Dánsko a Grónsko pre výroky Trumpa požiadali o naliehavú schôdzku s americkým ministrom Rubiom.

Americký prezident Donald Trump a jeho tím diskutujú o možnostiach získania Grónska a využitie americkej armády na dosiahnutie tohto cieľa je „vždy jednou z možností,“ uviedol v utorok Biely dom. TASR o tom informuje podľa správ agentúry Reuters a stanice Sky News.

„Prezident Trump dal jasne najavo, že získanie Grónska je prioritou národnej bezpečnosti Spojených štátov a že je to kľúčové pre odstrašenie našich protivníkov v arktickom regióne,“ uviedol Biely dom vo vyhlásení. „Prezident a jeho tím diskutujú o širokej škále možností, ako jej dôležitý cieľ zahraničnej politiky realizovať, a samozrejme, využitie americkej armády je vždy možnosťou, ktorú má vrchný veliteľ k dispozícii,“ dodal.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na vysokopostaveného amerického predstaviteľa informuje, že snahy o prevzatie kontroly nad Grónskom zahŕňajú kúpu územia alebo vytvorenie zmluvy o voľnom pridružení s ostrovom. Podľa tohto predstaviteľa je diplomacia vždy prvou voľbou Trumpa, rovnako ako uzatváranie dohôd, ktoré prezident „miluje“. „Takže ak by sa dala uzavrieť dobrá dohoda o získaní Grónska, určite by to bol jeho prvý inštinkt,“ dodal predstaviteľ.

Trump údajne chce, aby USA získali Grónsko ešte počas súčasného prezidentského obdobia a že táto otázka „nezmizne“ zo stola napriek námietkam ostatných lídrov členských štátov NATO.

Dánsko a Grónsko požiadali o naliehavé stretnutie

Toto vyjadrenie Bieleho domu prišlo po tom, čo grónska ministerka zahraničných vecí Vivian Motzfeldtová v utorok oznámila, že Dánsko a Grónsko požiadali o naliehavé stretnutie s americkým ministrom zahraničných vecí Marco Rubiom. Cieľom schôdzky by podľa nej bolo prediskutovať najnovšie vyjadrenia predstaviteľov USA o Grónsku.

Sobotňajší vojenský zásah amerických síl vo Venezuele, počas ktorého zadržali a do USA odvliekli prezidenta Nicolása Madura a jeho manželku, opäť vyvolal obavy z oživenia zámerov amerického prezidenta prevziať kontrolu nad Grónskom, ktoré je autonómnym územím Dánska.

Trump po intervencii opätovne vyhlásil, že Spojené štáty potrebujú Grónsko z dôvodov národnej bezpečnosti. Jeho poradca Stephen Miller v utorok pre stanicu CNN zase povedal, že je oficiálnym stanoviskom vlády USA, že Grónsko by malo byť súčasťou Spojených štátov.

Šéfka grónskej diplomacie na sieti Facebook oznámila, že Dánsko a Grónsko požiadali o urýchlené stretnutie s Rubiom, aby „diskutovali o významnom vyhlásení Spojených štátov o Grónsku“. „Americkému ministrovi zahraničných vecí Marcovi Rubiovi sa doteraz nepodarilo stretnúť s grónskou vládou, napriek tomu, že grónska a dánska vláda požiadali o stretnutie na ministerskej úrovni v priebehu roka 2025,“ napísala ministerka.

Jej dánsky náprotivok Lars Lokke Rasmussen podľa AFP uviedol, že schôdzka s Rubiom, o ktorú požiadali už v pondelok, by mala „vyjasniť určité nedorozumenia“ ohľadom Grónska. Taktiež poprel tvrdenia Trumpa, že okolo Grónska sa pohybuje veľké množstvo čínskych a ruských lodí.

Proti Trumpovým výrokom sa už skôr ostro vyhranila dánska premiérka Mette Frederiksenová aj predseda grónskej vlády Jens-Frederik Nielsen. Dánsko a Grónsko podporili predtým spoločným vyhlásením aj európski lídri. Frederiksenová v pondelok varovala, že ak by Spojené štáty napadli Grónsko, znamenalo by to koniec NATO. Trumpove výroky o potrebe získať tento ostrov v Arktíde sú však podľa nej myslené vážne.

Naopak, francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok povedal, že neverí, že by Spojené štáty narušili zvrchovanosť Dánska. „Grónsko je územie pod dánskou suverenitou a takým aj zostane,“ vyhlásil na okraj summitu spojencov Ukrajiny v Paríži.

Na výroky amerického prezidenta o Grónsku v utorok reagovali aj európski lídri, ktorí v spoločnom stanovisku zdôraznili, že o svojej budúcnosti môže rozhodnúť iba grónsky ľud a je iba na grónskej a dánskej vláde, ako budú rozhodovať o svojich záležitostiach.

Grónsko by sa mohlo ochrániť pred Trumpom vďaka členstvu v EÚ

Dánska premiérka Mette Frederiksenová varovala, že akýkoľvek útok USA na spojenca z NATO by bol koncom „všetkého“.

Grónsko považuje rétoriku amerického prezidenta Donalda Trumpa o potrebe kontroly nad ostrovom za znepokojivú. V Litve však veria, že vstup ostrova do Európskej únie by mohol situáciu vyriešiť.

Bývalý litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis naznačil, že jedným z možných riešení by mohol byť návrat Grónska do Európskej únie. V rozhovore pre verejnoprávnu televíziu LRT pripomenul, že ostrov už v minulosti členom EÚ bol, no po referende z nej vystúpil. „Možno by sa dalo navrhnúť napríklad Grónsku, Islandu, Nórsku, aby sa niektoré vrátili a niektoré vstúpili do EÚ,“ povedal.

Podľa Landsbergisa by opätovné členstvo v Únii mohlo Grónsku poskytnúť dodatočnú ochranu. Poukázal na ustanovenia európskych zmlúv o solidarite, ktoré garantujú pomoc ostatných členských štátov v prípade útoku alebo agresie.

Anexia Grónska by bola koncom všetkého, vraví dánska premiérka

Bývalý šéf litovskej diplomacie zároveň varoval, že Európa by nemala Trumpove vyhlásenia podceňovať. „Európska únia by sa mala začať pripravovať na to, čo nás čaká. Možné sú ultimáta aj neočakávané akcie,“ upozornil s tým, že považuje za chybu predpokladať, že situácia sa sama upokojí. Podľa Landsbergisa doterajšie kroky americkej administratívy ukazujú, že podobné vyhlásenia nemožno brať na ľahkú váhu. Aj preto by mala Európa konať preventívne a brať budúci vývoj vážne.

Americký prezidenta Donald Trump 4. januára zopakoval americké nároky na Grónsko, ktoré patrí Dánsku, keď pre časopis The Atlantic povedal, že „Grónsko určite potrebujeme, absolútne“. Americká vojenská intervencia vo Venezuele znovu oživila Trumpove dlhodobé plány na autonómne dánske územie v Arktíde, ktoré má nevyužité ložiská kovov vzácnych zemín a mohlo by byť kľúčovým hráčom, keďže topenie polárneho ľadu otvára nové námorné trasy.

Dánska premiérka Mette Frederiksenová v reakcii na Trumpove vyhlásenia uviedla, že Spojené štáty „nemajú absolútne žiadne právo“ anektovať akúkoľvek časť Dánskeho kráľovstva. Zároveň varovala, že akýkoľvek útok USA na spojenca z Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) by bol koncom „všetkého“. „Ak sa Spojené štáty rozhodnú vojensky zaútočiť na inú krajinu NATO, potom by sa všetko zastavilo. To zahŕňa aj NATO, a teda aj bezpečnosť po druhej svetovej vojne,“ povedala Frederiksenová pre dánsku televíznu stanicu TV2. Povedala, že jej vláda robí „všetko, čo je v jej silách, aby sa tak nestalo“.

Bezpečnosť Arktídy ako kľúčová priorita

Washington už má vojenskú základňu v Grónsku, kde žije približne 57-tisíc ľudí. Trump v nedeľu naznačil, že rozhodnutie o Grónsku môže prísť „približne o dva mesiace“, keď bude situácia vo Venezuele menej naliehavá.

Grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen v utorok poďakoval európskym lídrom za ich podporu po obnovení nárokov Trumpa na samosprávne dánske územie a vyzval na rokovania s americkou administratívou. Británia, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Poľsko a Španielsko sa predtým pridali k Dánsku a vyhlásili, že budú brániť „univerzálne princípy“ „suverenity, územnej celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc“.

Spoločné vyhlásenie európskych lídrov označilo bezpečnosť Arktídy za „kľúčovú prioritu“ pre kontinent a „rozhodujúcu“ pre medzinárodnú a transatlantickú bezpečnosť.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤