Slovenská spoločnosť sa čoraz viac posúva k extrémom – a nie je to len vinou politikov. K polarizácii prispieva aj spôsob, akým dnes komunikujeme v médiách, na sociálnych sieťach či v verejnej diskusii. Upozorňuje na to publicista Karol Lovaš, ktorý pripomína časy, keď sa aj ľudia s odlišnými názormi dokázali vyjadrovať kultivovane a s rešpektom.

„Kde sú časy, keď slovenskí intelektuáli s inými názormi písali kultivovane v týždenníku Domino fórum?“ pýta sa. Podľa neho dnešný štýl žurnalistiky často prekračuje hranice slušnosti a škodí samotným médiám. To, čo dnes vidíme vo verejnom priestore, podľa neho dokonca prekonáva aj najhoršie momenty deväťdesiatych rokov, ktoré sme kedysi považovali za dno verejnej diskusie.

Ako príklad uvádza titulku, na ktorej bol premiér Robert Fico zobrazený ako snedý muž v klobúku a s tetovaniami. Podľa Lovaša ide o odpornú dehumanizáciu človeka, ktorá do slušnej spoločnosti nepatrí. Takýto spôsob vybavovania si politických účtov považuje za neprijateľný.

Zároveň upozorňuje na dvojitý meter v hodnotení podobných excesov. Pýta sa, aký je rozdiel medzi takouto titulnou stránkou a obrázkom bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej, na ktorom jej pomocou umelej inteligencie zväčšili nos s narážkou na židovský pôvod. V oboch prípadoch ide podľa neho o formu extrémizmu a ponižovania.

Podľa Lovaša je problém širší než len jednotlivé mediálne výstupy. Spoločnosť ako celok sa radikalizuje a čoraz viac stráca schopnosť viesť vecnú diskusiu. „Všetci by sme mali hamovať. Inak to so Slovenskom neskončí dobre,“ varuje.

Za obzvlášť nevhodné považuje aj útoky na človeka, ktorý prežil atentát. „Vyzliecť na kožu človeka po atentáte, ktorému telo rozstrieľali guľky, je prejavom bláznovstva,“ píše. Nech už je na titulnej strane ktokoľvek – či rómsky vajda alebo mafián – takýto prístup podľa neho nie je dobrou vizitkou pre slovenskú žurnalistiku.

Publicista zároveň pripomína základný princíp demokratického štátu: o vine a treste rozhodujú súdy. Nemajú o nich rozhodovať novinári, ulica ani spontánne „ľudové tribunály“. Radikalizácia spoločnosti podľa neho neprináša nič dobré a len prehlbuje nedôveru medzi ľuďmi.

Na záver kladie otázku aj smerom k publiku a celej spoločnosti. Ak nám neprekážajú extrémne a ponižujúce útoky voči politickým oponentom, potom podľa neho strácame morálne právo pohoršovať sa nad úrovňou iných. „Akú má naše publikum úroveň? V čom je lepšie než to, nad ktoré sa povyšujeme? A v čom sme lepší my sami než oni?“ pýta sa.

Podľa Karola Lovaša by sme sa mali vrátiť k základným princípom slušnej diskusie – k rešpektu, argumentom a kultivovanosti. Bez toho totiž demokracia postupne stráca svoju kvalitu a spoločnosť sa rozdeľuje ešte viac.

Foto: Facebook: Karol Lovaš

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku  politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️