Tohtoročná žatva podľa prvých odhadov Štatistického úradu SR dopadne najslabšie od roku 2018. Úroda hlavných obilnín má medziročne klesnúť o 17 percent, najviac stráca jačmeň. Sucho však nezasiahlo celé Slovensko rovnako – kým niektoré podniky hlásia priemerné výnosy, inde rátajú straty v desiatkach percent. A do toho prichádza ďalšia neistota v podobe pripravovaných zmien európskych dotácií.
Prvé odhady Štatistického úradu SR hovoria jasne – hlavných obilnín bude menej. Celková úroda by mala byť oproti minulému roku nižšia o 17 percent.
Najvýraznejší pokles sa očakáva pri jačmeni, kde by úroda mala klesnúť až o 22 percent. Pšenice má byť približne o 16 percent menej a repky asi o 8 percent. Štatistici zároveň upozorňujú, že ide len o prvý odhad a konečné čísla môže ovplyvniť priebeh žatvy.
Za slabšími výsledkami vidia poľnohospodári predovšetkým dlhotrvajúce sucho.
„Na niektorých miestach bude žatva priemerná a na niektorých možno až podpriemerná. Nechceme však nateraz robiť predčasné závery,“ povedala hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová.
Rozhodujú metre aj typ pôdy
Výsledky sa tento rok výrazne líšia aj medzi susednými podnikmi. O tom, či farmári zožnú priemernú úrodu alebo výrazne prerobia, rozhoduje najmä typ pôdy a množstvo dostupnej vlahy.
Poľnohospodár Zdenek Černay upozorňuje, že najhoršie sú na tom štrkové pôdy, ktoré vodu zadržiavajú len veľmi slabo.
„V oblastiach, kde hospodárime na štrkových pôdach, to bude aj viac, možno o 30 percent. Záleží na tom, na akej pôde sa pestuje a či sme dané plochy stihli zavlažovať. Všetko záleží od konkrétnych okolností,“ vysvetlil.
Ešte citeľnejšie škody hlásia niektoré podniky pri krmovinách pre hospodárske zvieratá.
„Tam máme výpadky naozaj relevantné. Bavíme sa o výpadku až takmer 50 percent v jednotlivých lokalitách,“ upozornil predseda SPPK Jozef Šumichrast.
Rozdiely sú pritom často prekvapivé.
„Máme aj také poľnohospodárske podniky, ktoré bezprostredne susedia vedľa seba. Jeden naznačuje, že bude mať celkom slušnú žatvu, a hneď vedľajší podnik hlási, že tá žatva dopadla veľmi zle,“ doplnila Holéciová.
Po suchu prichádza aj neistota z Bruselu
Farmári pritom neriešia iba počasie. Obavy vyvolávajú aj pripravované zmeny spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie.
Európska komisia navrhuje zastropovať priame platby pre veľké farmy na 100-tisíc eur. Ministerstvo pôdohospodárstva tvrdí, že Slovensko by takýto krok zasiahol výrazne viac než väčšinu ostatných členských štátov.
„Bohužiaľ, Komisia minulý rok v lete predstavila spoločnú poľnohospodársku politiku tak, že by v zásade na Slovensku zlikvidovala 80 percent fariem,“ vyhlásil minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD).
Rezort argumentuje tým, že farmy s výmerou nad 500 hektárov obhospodarujú až 89 percent slovenskej poľnohospodárskej pôdy. Práve preto minister označuje zastropovanie priamych platieb za jednu zo svojich „červených čiar“ pri rokovaniach o budúcej podobe európskej poľnohospodárskej politiky.
Výhrady má aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Jej podpredseda Emil Macho považuje navrhované zastropovanie za opatrenie, ktoré podľa neho trestá efektívne hospodáriace veľké podniky namiesto toho, aby motivovalo vznik nových fariem.
Aký dosah bude mať kombinácia slabšej úrody a možných zmien v dotačnom systéme na hospodárenie fariem, dnes ešte nikto nevie spoľahlivo odhadnúť. Jasnejší obraz prinesú až konečné výsledky tohtoročnej žatvy.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️