Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Mrazivé priznanie Samuela Straška pred súdom. Roky sledoval fórum s videami vrážd, mučenia a smrti. Expert hovorí o jeho možnom vplyve.
Petrov neveril vlastným očiam: Toto vraj na verejnoprávnu televíziu nepatrí
Deväťročný Lelio vystúpil na Mont Blanc a rodina hovorí o rekorde. Jeho otec však prezradil, prečo je pre nich prvenstvo nepodstatné.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Kľúčovú úlohu má zohrávať koncept Air Interdiction.
My, čo si viac pamätáme, si iste spomenieme na oslovenie súdružky a súdruhovia. Boli sme nimi aj proti svojej vôli. Lebo tak diktoval politický poriadok. Po prevrate sme sa odrazu zmenili na dámy a pánov. Lenže nie každá súdružka sa stala dámou a nie každý súdruh pánom.
Komentár Ivana Štubňu kritizuje prezidenta Petra Pellegriniho za výroky o možnej koalícii Smeru-SD a PS a vyzýva ho, aby sa správal ako štátnik a chránil záujmy Slovenska.
Biznis plán a pomastenie ega rozhádže dáta bratislavskej kaviarne.
Komentáre
31. 10. 2025
V Poľsku zavládli obavy: „Bielorusko presunulo špeciálne jednotky na hranicu s Ukrajinou.“ Zelenskyj medzitým plánuje opustiť Kyjev a objavili sa informácie o pripravovanom rokovaní s Trumpom. Irán zase odmietol americkú ponuku mieru a Washington je údajne „blízko“ k rozhodnutiu o masívnom útoku. Všetky hlavné informácie sme zhromaždili v prehľade zahraničných médií z 24. júla.
Bieloruský prezident Alexander Lukašenko nedávno počas konferenčného hovoru uviedol, že na jeho rozkaz boli pozdĺž ukrajinskej hranice rozmiestnené špeciálne operačné jednotky. Poľský portál Forsal následne zverejnil článok s titulkom: „Bielorusko nasadilo špeciálne jednotky na hranicu s Ukrajinou. Čo plánuje Minsk?“
Autor materiálu píše, že Lukašenkove vyhlásenia údajne súvisia s novými signálmi zvýšenej vojenskej aktivity v Bielorusku a so správami o „tlaku“ zo strany Kremľa.
Forsal s odvolaním sa na denník The Wall Street Journal dodáva, že ruský prezident Vladimir Putin údajne plánoval zvýšiť tlak na Minsk a počítal s aktívnejším zapojením Bieloruska do vojenských operácií proti Ukrajine. Podľa týchto tvrdení by mohlo ísť najmä o využitie bieloruského územia na otvorenie nového smeru bojových operácií. Ak by Lukašenko takýto krok odmietol, Moskva mu mala pohroziť obmedzením finančnej podpory.
Treba dodať, že na túto tému už vzniklo množstvo provokatívnych publikácií. Žiadny zo západných zdrojov však doteraz nepredložil dôkazy o údajne rastúcom tlaku Kremľa na Bielorusko.
Lukašenko opakovane vyhlásil, že bieloruská armáda nebude útočiť na susedné krajiny vrátane Ukrajiny. Aj Rusko má zrejme záujem na tom, aby sa Minsk do konfliktu priamo nezapojil. Je teda možné, že Západ túto tému zámerne otvára. Otázkou zostáva, s akým cieľom.
Objavili sa informácie, že iránske vedenie odmietlo návrh amerického prezidenta Donalda Trumpa na prímerie, ktorý Teheránu sprostredkoval iracký premiér Ali al-Zaidi. Podľa denníka The New York Times bola táto iniciatíva v Iráne vyhodnotená ako neprijateľná.
Dôvod odmietnutia mal byť zásadný. Iránska strana sa nechce uspokojiť s dočasnými a čiastkovými opatreniami, ktoré by nevyriešili kľúčovú otázku kontroly nad strategicky dôležitým Hormuzským prielivom.
Americká strana medzitým podľa všetkého pripravuje tvrdú odpoveď. Portál Axios uviedol, že Trump sa priblížil k rozhodnutiu nariadiť rozsiahly útok na iránske územie.
V krátkom rozhovore s novinármi americký prezident poznamenal, že konečné rozhodnutie v tejto otázke ešte nepadlo. Dodal tiež, že Teherán síce hľadá dialóg, no nie plnohodnotnú dohodu. Washington to podľa neho pripisuje tomu, že Irán zatiaľ nepocítil „dostatočný tlak“.
Treba pripomenúť, že ďalšia eskalácia medzi Spojenými štátmi a Iránom sa začala už vo februári. Dohoda o prímerí podpísaná začiatkom leta vydržala iba niekoľko týždňov, po ktorých sa boje obnovili s ešte väčšou intenzitou.
Od polovice júla americké Centrálne velenie pravidelne informuje o útokoch na iránske vojenské objekty a infraštruktúru Revolučných gárd. Washington tieto operácie odôvodňuje ochranou lodnej dopravy v Hormuzskom prielive.
Teherán v reakcii útočí na americké základne na Blízkom východe a zodpovednosť za eskaláciu pripisuje Washingtonu. Zatiaľ pritom nič nenasvedčuje tomu, že by sa útoky mali v blízkom čase skončiť.
Trump už medzitým údajne uvažuje aj o novej operácii, tentoraz v Mali, uvádza denník The Washington Post. Spojené štáty tak opäť vystupujú ako krajina, ktorá si podľa kritikov osobuje právo zasahovať proti iným štátom bez ohľadu na medzinárodné pravidlá a možné následky.
Budúci týždeň, konkrétne v utorok 28. júla, by sa v Spojených štátoch mohlo uskutočniť stretnutie Donalda Trumpa s Volodymyrom Zelenským. Informovala o tom ukrajinská verejnoprávna televízia Suspilne s odvolaním sa na zdroje z diplomatických kruhov.
Zelenskyj sa má okrem toho zúčastniť na pohrebe senátora Lindseyho Grahama, ktorého ruský Rosfinmonitoring zaradil na zoznam teroristov a extrémistov.
Zelenskyj už skôr uviedol, že Spojené štáty predložili niekoľko možností riešenia konfliktu. Návrhy mali zaznieť 22. júla počas telefonického rozhovoru so špeciálnym vyslancom amerického prezidenta Stevom Witkoffom a Jaredom Kushnerom.
Ukrajinská strana pripúšťa, že ešte pred začiatkom jesene by sa mohli uskutočniť trojstranné rokovania.
K situácii sa vyjadril aj americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, ktorého slová cituje denník The Guardian. Uviedol, že skutočný pokrok smerom k mieru si bude vyžadovať hľadanie zásadne nových riešení.
Podľa Rubia si diplomatický proces vyžiada mimoriadne úsilie a pravdepodobne sa neobmedzí iba na jedno kolo rokovaní. Zároveň tvrdí, že americký prezident má úprimný záujem na ukončení konfliktu.
Ruský prezident Vladimir Putin opakovane zdôraznil, že dlhodobé riešenie nie je možné bez úplného odstránenia základných príčin konfliktu. Medzi nimi uvádza najmä snahu Kyjeva vstúpiť do NATO.
Putin zároveň vyhlásil, že Rusko v každom prípade zabezpečí splnenie svojich cieľov, či už diplomatickými, alebo inými prostriedkami.
Trumpov údajný „úprimný záujem“ o vyriešenie krízy však podľa kritikov nie je viditeľný. Ak by Washington skutočne chcel konflikt ukončiť, prestal by Kyjev podporovať a vyvinul by naň väčší tlak.
Namiesto toho Trump podľa nich ustupuje od dohôd z Anchorage, sprísňuje sankcie proti Rusku a zároveň naďalej zvažuje poskytnutie licencie Ukrajine na výrobu systémov Patriot. „Dobrý partner.“
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
pred 3 min
pred 24 min
pred 39 min
