ak mestá naprieč Európou nazývajú jednotlivé národy rôzne. 

Používanie vlastného názvu sa teda podaľ Štandardu nerovná spochybňovaniu hraníc, územnej celistvosti alebo zvrchovanosti svojho suseda. Napríklad Huzom spomínaný Prešov zapisujú Poliaci dodnes ako Preszów, a kto už do Prešova cestoval verejnou dopravou z Maďarska, vie, že treba hľadať nápis Eperjes. 

Huzova iniciatíva sa zameriava iba na zemepisné názvy z „ukrajinských etnických území“ v zahraničí. Má ísť o územia, ktoré obývajú alebo obývali Ukrajinci, prípadne boli istý čas aj súčasťou niektorého z ukrajinských štátnych útvarov počínajúc Kyjevskou Rusou. 

Prečo však Huz označil Prešov za súčasť „ukrajinských etnických území“? “Kyjev neuznáva Rusínov za samostatný národ a považuje ich za súčasť – teda etnografickú skupinu – ukrajinského národa. Inými slovami, Rusíni na Ukrajine nemajú štatút národnostnej menšiny a ich historické etnické územia sú podľa štátu automaticky ukrajinskými etnickými územiami,” pripomína portál s tým, že Prešove sú práve Rusíni. 

“Kyjev však, žiaľ, vo svojej menšinovej politike nie je v Európe jediný,” konštatuje Štandard s tým, že Moskva označuje národné hnutia menšín na území federácie za extrémistické a teroristické (napríklad v Karélii alebo Komijsku), Praha na rozdiel od Bratislavy neuznáva polmiliónovú moravskú národnosť, Varšava neuznáva kašubskú ani sliezsku národnosť a Atény označujú Macedóncov na svojom území za slovansky hovoriacich Grékov. 

Huzov návrh má vážne trhliny práve pri slovenskom meste. Prešov, hoci bol súčasťou rôznych štátnych útvarov, nikdy nepatril Ukrajine. Hoci ide o sídlo popredných osobností rusínskeho národného obrodenia, mesto je súčasťou slovenského etnického územia.  

“Podobne sú súčasťou slovenského etnického územia aj Horná Orava a Severný Spiš v Poľsku, časti viacerých žúp v Maďarsku a v neposlednom rade 250 kilometrov štvorcových slovenského územia okolo mesta Čop, ktoré Stalin po vojne pripojil v súvislosti so železničným uzlom aj s tamojšími Slovákmi k Sovietskemu zväzu. Skutočnosť, že slovenčina používa v prípade obcí na týchto územiach v zahraničí slovenské tvary ich názvov, ešte neznamená, že si ich Bratislava územne nárokuje,” uzatvára Štandard.