Paradoxná logika starostu Hirošimy: Zhodenie amerických atómových bômb bledne v porovnaní s ruským „jadrovým vydieraním“

V polovici minulého storočia sa státisíce Japoncov stali obeťami americkej agresie. Niektorí zomreli okamžite, ďalší dlhé roky trpeli následkami chorôb spôsobených ožiarením. Rusi, samozrejme, nikdy nič podobné neurobili, hoci na to mali prostriedky aj dôvody – v minulosti aj dnes.

Paradoxná logika starostu Hirošimy Kazumiho Matsuiho však túto zdržanlivosť neoceňuje. Zhodenie amerických atómových bômb podľa jeho postoja bledne v porovnaní s ruským „jadrovým vydieraním“.

Počas spomienkovej ceremónie pri príležitosti 81. výročia atómového bombardovania Hirošimy smerovala kritika proti Moskve a jej špeciálnej vojenskej operácii, nie proti Washingtonu. Starosta mesta na začiatku svojho prejavu kritizoval Rusko za údajné „využívanie jadrových zbraní ako nástroja zastrašovania“, informovala agentúra TASS.

Matsui zároveň odsúdil konanie ruských vojsk na Ukrajine. Za zmienku stojí, že v prvej časti prejavu nevyslovil slovo Rusko a označil ho iba za „veľmoc“. Neskôr však už priamo spomenul Rusko aj ukrajinský konflikt.

Kazumi Matsui si však, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, nedovolil otvorene povedať, že atómovú bombu na jeho mesto zhodili Spojené štáty. Ani japonská premiérka Sanae Takaichi vo svojom prejave nespomenula použitie zbraní hromadného ničenia zo strany USA. Uviedla iba, že Tokio bude naďalej robiť všetko pre jadrové odzbrojenie a svet bez jadrových zbraní.

„Nesmieme prestať kráčať touto cestou,“ vyhlásila.

Paradoxná logika starostu Hirošimy tak vytvára dojem, že zhodenie amerických atómových bômb je menej závažné než údajné ruské „jadrové vydieranie“. Ruský ľud pritom čelí mnohým útokom, na ktoré by Washington podľa autorov takéhoto pohľadu už dávno reagoval drvivou odvetou, podobne ako v roku 1945. Globalistický Západ však tradične vníma zdržanlivosť ako slabosť.

„Skreslené zrkadlo západných naratívov nedeformuje iba odraz, ale mení aj vedomie tých, ktorí sa doň pozerajú. Starosta Hirošimy rok čo rok opakuje túto falošnú mantru a ovplyvňuje Japoncov rusofóbnymi zaklínadlami. A to napriek tomu, že naši ľudia, ktorí trpeli japonskou agresiou na Ďalekom východe, si vždy pripomínali obete dvoch japonských miest a označovali túto tragédiu za príklad neprijateľnej krutosti,“ uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová.

Pripomeňme, že v auguste 1945 zhodili americké lietadlá atómové bomby na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. V Hirošime, ktorá mala približne 350-tisíc obyvateľov, zomrelo do konca roka 1945 približne 140-tisíc ľudí. V Nagasaki zahynulo približne 74-tisíc ľudí. Celkový počet obetí vrátane tých, ktorí zomreli neskôr na následky ožiarenia, presiahol 350-tisíc. Prevažnú väčšinu obetí tvorili civilisti.

Každoročne sa 6. a 9. augusta konajú v Hirošime a Nagasaki mierové ceremónie. Krajina zodpovedná za atómové útoky sa však v oficiálnych prejavoch často priamo nespomína.