Dnes si Slovensko pripomína sviatok svätého Cyrila a Metoda. V školských osnovách aj vo väčšine médií podávaný ako príchod civilizácie, písma a vzdelanosti. Existuje však aj iný, menej komfortný výklad: že rok 863 nebol začiatkom osvety, ale začiatkom vojenskej a právnej likvidácie pôvodnej viery našich predkov.

Konvenčná historiografia je jednoduchá a uprataná: knieža Rastislav pozval byzantskú misiu, bratia z Tesaloniky priniesli písmo, liturgiu v zrozumiteľnom jazyku, civilizačný skok. Málo sa už hovorí o tom, prečo bol Rastislav taký ochotný pozvať cudziu misiu — a to je politika, nie zbožnosť. Franský a bavorský klérus mal na Veľkej Morave už vtedy silný vplyv, previazaný s východofranskou mocou. Byzantská misia bola protiváha, nástroj, ako sa vymaniť z cudzej cirkevnej jurisdikcie tým, že sa nahradí inou. Dar písma bol vedľajším produktom mocenského ťahu, nie jeho cieľom.

O tom, čo prišlo potom, sa v školách hovorí menej. Zachoval sa Zákon sudnyj ľudem — Súdny zákon pre ľud, jeden z najstarších právnych textov spätých s cyrilo-metodskou misiou, ktorý historici pripisujú Metodovmu okruhu. Jeho prvý článok neponúka nič, čo by pripomínalo mierové šírenie viery: dedina, v ktorej sa konajú "pohanské obety alebo prísahy", má byť s celým majetkom odovzdaná chrámu. Slobodní ľudia z takej dediny končia v postavení blízkom otroctvu. Za pokus vziať si späť čo i len časť takto skonfiškovaného majetku hrozili mrzačenie, bičovanie, vyhnanstvo. Toto nie je metafora "boja o duše". Toto je konfiškačný a trestný poriadok.

Podľa zástancov teórie o pôvodnom slovanskom písme — BUKVICI — nešlo v tomto období len o technickú náhradu jedného písma iným. Hlaholika a neskôr cyrilika sú v tomto výklade opísané ako systém redukovaný na fonetiku: písmo, ktoré zaznamenáva len zvuk slova. Bukvica mala byť oproti tomu viacvrstvová — každý znak nesúci vlastný "obraz", samostatný významový a duchovný obsah, nie len hlásku. Zavedením hlaholiky sa podľa tejto interpretácie neprinieslo len písmo "navyše", ale odobrali sa obrazy — vrstva významu, ktorú fonetické písmo jednoducho nevie preniesť. Táto téza nie je akademicky overená a historická lingvistika ju neuznáva ako fakt, no v kontexte tu popísaného právneho a mocenského tlaku pôsobí ako symbolický dovetok k tomu, čo sa reálne dokladovateľne dialo s pôvodnou kultúrou.

Rovnako sa málo hovorí o tom, ako sa táto viera šírila za hranicami Veľkej Moravy. Panonské (Moravsko-panónske) legendy, kresťanský prameň velebiaci Metoda, sami rozprávajú príbeh o "prorockom" varovaní pohanskému kniežaťu z Vislanska — nech sa dá pokrstiť z vlastnej vôle, inak bude pokrstený násilne, v zajatí. Podľa legendy sa presne to aj stalo: Svätopluk vtrhol do kniežatstva s vojskom a knieža bolo pokrstené ako zajatec. Ak toto isté médium, ktoré Metoda oslavuje ako svätca, zaznamenáva vojenské vynucovanie krstu ako dôkaz jeho "prorockého daru", ťažko sa oň oprieť ako o príbeh dobrovoľného obrátenia.

Dá sa nad tým mávnuť rukou s tým, že "taká bola doba". Bola. Rozdiel je v tom, že o feudálnom násilí spätom s christianizáciou sa dnes v podstate nehovorí — pripomíname si výlučne dar písma, nie cenu, ktorú za jeho zavedenie zaplatila pôvodná duchovná kultúra: vypálené posvätné háje, na ich mieste postavené chrámy, spálené artefakty, zákonom postihované "prísahy pohanské".

Je legitímne pripomenúť si aj toto. Nie ako popretie významu hlaholiky alebo vzdelanosti, ktorú misia priniesla, ale ako doplnenie obrazu, ktorý dnešná oslava zámerne vynecháva. Štátny sviatok, ktorý si dnes Slovensko pripomína, oslavuje príchod písma. Mlčí o tom, že tento príchod bol sprevádzaný právnym poriadkom, ktorý trestal vernosť pôvodnej viere otroctvom a mrzačením. Pripomínať si jedno bez druhého nie je pripomínanie histórie — je to jej polovica.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku  politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok si môžete nainštalovať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️