Názory

Chmelár pomenoval najväčšieho nepriateľa Zelenského

Autor: Roman Martiška
Publikované: 25. 2. 2026 08:42
Čas čítania: 1 min citania
Komentáre: 0 komentárov
Komentáre: Načítavajú sa

Politológ a publicista Eduard Chmelár sa na sociálnej sieti pustil do vojnových štváčov, ktorí pri výročí vojenského konfliktu na Ukrajine ignorujú názor ľudí, ktorých režim Volodymyra Zelenského donútil zostať doma.

Cez víkend sa na viacerých miestach Slovenskej a Českej republiky konali spomienkové zhromaždenia pri príležitosti 4. výročia ruskej invázie na Ukrajinu. Chmelára zaujalo, že na Staromestskom námestí v Prahe vystúpila Magda Vášáryová, ktorá z plných pľúc spievala ukrajinskú hymnu (hoci tú slovenskú ste ju nepočuli spievať nikdy).

Ukrajinci, ktorí sa domov nikdy nevrátia

“V herecky precítenom prejave zdôraznila, že si nesmieme nechať vziať náš súcit. Tieto slová práve od nej považujem za odpudzujúco pokrytecké, lebo tá istá Magda Vášáryová sa vyjadrovala mimoriadne pohŕdavo o genocíde v Gaze a tvrdila, že mimo kamier sa všetci jej známi diplomati (lebo ona samozrejme všade bola a všetkých pozná) vraj tešili, že to Izrael takto urobil. Magde Vášáryovej nikdy nebolo ľúto tých vyše 70 000 vyvraždených obyvateľov Gazy. Ľudia ako ona s ich selektívnou morálkou ani nevedia, čo je to súcit,” komentuje Chmelár o herecký výkon bývalej diplomatky.

Rečníci na zhromaždeniach povzbudzovali Ukrajinu, aby bojovala ďalej, že budeme stáť za ňou dokedy to bude potrebné, a politológovi to prišlo strašne úbohé a zbabelé. “Dokonca aj prítomní Ukrajinci, ktorí vyzývali na pokračovanie vojenskej podpory – to predsa boli mladí ľudia, ktorí tu v bezpečí študujú, pracujú a možno sa už nikdy nevrátia späť,” konštatuje politológ o Ukrajincoch na námestiach.

Kto sa pýtal Ukrajincov prinútených zostať doma?

Ukrajinci sú tu podľa neho vítaní v duchu veršov Sama Chalupku z básne Mor ho, ktoré nám pred piatimi rokmi pripomenul v Prezidentskej záhrade v Bratislave pápež František:

"Ale keď na naše dvere

zaklope ruka cudzia v úprimnej dôvere:

kto je, ten je; či je on zblíza, či zďaleka:

Vo dne, v noci na stole dar boží ho čaká."

Chmelár sa pýta: “Lenže pýtal sa niekto na názor tých Ukrajincov, ktorých prinútili ostať doma a ktorých veľká väčšina už nechce bojovať?”

A tak sa on musí zoči-voči tejto predstieranej solidarite spolu s exilovou ukrajinskou historičkou Martou Havryško všetkých nahlas spýtať: za ktorými Ukrajincami stojíte?

Vy ste iba proti Rusku, za každú cenu!

Za tými, ktorí brutálne unášajú mužov na front priamo pred očami ich plačúcich žien a vydesených detí – alebo za ich obeťami? Za tými, ktorí lámu kosti mužom, ktorí sa odmietajú podvoliť odvodu – alebo za tými, ktorí sú k nemu nútení? Za tými, ktorí poľujú na mužov snažiacich sa utiecť z krajiny – alebo za tými, ktorí riskujú svoje životy pri pokusoch prejsť vysoké zasnežené hory, len aby sa nestali obeťami ďalšieho Zelenského „víťazného protiofenzívneho plánu“? Za tými, ktorí v náborových centrách dobili čerstvo zmobilizovaných mladých ľudí na smrť tvrdiac, že „spadli z „postele“ – alebo za rodinami požadujúcimi spravodlivosť? Za tými, ktorí sú za „večnú vojnu“ premenenú na výnosný korupčný biznis alebo na strane bežných Ukrajincov vyčerpaných z toho, že sa s nimi zaobchádza ako s potravou pre kanóny a tovarom na jedno použitie? Na koho strane vlastne ste?

“Vy nie ste na strane Ukrajiny. Vy ste iba proti Rusku. Za každú cenu. Preto aj naďalej stojím za ukrajinským ľudom. Za tými Ukrajincami, ktorí trpia a bojujú o prežitie, ktorí sú zneužívaní ako krvavá šachovnica veľmocenských záujmov, okrádaní votrelcami o svoju pôdu, oligarchami o svoje nerastné bohatstvo a politikmi o svoju dôstojnosť. Oni nedostanú priestor na námestiach európskych metropol, ich sa západné televízie nepýtajú na názor, oni nikoho nezaujímajú, hoci je ich väčšina,” vyhlásil Chmelár.

Toto je najväčšia opozícia Zelenského:

Najväčšou hrozbou Zelenského režimu, najvplyvnejšou politickou silou, ktorá stojí proti kyjevskej junte, nie je formálna opozícia – pozatváraná, povraždená, vyhnaná a rozložená – sú to podľa Chmelára ženy a matky mladých mužov unesených a proti ich vôli poslaných na istú smrť. Ženy, ktoré sa napriek zákazu zhromažďujú pred odvodovými strediskami, ktoré odvážne vyťahujú chlapcov z dodávok riskujúc vlastné životy – to sú pre neho kandidátky na Nobelovu cenu za mier číslo jeden.

“Za nich kričím a za nich žiadam mier – čistý ľudský mier bez kalkulácií, intríg a mocenských hier, zastavenie krviprelievania a pokojný život pre všetkých. A každý, kto hľadá dôvody, výhovorky a zámienky, prečo to peklo musí pokračovať, nech ide do čerta,” uzavrel Chmelár.