Mikroplasty sú dnes prakticky všade – vo vode, potravinách aj vo vzduchu. Mnohí preto siahajú po balenej vode v domnení, že je čistejšia. Podľa profesora Pavla Alexyho zo Slovenskej technickej univerzity je však pravda opačná. V relácii STVR vysvetlil, prečo ich býva viac práve v balenej vode ako vo vode z vodovodu a či sa máme mikroplastov skutočne obávať.

Mikroplasty nevznikajú len z plastových fliaš

Keď sa povie mikroplast, väčšina ľudí si predstaví rozpadnutú plastovú fľašu. Podľa profesora Pavla Alexyho je však realita oveľa zložitejšia.

Najväčším zdrojom mikroplastov je podľa neho textilný priemysel a bežné pranie oblečenia.

„Produkuje ich každý z nás, kto doma perie. Pri otieraní textilných vlákien vznikajú malé čiastočky, ktoré sa dostávajú do odpadových vôd,“ vysvetlil.

Ďalším významným zdrojom sú plastové odpady, ktoré sa v prírode rozkladajú veľmi pomaly – často stovky rokov. Veľké množstvo plastov pritom do oceánov neprinášajú len rybárske siete, ale najmä rieky v juhovýchodnej Ázii, ktoré každoročne splavia do morí obrovské množstvo odpadu.

Za mikroplast sa podľa platnej legislatívy považuje každá plastová častica menšia ako päť milimetrov. Do tejto kategórie patria aj oveľa menšie nanoplasty.

Zdroj: STVR, YouTube

Mikroplasty sa šíria najmä prostredníctvom vody. Dostávajú sa do rastlín, živočíchov aj celého potravinového reťazca.

„Práve voda a všetky nápoje predstavujú najväčší zdroj príjmu mikroplastov,“ uviedol Alexy.

Prečo ich obsahuje viac balená voda?

Najzaujímavejšou časťou rozhovoru bolo porovnanie balenej a vodovodnej vody.

Profesor Alexy upozornil, že vyšší obsah mikroplastov v balenej vode nespôsobuje samotná plastová fľaša. Rovnaký problém by podľa neho existoval aj pri vode balenej do skla.

Vedcov prekvapilo, že pri analýzach balenej vody sa medzi najčastejšími mikroplastmi neobjavil PET, ale polyamid, z ktorého sa vyrábajú napríklad nylonové vlákna.

Dôvod je podľa neho jednoduchý.

Pri výrobe balenej vody sa používajú vysokotlakové filtre z polyamidových materiálov. Práve tie uvoľňujú drobné plastové častice. Vodárne naopak využívajú najmä sedimentáciu a iné technológie, ktoré tento problém výrazne obmedzujú.

Na otázku, ktorú vodu by odporučil piť, odpovedal bez váhania.

„Určite vodu z vodovodu.“

Ak niekomu prekáža chlór, odporúča použiť jednoduchý filter s aktívnym uhlím. Takto upravená voda podľa neho obsahuje menej mikroplastov než väčšina balených vôd.

Výskumy prinášajú zaujímavé čísla

Zahraničné štúdie dospeli k podobným záverom.

Analýza publikovaná v časopise Environmental Science & Technology zistila priemerne 94 mikroplastových častíc na liter balenej vody.

Organizácia Orb Media našla mikroplasty až v 93 percentách zo 159 testovaných vzoriek balenej vody z piatich kontinentov.

Ešte vyššie hodnoty priniesla novšia štúdia Kolumbijskej univerzity publikovaná v časopise PNAS. Tá pomocou citlivejšej metódy zachytila aj nanoplasty a odhadla priemerne 240-tisíc plastových a nanoplastových častíc na liter.

Rozdiely medzi štúdiami preto neznamenajú rozpor. Súvisia najmä s tým, že novšie analytické metódy dokážu odhaliť aj oveľa menšie častice.

Máme sa obávať?

Profesor Alexy pred rozhovorom študoval údaje Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Tvrdí, že človek denne prijme omnoho viac iných mikročastíc než plastov.

„Denne vdychujeme a zjeme približne 50 až 100 miligramov prachu a ďalších anorganických častíc. Plastov je približne 0,001 miligramu. Je to stotisíc- až päťstotisíckrát menej.“

Podľa neho niektoré iné mikročastice, napríklad oxid železa, môžu byť pre organizmus chemicky aktívnejšie než samotné plasty.

Priamy dôkaz zatiaľ chýba

Vedci skúmajú možné súvislosti mikroplastov s ochoreniami srdca, ciev, dýchacieho systému, tráviaceho traktu aj nervovej sústavy.

Alexy však upozorňuje, že priama príčinná súvislosť zatiaľ nebola vedecky potvrdená.

„Vieme, že mikroplasty v tele máme. Vieme, že môžu spôsobovať určité problémy. Dodnes sa však nepodarilo potvrdiť priamu kauzalitu medzi mikroplastmi a konkrétnou chorobou.“

Strašiť netreba, problém však netreba ani podceňovať

Profesor preto vyzýva na rozumný prístup.

„Momentálne sa podľa mňa okolo mikroplastov zbytočne straší. Na druhej strane by bolo chybou tváriť sa, že problém neexistuje. Treba ho skúmať a hľadať riešenia.“

Zdôraznil tiež, že ľudský organizmus je do veľkej miery pripravený vyrovnávať sa s mikroskopickými časticami. Väčšie zachytávajú dýchacie cesty, menšie odstraňujú bunky imunitného systému.

Problém sa netýka len človeka

To, že zatiaľ neexistuje jednoznačný dôkaz o škodlivosti mikroplastov pre ľudí, ešte neznamená, že nejde o vážny environmentálny problém.

Podľa Alexyho môžu mať oveľa väčší dosah na mikroorganizmy, planktón, ryby, obojživelníky či ďalšie živočíchy, od ktorých je závislé fungovanie celých ekosystémov.

Riešením preto nie je úplne zakázať plasty alebo ich bezhlavo nahradiť sklom či kovom. Oveľa dôležitejšie je obmedziť vznik plastového odpadu a vyvíjať materiály, ktoré sa v prírode dokážu rozložiť podstatne rýchlejšie.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️