Potešili ste sa, že referendum nedosiahlo na 20% a je úspešne za nami? Tešíte sa predčasne, operácia Hlboká orba zďaleka neskončila. Ledva štatistický úrad vyhlásil mizivú účasť, ktorá bola každému - s Jaroslavom Naďom (predseda Demokratov) na čele - už rok jasná, začala sa ďalšia etapa boja. Proti samotnému práve zdiskreditovanému inštitútu referenda! "Vyhovuje demagógom a populistom," zaznel v Pravde hneď v nedeľu šokujúci verdikt "politológa" Jozefa Lenča (47).

Svoje stanovisko začína prijateľne: Demokrati podpisy zbierali dlho a "podpísané hárky odovzdali v najmenej rozumnom čase. Ak im teda nešlo od začiatku o to, aby hodili neúspech na niekoho iného," pripúšťa to, čo už mnohí zdokumentovali. "Otázku (o skrátení aktuálneho volebného obdobia - pozn. red.), na ktorú lákali občanov, sformulovali tak, že ju prezident do referenda nezaradil. Nemohol. Isto, budú sa vyhovárať, že za všetko môže Peter Pellegrini – „referendokaz“, pokrytecký „marič“ referenda – lenže zodpovednosť za to, že dôvera v inštitút referenda a jeho zmysel v politickom systéme, bude aj na ich pleciach," naznačil Lenč, čo sme napísali už v apríli: 

"Referendum škodí demokracii"

Zúrivca a maskota Demokratov Petra Schutza zo SME netreba predstavovať. V nedeľu po referendovom debakli po povestnom "kvičaní neočkovaných svíň" opäť raz hlboko zaoral: "Referendum škodí zdraviu štátu, liberálnej demokracii i národu." Mnohí to prešli úškrnom. A podcenili špičku ľadovca. Vzápätí totiž akoby ho citoval masmédiami rešpektovaný politológ Lenč na portáli Pravda.

"Referendum - problém demokracie"!?

Doslova popravil ľudové referendum: "Problémom nášho systému je samotné referendum, jeho význam a riziká, ktoré z neho plynú pre zastupiteľskú demokraciu. Referendum – nástroj priamej demokracie – je často prezentované ako nástroj posilňovania demokracie, demokratickej participácie, sťa základ a podstata demokracie," píše s citeľnou útrpnosťou. Odvolávajúc sa na nemenovanú "nemalú časť politologickej spisby" upozorňuje na "najčastejšie argumenty, ktoré podporujú tézu, že referendum je nezdravým prvkom v systéme zastupiteľskej demokracie."

1. Obmedzená kompetencia emotívnych voličov

   Referendum – zbieranie podpisov, kampaň a rozhodovanie – je podľa Lenča primárne o emóciách. "Tí, ktorí iniciujú zber podpisov na vyvolanie referenda, chcú na základe emócie, rozšírenej do spoločnosti, presadiť to, čo považujú prednostne za vlastný záujem. Cieľom referenda nie je hľadanie celospoločenského konsenzu, ale vyhrať. Poraziť tých druhých. Dôležité nie je prijímať informované rozhodnutie, dôležitá je emócia, vyvolaná sloganom," pohŕdavo zhodnotil politológ a pritvrdil: "Kľúčový argument proti referendu je, že sa na ňom zúčastňujú tí, ktorí nemajú informácie, ale majú emóciu a názor. Priveľkú prenáša na tých, ktorí nemajú dostatočné kompetencie, aby sa vedeli racionálne a informovane rozhodnúť. Naopak zastupiteľská demokracia je však založená na princípe delegovania moci. Občania prenášajú rozhodnutie na politikov, ktorí – aspoň tak by to malo byť – majú lepší prístup k informáciám a ich rozhodovanie by malo byť kvalifikovanejšie," mentoruje povýšenecky. Tak si urobme, pán politológ, skúšku správnosti: ako si "neinformovaný" - rozumej sprostý - občan vyberie svojho zastupiteľa - informovaného politika - záchrancu? Predsa vo voľbách! A o čom je volebná kampaň do samospráv i parlamentu? Predsa o emóciách! Presne ako tá o referende. Aký je rozdiel? Matematicky ho vidím: v referende sa má hlúpy občan rozhodnúť medzi dvoma možnosťami: áno a NIE. Má teda polovičnú štatistickú nádej, že trafí správnu odpoveď aj bez tých informácií. Naopak vo voľbách si má vybrať medzi 25 volebnými lístkami a na každom medzi 150 menami. Takže šanca vybrať najlepšiu stranu dramaticky padá z 1:2 na 1:25.

2. Oslabenie politickej zodpovednosti                                                                                                                                                Lenč sa nevzdáva: "Zásadným problémom referend je, že majú negatívny dosah na politickú zodpovednosť. Rozhodujú „všetci“, no zodpovedný nie je nik. Lenže zastupiteľská demokracia je systém, v ktorom je rozhodovanie späté s jasne identifikovanou zodpovednosťou aktérov, ktorí sa podieľajú na rozhodnutiach (politici a političky) a ktorí môžu byť (a sú) sankcionovaní vo voľbách," útočí Lenč vytrvalo. A zas triafa vedľa. Volič môže síce vyvodiť akú takú zodpovednosť voči politickým stranám, ale až po 4 rokoch pri nových voľbách. V januári 2023 však SMER-SD taktiež vyvolalo referendum o predčasných voľbách, ktoré dnešná opozícia absolútne eliminovala a dehonestovala. Voliči naopak následne už o pár mesiacov po neúspešnom referende zvolili práve aktívny SMER-SD a dali mu zostavovať vládu. A ďalší karamból politológa: aká je reálne zodpovednosť jeho zbožňovaných 150 poslancov NRSR? Ako a kto z nich kedy niesol nejakú zodpovednosť za svoje luxusne zaplatené hlasovanie? Nikto a nikdy! Ako je možné, že o tom nevie?

3. Deficit diskusie a polarizácia spoločnosti                                                                                                                                              "Ak nám prekáža, keď koaličná väčšina obmedzuje diskusiu v parlamente, musí nám prekážať i to, keď ju obchádzajú referendá - pretože aj tie skracujú priestor, v ktorom sa má o dôležitých veciach premýšľať a diskutovať," neúnavne zavádza politológ, zjavne zabudnúc, čo tvrdil v bode 1! Začalo to zberom podpisov - už pri ňom predsa museli Demokrati presvedčiť voliča o svojej pravde, aby získali jeho osobné údaje a podpis! Pod ktorým parlamentným zákonom je 700-tisíc podpisov súhlasiacich občanov? Podpisové tanečky sa riešili v médiách 2 roky! Rozhodovanie o legitímnosti otázok ešte o mesiace dlhšie. Bežný zákon je prijatý za 2 mesiace, v skrátenom legislatívnom konaní aj za 3 dni! Nečítal vari Lenč ani ústavu? "Referendá charakterizuje „deliberačný deficit“, nedostatok kvalitnej, informovanej a racionálnej diskusie. Referendové kampane redukujú diskusiu na emocionálne slogany a mediálne skratky. To vedie k zníženiu kvality rozhodnutí," točí sa dokola v spoločnej črte všetkých politických kampaní.                   

4. FACKA OPOZÍCII! Referendum potvrdilo výsledok Eurobarometra. Protislovenské médiá prieskum zatajili! (GRAF)

   Frustrovaná opozícia so svojimi médiami denne skladá mozaiku Slovenska ako čiernej diery sveta. Urputne o tom presviedča nielen slovenských voličov, ale aj zahraničie, hlavne to bruselské. Paradoxne, práve ich vlastný prieskum spokojnosti... Čítať ďalej

   06 | 07 | 2026 | Vanda Rybanská

5. Referendum proti verejným záujmom                                                                                                                                               Zástancovia referend podľa Lenča len argumentujú, že zlepšujú reprezentáciu voličstva a vytvárajú zhodu medzi občanmi/voličmi a verejnými politikami a žiada si dôkazy, že tomu tak je. ďalším strašiakom -  preňho "faktom je, že referendum môže viesť k rozhodnutiam, ktoré sú v rozpore s právami menšín alebo s dlhodobými verejnými záujmami." Aké tajomné menšiny má politológ na mysli? Žeby moslimskú, ktorej je roky vášnivým členom a bojovníkom? Dlho sa špecializuje sa na oblasť vzťahu politiky a islamu, islamskú bioetiku a na oblasť občianskeho vzdelávania. Už v 2012 napísal s kolegom Radoslavom Štefančíkom publikáciu Mladí migranti v slovenskej spoločnosti o medzinárodnej migrácii, moslimoch, štáte a verejnej mienke. Navyše ako môže referendum ako prejav vôle verejnosti "byť v rozpore s verejnými záujmami" tej istej spoločnosti?
6. Referendum demagógov                                                                                                                                                           "Referendá obmedzujú priestor pre seriózne posudzovanie problémov a znižujú kvalitu rozhodovania. Nehovoriac o tom, že toto vyhovuje populistom a demagógom, ktorí sa neraz zaštiťujú práve referendom a priamou demokraciou," unavuje už Lenč. Opäť nepostrehol, že niektoré otázky sú v parlamente nepriechodné - ani v júni sa nenašla ústavná väčšina na umožnenie skrátenia volebného obdobia parlamentom. Práve preto má referendum na Slovensku extrémnu výšku 350-tisíc potrebných podpisov, aby vôbec mohlo byť vyhlásené. Vox populi, vox dei - áno populisti sú tí politici, ktorí si ešte pamätajú, že zastupujú ľud a preto už v Rímskej ríši dostali vecný názov "populisti."

"Referendum ako nástroj populistov nemožno považovať za vhodnú súčasť zastupiteľskej demokracie, ale skôr za potenciálne problematický nástroj. Jeho využitie by malo byť limitované a inštitucionálne kontrolované. Inak sa nám môže stať, že o nás a za nás nebudeme rozhodovať my na základe diskusie a konsenzu, ale emócie a manipulátori – sociálne siete a algoritmy – ktorých nebude zaujímať spoločenský záujem," zaklincoval Lenč v dojemnom súlade s citovaným zdiskreditovaným Petrom Schutzom. Keď rovnako argumentuje pedagóg a funkcionár trnavskej Univierzity Cyrila a Metoda (UCM), treba sa vážne zamyslieť, kam politol=og smeruje spoločnosť:

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤