Kým Bratislava a jej zázemie, spolu s mestami pri veľkých automobilkách v okolí Žiliny a Nitry, zaznamenávajú rast počtu obyvateľov, viaceré regióny stredného a východného Slovenska sa postupne vyľudňujú. Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR klesol počet obyvateľov Svidníka prvýkrát pod desaťtisíc. Mesto sa tak zaradilo medzi miesta, ktoré za posledné roky prišli o najväčšiu časť svojho obyvateľstva.

Slovensko sa už dlhší čas vyvíja dvoma odlišnými smermi. Zatiaľ čo v okolí Bratislavy pribúdajú nové obytné štvrte a ďalšie mestá profitujú z rozvoja priemyslu, mnohé regióny na juhu stredného Slovenska aj na severovýchode krajiny prichádzajú o svojich obyvateľov. Mladí odchádzajú za prácou alebo štúdiom a návrat domov je skôr výnimkou než pravidlom.

Bratislava rastie, hoci časť rodín odchádza za hranice mesta

Bratislava mala pri sčítaní obyvateľov v roku 2011 celkovo 411 228 obyvateľov. Do konca roka 2025 ich počet vzrástol o viac ako 16 percent na takmer 480-tisíc.

Za týmto rastom stojí prisťahovanie zo Slovenska aj zo zahraničia. Zároveň však pokračuje suburbanizácia – mnohé mladé rodiny si vyberajú bývanie v okolitých obciach, odkiaľ denne dochádzajú za prácou do hlavného mesta. Dochádzanie trvá neraz hodinu aj viac a týka sa už oblastí pri Piešťanoch, Nitre, Nových Zámkoch, Skalici či Komárne.

Výrazný rast zaznamenali aj mestá v zázemí Bratislavy. Pezinok sa dostal z približne 21,2-tisíca na viac ako 24,4-tisíca obyvateľov, Senec prekročil hranicu 20-tisíc a Svätý Jur si od roku 2011 polepšil takmer o 17 percent.

Druhý najvyšší percentuálny prírastok spomedzi všetkých slovenských miest si pripísal Veľký Šariš. Z 5 292 obyvateľov narástol na 7 019, teda o viac ako 32 percent, čomu pomohla blízkosť Prešova, bytová výstavba aj nové pracovné príležitosti.

Facebook / Veľký Šariš

Absolútnym rekordérom zostáva Stupava. Na konci roka 2025 v nej žilo 12 791 ľudí s trvalým pobytom, čo predstavuje takmer 38-percentný nárast oproti roku 2011.

Facebook / Stupava

Svidník padol pod desaťtisíc obyvateľov

Tam, kde ľudia pribúdajú, inde zákonite ubúdajú.

Svidník ešte pred niekoľkými rokmi patril medzi okresné mestá s viac ako 10-tisíc obyvateľmi. V roku 2023 však túto hranicu prvýkrát prekročil smerom nadol a pokles pokračoval aj v ďalších rokoch. Ku koncu roka 2025 evidovalo mesto približne 9 500 obyvateľov, čo predstavuje pokles približne o 17,7 percenta oproti roku 2011.
Ide o jeden z najvýraznejších úbytkov medzi slovenskými mestami za sledované obdobie.

Facebook / Svidník

Hnúšťa dopláca na zánik priemyslu

Hnúšťa vznikla v dnešnej podobe v roku 1960 zlúčením s Likierom. Kedysi patrila medzi centrá slovenského železiarstva a nachádzala sa tu prvá koksová vysoká pec na území Slovenska.

Po útlme priemyslu prišli pracovné miesta a región sa dodnes vyrovnáva s vysokou nezamestnanosťou. Situáciu zhoršil aj odchod výrobcu automobilových káblových zväzkov Yura Eltec Corporation Slovakia, ktorý presunul výrobu do Rimavskej Soboty.

Počet obyvateľov sa znížil zo 7 781 v roku 2011 na 6 386 ku koncu roka 2025, teda takmer o 18 percent.

Facebook / Hnúšťa

Tisovec patrí medzi mestá s najväčším úbytkom

Len niekoľko kilometrov od Hnúšte leží Tisovec, ktorého dejiny sú spojené s baníctvom, železiarstvom aj papierenskou výrobou. Mesto je spojené aj s osobnosťami slovenského národného života, medzi nimi so Štefanom Markom Daxnerom či Vladimírom Clementisom.

Historická tradícia však nedokázala zastaviť odliv obyvateľov. Počet ľudí s trvalým pobytom klesol z 4 306 na 3 533, čo znamená pokles približne o 18 percent.

Facebook / Tisovec

Medzilaborce nezachránil ani Warhol

Medzilaborce sú známe predovšetkým Múzeom moderného umenia Andyho Warhola. Ani medzinárodne známe meno však nedokázalo zvrátiť dlhodobý demografický vývoj.

Po zániku veľkých priemyselných podnikov región stratil značnú časť pracovných príležitostí. Výsledkom je pokračujúci odchod mladších ročníkov.

Počet obyvateľov klesol zo 6 809 na 5 669, teda o necelých 17 percent.

Facebook / Medzilaborce

Kremnica patrí medzi mestá s najväčším úbytkom

Kremnica patrí medzi historické poklady Slovenska. Jej meno je oddávna spojené s ťažbou zlata a striebra, kráľovským mestom aj najstaršou dodnes fungujúcou mincovňou na svete.

Napriek bohatej histórii počet obyvateľov dlhodobo klesá. Výstavbu komplikuje aj podložie pretkané starými banskými dielami, ktoré obmedzuje rozvoj mesta.

Kým v roku 2011 mala Kremnica 5 601 obyvateľov, na konci roka 2025 ich bolo 4 586. Ide o pokles o viac ako 18 percent, čím sa Kremnica zaradila medzi mestá s najvýraznejším úbytkom obyvateľov v sledovanom období.

Facebook/ Kremnica

Úbytok sa netýka iba východu

Podobný vývoj vidno aj vo väčších mestách, ktoré zostali nad hranicou 10-tisíc obyvateľov. Počet obyvateľov klesá v Bánovciach nad Bebravou, Partizánskom, Šali, Humennom, Revúcej, Žiari nad Hronom, Veľkom Krtíši či Myjave.

Menej ľudí žije aj v Martine, Prievidzi, Zvolene, Považskej Bystrici, Leviciach, Lučenci, Michalovciach a dokonca aj v Košiciach, ktoré od roku 2011 prišli o takmer sedem percent obyvateľov.

Za odchodom stojí predovšetkým nedostatok pracovných príležitostí. Mnohí mladí nachádzajú uplatnenie v Bratislave, priemyselných centrách na západe a severe Slovenska alebo odchádzajú pracovať do Českej republiky či ďalších krajín.

Slovensko má obyvateľov menej už piaty rok po sebe

Zo Slovenska sa každoročne oficiálne vysťahujú približne štyri až päťtisíc ľudí. Skutočný počet môže byť vyšší, keďže časť odchádzajúcich si trvalý pobyt na Slovensku ponechá.

Na konci roka 2025 žilo na Slovensku 5 409 407 obyvateľov. Išlo o piaty medziročný pokles za sebou a zároveň o druhý najvýraznejší úbytok od vzniku samostatnej Slovenskej republiky.

Pôrodnosť dosiahla historické minimum. Prisťahovalectvo už nestačí vyrovnať prirodzený úbytok obyvateľstva.

Najnovšie údaje za prvý štvrťrok 2026 ukazujú, že sa situácia zatiaľ nemení. K 31. marcu malo Slovensko 5 405 368 obyvateľov, medziročne o 10 422 menej. Narodilo sa 9 964 detí, zomrelo 14 034 ľudí a prirodzený úbytok dosiahol 4 070 osôb. Zahraničná migrácia priniesla čistý prírastok iba 31 obyvateľov.

Demografická mapa Slovenska sa tak mení ďalej. Kým niektoré mestá rastú rekordným tempom, iné každoročne strácajú stovky obyvateľov. Rozdiely medzi jednotlivými regiónmi sú čoraz výraznejšie a ich dôsledky bude krajina pociťovať ešte dlhé roky.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku  politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️