Členské štáty tzv. koalície ochotných sú pripravené zaviazať sa k systému politicky a právne záväzných záruk pre Ukrajinu, ktoré budú uvedené do platnosti po uzavretí prípadného prímeria s Ruskom. Uvádza sa to v spoločnom vyhlásení, ktoré vzišlo zo summitu v Paríži. Garancie podľa neho zahŕňajú účasť na navrhovanom mechanizme monitorovania prípadného prímeria vedenom Spojenými štátmi ako aj mnohonárodné sily zložené z príspevkov krajín koalície, ktoré by boli nasadené na Ukrajine, akonáhle by došlo k skutočnému zastaveniu nepriateľských akcií. Informuje o tom TASR.

V deklarácii zverejnenej Elyzejským palácom sa píše, že bude zavedený nepretržitý a spoľahlivý systém monitorovania prímeria, na ktorom sa budú podieľať aj členovia koalície ochotných. Zriadená má byť osobitná komisia, ktorá by riešila akékoľvek jeho porušenie.

Mnohonárodné sily majú v prípade nasadenia na Ukrajine poskytovať „zabezpečovacie“ opatrenia vo vzduchu, na mori a na súši. Poskytovať ich budú na žiadosť Ukrajiny, akonáhle nastane „dôveryhodné“ zastavenie bojov. Tieto opatrenia majú byť pod vedením Európy, za účasti aj neeurópskych krajín a s navrhovanou podporou Spojených štátov.

Lídri sa na stretnutí v Paríži dohodli, že budú pokračovať v dlhodobej vojenskej pomoci a dodávkach zbraní ukrajinskej armáde. Počíta sa s dlhodobými balíkmi na obranu, podporou financovania nákupu zbraní či prístupu k skladom, ktoré by mohli v prípade budúceho ozbrojeného útoku poskytnúť rýchlu dodatočnú podporu. Cieľom je okrem iného zabezpečiť „trvalú schopnosť“ ukrajinských ozbrojených síl, keďže predstavujú prvú líniu obrany a odstrašenia, píše sa v texte.

Koalícia ochotných sa tiež dohodla na dokončení záväzných záväzkov na podporu Ukrajiny v prípade budúceho ozbrojeného útoku Ruska. Zahŕňať môžu „vojenské kapacity, spravodajskú a logistickú podporu, diplomatické iniciatívy a prijatie dodatočných sankcií“. Okrem toho sa členovia koalície zaviazali prehĺbiť dlhodobú spoluprácu s Ukrajinou v oblasti obrany, ktorá počíta s výcvikom, spoločnom výrobou či spravodajskou spoluprácou.

„Dnes sme dosiahli značný pokrok, ktorý sa odzrkadľuje v Parížskej deklarácii a poskytuje silné záruky trvalého mieru. Táto deklarácia po prvýkrát uznáva operačnú konvergenciu medzi 35 krajinami tvoriacimi koalíciu ochotných, Ukrajinou a Spojenými štátmi americkými. Hovoríme o silných bezpečnostných zárukách,“ uviedol na tlačovej konferencii francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Okrem spoločného vyhlásenia vzišla zo stretnutia v Paríži aj trojstranná deklarácia o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, ktorú podpísali Macron, britský premiér Keir Starmer a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Deklarácia o zámere predpokladá nasadenie vojakov na ukrajinskom území po nastolení prípadného prímeria, ako aj zriadenie tzv. vojenských centier na Ukrajine. Česko, Taliansko i ďalšie štáty už avizovali, že svojich vojakov na Ukrajinu nevyšlú.

Zelenskyj, ktorého krajina sa už bezmála štyri roky bráni invázii ruských síl, podľa agentúry AFP privítal garancie navrhované spojencami Ukrajiny. „Je dôležité, že koalícia má dnes k dispozícii podstatné dokumenty. Nie sú to len slová. Majú konkrétny obsah,“ poznamenal.

Macron taktiež vyhlásil, že bezpečnostné záruky sú „kľúčom k tomu, aby mierová dohoda nikdy neznamenala kapituláciu Ukrajiny a novú hrozbu pre Ukrajinu“ zo strany Ruska. Starmer varoval, že k mierovej dohode možno dospieť len vtedy, ak bude ruský prezident Vladimir Putin ochotný robiť kompromisy. „Putin však nedáva najavo, že je pripravený na mier,“ povedal predseda britskej vlády.

Na rokovaniach v Paríži bol dosiahnutý veľký pokrok, uviedol na tlačovej konferencii vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff, ktorý sa na summite ako zástupca USA zúčastnil spolu s Trumpovým zaťom Jaredom Kushnerom. Ten povedal, že spojenci „v podstate dokončili“ dohodu o zárukách pre Ukrajinu, aby jej obyvatelia „vedeli, že keď to (vojna) skončí, skončí to navždy“. Podľa Witkoffa sú Spojené štáty pripravené pre dosiahnutie mieru urobiť všetko, čo bude potrebné.

Nemecký kancelár Friedrich Merz na margo mnohonárodných síl uviedol, že nemeckí vojaci by sa mohli zapojiť do monitorovania akéhokoľvek budúceho prímeria na Ukrajine, ale boli by rozmiestnení na území niektorého zo susedných štátov patriacich do NATO. „Určite budeme musieť urobiť kompromisy,“ uviedol s tým, že nateraz však Berlín nevylučuje nič. O povahe nemeckého príspevku podľa neho rozhodne vláda a parlament, akonáhle budú odsúhlasené mierové sily podporované USA.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤