HORÚČAVY ZA MREŽAMI: Väznice menia jedálny lístok aj pracovný režim

Horúčavy netrápia iba ľudí na uliciach, pracoviskách či v bytoch. Za múrmi slovenských väzníc je situácia ešte komplikovanejšia. Zbor väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) preto prijal opatrenia, ktoré majú väzneným osobám pomôcť zvládnuť vysoké teploty. Po novom môžu nosiť šortky, upravuje sa pracovný režim aj strava. Klimatizované cely však zostávajú na Slovensku raritou.

Vysoké teploty sú vo väzniciach problémom najmä pre charakter a vek budov. Možnosti prirodzeného vetrania sú obmedzené a klimatizácia v celách prakticky neexistuje. Počas tohtoročných horúčav už za múrmi väzníc skolabovala jedna osoba. ZVJS preto pristúpil aj k úprave režimu.

Jednou z najviditeľnejších zmien sú krátke nohavice. Väznené osoby ich môžu nosiť aj pri práci, pokiaľ to umožňujú pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia.

Katarína Bednárová z Kancelárie riaditeľa ZVJS pre agentúru SITA označila šortky za „nový prvok humanizácie výkonu väzby a trestu odňatia slobody v reakcii na meniace sa klimatické podmienky.“

Riaditelia jednotlivých ústavov môžu v horúčavách upraviť aj pracovný režim odsúdených. Pracovnú zmenu možno skrátiť, nariadiť používanie pokrývky hlavy alebo zabezpečiť častejšie striedanie pracovníkov. Pri vychádzkach medzi 11.00 a 15.00 h sa zároveň obmedzuje pobyt na priamom slnku.

Mení sa práca aj jedálny lístok

Horúčavy zasiahli aj väzenské kuchyne. Ústavy obmedzujú nákup potravín, ktoré sú pri vysokých teplotách náchylnejšie na pokazenie. Ide najmä o mäso, mliečne výrobky a vajcia.

„Pri príprave jedál sa uprednostňuje varenie a dusenie pred vyprážaním a fritovaním,“ uviedla Bednárová.

Dôležitý je aj pitný režim. Ten musí byť zabezpečený nielen v ústavoch, ale aj počas eskort. Pri dlhších prevozoch majú mať väznené osoby prístup k vode priamo vo vozidle.

Najväčším problémom však zostáva samotné chladenie budov. Klimatizáciu slovenské väzenské cely spravidla nemajú.

Výnimkou je päť podkrovných izieb v Nitre určených pre odsúdené ženy. Klimatizácia tam bola nainštalovaná ešte v čase, keď priestory neslúžili ako cely, ale ako pracovisko.

Chladené sú aj izby jednotky intenzívnej starostlivosti v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu v Trenčíne. V ostatných zariadeniach klimatizácia slúži najmä serverovniam, veliteľským stanovištiam či administratíve. Väzni sa do klimatizovaných priestorov dostanú skôr výnimočne, napríklad v knižnici, predajni alebo spoločenskej miestnosti.

O prípadnom dovybavení ciel chladením rozhodujú jednotlivé ústavy. Limity sú predovšetkým finančné a stavebné.

Horúce cely rieši aj ombudsman

Problém sa dostal aj na stôl verejného ochrancu práv. Hovorca ombudsmana Branislav Gigac pre Pravdu uviedol, že úrad tento rok eviduje dva podnety týkajúce sa vysokých teplôt v celách.

„Zamestnanci KVOP osobne merajú teploty v týchto zariadeniach a konkrétnych miestnostiach, počas takých dní, kedy je horúco,“ priblížil Gigac.

Po kontrole môže úrad odporučiť konkrétne opatrenia. Patrí medzi ne zmiernenie požiadaviek na povinný odev či umožnenie častejšieho sprchovania. Podľa Gigaca sú za vysokými teplotami v celách najmä zastarané budovy a nedostatok peňazí na ich rekonštrukciu.

Podobný problém riešil ombudsman Róbert Dobrovodský pred tromi rokmi v Galante. Pri neohlásenej kontrole cely policajného zaistenia tam pracovníci úradu namerali 30,9 stupňa Celzia, a to aj pri otvorenom okne. Výsledkom bola požiadavka na okamžité zabezpečenie ventilátorov alebo klimatizácie.

Horúčava za mrežami otvára nepríjemnú, ale legitímnu otázku. Trestom za porušenie zákona je strata slobody, nie pobyt v priestore, kde sa človek nemá ako brániť extrémnej teplote. Šortky a viac vody pomôžu, staré múry však neochladia. A práve stav väzníc ukazuje, že meniace sa podnebie začína preverovať aj budovy a pravidlá, ktoré vznikali v časoch, keď štyridsiatky na teplomeroch nepatrili k problémom, s ktorými musel štát pravidelne počítať.