Mliečna, horká, biela, s lieskovcami či pomarančom. Čokoláda patrí medzi najobľúbenejšie pochúťky na svete a 7. júla má svoj neoficiálny sviatok. Jej príbeh sa však nezačal v cukrárňach, ale hlboko v tropických pralesoch Strednej a Južnej Ameriky. Kedysi slúžila ako platidlo, pili ju panovníci a dnes vedci skúmajú, aký vplyv môže mať na naše zdravie.
Dnes ju nájdeme v každom supermarkete, no pred stáročiami bola výsadou panovníkov a bohatých vrstiev. História čokolády siaha viac ako päťtisíc rokov do minulosti a je oveľa pestrejšia, než by sa mohlo zdať pri pohľade na obyčajnú tabuľku v regáli.
Prvé stopy spracovania kakaa objavili archeológovia na území dnešného Ekvádoru. Neskôr si kakaovník obľúbili Olmékovia, Mayovia aj Aztékovia, ktorí z jeho bôbov pripravovali nápoj xocolatl.
S dnešnou sladkou čokoládou mal spoločné iba kakao. Išlo o hustý horký nápoj z vody, rozdrvených kakaových bôbov a korenín, do ktorého sa často pridávalo chilli. Cukor v ňom nemal miesto a pil sa najmä pri náboženských obradoch alebo pri významných spoločenských udalostiach.
Pre Aztékov malo kakao oveľa väčšiu hodnotu než obyčajná potravina. Kakaové bôby slúžili ako platidlo a ľudia nimi bežne obchodovali. Za určitý počet bôbov sa dalo kúpiť jedlo, látky či drobné hospodárske zvieratá. Boli natoľko cenné, že ich niektorí dokonca falšovali – prázdne šupky plnili hlinou, aby vyzerali ako pravé.
Do Európy sa kakao dostalo po španielskych výpravách v 16. storočí. Práve tam vznikol nápad pridať do pôvodne horkého nápoja cukor, vanilku či škoricu. Z luxusného nápoja určeného šľachte sa postupne stala pochúťka, ktorú dnes pozná celý svet.
Nie je to iba otázka chuti. Kakao obsahuje teobromín, malé množstvo kofeínu aj prírodné flavanoly. Spolu s typickou vôňou a sladkou chuťou vytvárajú kombináciu, ktorá u mnohých ľudí vyvoláva príjemný pocit a spája sa s dobrou náladou.
Aj preto patrí čokoláda medzi potraviny, po ktorých ľudia siahajú počas stresu, osláv alebo chvíľ oddychu. Nejde však o zázračný prostriedok proti smútku či únave. Jej účinok je skôr krátkodobý a súvisí s celkovým zážitkom z jedenia.
Najväčšiu pozornosť si dlhodobo získava horká čokoláda s vysokým obsahom kakaa, ideálne nad 70 percent.
Vedci sa venujú najmä flavanolom, prirodzeným látkam obsiahnutým v kakau. Viaceré štúdie ich spájajú s priaznivým pôsobením na cievy, lepšou pružnosťou cievnych stien či ochranou buniek pred oxidačným stresom. Zároveň však pripomínajú, že podobné účinky sa týkajú primeraného množstva kvalitnej horkej čokolády, nie sladkostí s vysokým obsahom cukru a tuku.
Pri čokoláde platí jednoduché pravidlo – rozhoduje množstvo. Väčšina odborníkov odporúča zostať pri niekoľkých štvorčekoch denne. Približne 20 až 30 gramov kvalitnej horkej čokolády dokáže uspokojiť chuť bez zbytočne vysokého príjmu cukru a kalórií.
Mliečna čokoláda obsahuje viac cukru a biela síce využíva kakaové maslo, no chýba jej kakaová sušina. Práve preto ju mnohí odborníci nepovažujú za pravú čokoládu.
Jedno je isté – od čias, keď sa kakaovými bôbmi platilo na trhoch Strednej Ameriky, prešla čokoláda dlhú cestu. Popularitu však nestratila ani po tisícoch rokov a pre milióny ľudí na celom svete zostáva malým potešením, ktoré si radi doprajú pri sviatku aj počas obyčajného dňa.
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️