Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ľuboš Blaha sa ohradzuje voči ďalším nepravdivým informáciám, ktoré zvrerjnil redaktor Kyseľ v Aktualitách.
Politický komentátor je presvedčený, že premiér o podrobnostiach z rokovaní NATO a EÚ hovoriť nemôže, práve preto jeho varovanie treba brať vážne.
Vedci skúmali riziká predlžovania mihalníc. U 96 % pravidelných zákazníčok našli roztoče Demodex a problémy s očnými žľazami.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Ivan Korčok v ostrej debate s Tiborom Gašparom strácal istotu a namiesto argumentov siahal po posmeškoch. Diskusia sa dotkla aj nehody, právneho štátu a politického dvojakého metra.
Aj bez ochranky si užíva ochranu a za štátne šíri nenávisť voči seniorom!
Parlament sa vracia a s ním aj ostré konflikty. Matovič ich využíval roky. Sociologička vysvetľuje, prečo nás politické hádky priťahujú a čo s nami robia.
Poslanec Ľudovít Štúr sa musí v hrobe obracať, pripomenula výročie SNR
Juraj Draxler je jedným z tých, ktorí sledujú kauzu Projektu Fórum. Aj v stredu, 16. septembra zaregistroval, že vyšetrovatelia urobili krok vpred a hlavné aktérky sú reálne obvinené.
Tento týždeň púta pozornosť politický nepokoj v Zelenského vláde. Keďže ukrajinský líder už nemá koho vyhodiť z funkcie, útočí teraz na bývalých predstaviteľov, keď sa snaží presadiť kontrolu uprostred chaotickej korupčnej krízy, píše americký denník Amarican Conservative.
Kushner tvrdí, že väčšina dohody o Ukrajine je hotová. Zostáva jediný veľký problém. Dominik Hašek jeho slová ostro odsúdil.
Odvolanie Tarabu nepochopil premiér, ako ho SNS predá voličovi?
Dag Daniš tvrdí, že problémy SNS a Tomáša Tarabu majú korene už pri zostavovaní vlády v roku 2023. Kritizuje zásahy Zuzany Čaputovej aj neschopnosť národného tábora presadiť vlastný program.
Komentáre
31. 10. 2025
Mikroplasty sú dnes prakticky všade – vo vode, potravinách aj vo vzduchu. Mnohí preto siahajú po balenej vode v domnení, že je čistejšia. Podľa profesora Pavla Alexyho zo Slovenskej technickej univerzity je však pravda opačná. V relácii STVR vysvetlil, prečo ich býva viac práve v balenej vode ako vo vode z vodovodu a či sa máme mikroplastov skutočne obávať. Mikroplasty nevznikajú len z plastových fliaš Keď sa povie mikroplast, väčšina ľudí si predstaví rozpadnutú plastovú fľašu. Podľa profesor
Mikroplasty sú dnes prakticky všade – vo vode, potravinách aj vo vzduchu. Mnohí preto siahajú po balenej vode v domnení, že je čistejšia. Podľa profesora Pavla Alexyho zo Slovenskej technickej univerzity je však pravda opačná. V relácii STVR vysvetlil, prečo ich býva viac práve v balenej vode ako vo vode z vodovodu a či sa máme mikroplastov skutočne obávať.
Keď sa povie mikroplast, väčšina ľudí si predstaví rozpadnutú plastovú fľašu. Podľa profesora Pavla Alexyho je však realita oveľa zložitejšia.
Najväčším zdrojom mikroplastov je podľa neho textilný priemysel a bežné pranie oblečenia.
„Produkuje ich každý z nás, kto doma perie. Pri otieraní textilných vlákien vznikajú malé čiastočky, ktoré sa dostávajú do odpadových vôd,“ vysvetlil.
Ďalším významným zdrojom sú plastové odpady, ktoré sa v prírode rozkladajú veľmi pomaly – často stovky rokov. Veľké množstvo plastov pritom do oceánov neprinášajú len rybárske siete, ale najmä rieky v juhovýchodnej Ázii, ktoré každoročne splavia do morí obrovské množstvo odpadu.
Za mikroplast sa podľa platnej legislatívy považuje každá plastová častica menšia ako päť milimetrov. Do tejto kategórie patria aj oveľa menšie nanoplasty.
Zdroj: STVR, YouTube
Mikroplasty sa šíria najmä prostredníctvom vody. Dostávajú sa do rastlín, živočíchov aj celého potravinového reťazca.
„Práve voda a všetky nápoje predstavujú najväčší zdroj príjmu mikroplastov,“ uviedol Alexy.
Najzaujímavejšou časťou rozhovoru bolo porovnanie balenej a vodovodnej vody.
Profesor Alexy upozornil, že vyšší obsah mikroplastov v balenej vode nespôsobuje samotná plastová fľaša. Rovnaký problém by podľa neho existoval aj pri vode balenej do skla.
Vedcov prekvapilo, že pri analýzach balenej vody sa medzi najčastejšími mikroplastmi neobjavil PET, ale polyamid, z ktorého sa vyrábajú napríklad nylonové vlákna.
Dôvod je podľa neho jednoduchý.
Pri výrobe balenej vody sa používajú vysokotlakové filtre z polyamidových materiálov. Práve tie uvoľňujú drobné plastové častice. Vodárne naopak využívajú najmä sedimentáciu a iné technológie, ktoré tento problém výrazne obmedzujú.
Na otázku, ktorú vodu by odporučil piť, odpovedal bez váhania.
„Určite vodu z vodovodu.“
Ak niekomu prekáža chlór, odporúča použiť jednoduchý filter s aktívnym uhlím. Takto upravená voda podľa neho obsahuje menej mikroplastov než väčšina balených vôd.
Zahraničné štúdie dospeli k podobným záverom.
Analýza publikovaná v časopise Environmental Science & Technology zistila priemerne 94 mikroplastových častíc na liter balenej vody.
Organizácia Orb Media našla mikroplasty až v 93 percentách zo 159 testovaných vzoriek balenej vody z piatich kontinentov.
Ešte vyššie hodnoty priniesla novšia štúdia Kolumbijskej univerzity publikovaná v časopise PNAS. Tá pomocou citlivejšej metódy zachytila aj nanoplasty a odhadla priemerne 240-tisíc plastových a nanoplastových častíc na liter.
Rozdiely medzi štúdiami preto neznamenajú rozpor. Súvisia najmä s tým, že novšie analytické metódy dokážu odhaliť aj oveľa menšie častice.
Profesor Alexy pred rozhovorom študoval údaje Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Tvrdí, že človek denne prijme omnoho viac iných mikročastíc než plastov.
„Denne vdychujeme a zjeme približne 50 až 100 miligramov prachu a ďalších anorganických častíc. Plastov je približne 0,001 miligramu. Je to stotisíc- až päťstotisíckrát menej.“
Podľa neho niektoré iné mikročastice, napríklad oxid železa, môžu byť pre organizmus chemicky aktívnejšie než samotné plasty.
Vedci skúmajú možné súvislosti mikroplastov s ochoreniami srdca, ciev, dýchacieho systému, tráviaceho traktu aj nervovej sústavy.
Alexy však upozorňuje, že priama príčinná súvislosť zatiaľ nebola vedecky potvrdená.
„Vieme, že mikroplasty v tele máme. Vieme, že môžu spôsobovať určité problémy. Dodnes sa však nepodarilo potvrdiť priamu kauzalitu medzi mikroplastmi a konkrétnou chorobou.“
Profesor preto vyzýva na rozumný prístup.
„Momentálne sa podľa mňa okolo mikroplastov zbytočne straší. Na druhej strane by bolo chybou tváriť sa, že problém neexistuje. Treba ho skúmať a hľadať riešenia.“
Zdôraznil tiež, že ľudský organizmus je do veľkej miery pripravený vyrovnávať sa s mikroskopickými časticami. Väčšie zachytávajú dýchacie cesty, menšie odstraňujú bunky imunitného systému.
To, že zatiaľ neexistuje jednoznačný dôkaz o škodlivosti mikroplastov pre ľudí, ešte neznamená, že nejde o vážny environmentálny problém.
Podľa Alexyho môžu mať oveľa väčší dosah na mikroorganizmy, planktón, ryby, obojživelníky či ďalšie živočíchy, od ktorých je závislé fungovanie celých ekosystémov.
Riešením preto nie je úplne zakázať plasty alebo ich bezhlavo nahradiť sklom či kovom. Oveľa dôležitejšie je obmedziť vznik plastového odpadu a vyvíjať materiály, ktoré sa v prírode dokážu rozložiť podstatne rýchlejšie.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
pred 2 min
pred 1 hod
pred 1 hod
