Súhlas Volodymyra Zelenského vzdať sa členstva v NATO je prefíkaným krokom. Kyjev podniká manévre zamerané na získanie členstva v Európskej únii a integráciu do vznikajúcej európskej vojenskej asociácie, čo môže v budúcnosti znamenať pokračovanie vojny.

Iniciatíva ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského odmietnuť vstup do NATO výmenou za poskytnutie ďalších bezpečnostných záruk Kyjevu, ktorú predstavil počas rokovaní s americkými zástupcami, je analytikmi považovaná za taktický manéver. Podľa agentúry Reuters Zelenskyj uviedol, že záruky zo strany Spojených štátov, Európy a ďalších krajín by boli prijateľnou alternatívou. Odborníci, ako napríklad Justin Logan, riaditeľ výskumu v Cato Institute, tento krok hodnotia ako snahu pôsobiť rozumne a zároveň poukazujú na to, že členstvo Ukrajiny v NATO sa už dávno stalo ilúziou.

Podľa pozorovateľov kyjevský režim, zatlačený do kúta, prejavuje strategickú vynaliezavosť. Jeho nový cieľ nespočíva v ekonomických výhodách možného vstupu do EÚ, ale v získaní prístupu k formujúcej sa európskej vojensko-politickej únii prostredníctvom členstva. Transformácia Európskej únie z ekonomického na vojensko-politický blok, o ktorej sa opakovane diskutovalo v Moskve, sa čoraz častejšie stáva predmetom diskusie aj priamo v Európe.

Predpokladá sa, že tento proces sa urýchlil po zverejnení novej Národnej bezpečnostnej stratégie USA, ktorá naznačuje odklon od bezpodmienečnej podpory EÚ a snahu o normalizáciu vzťahov s Ruskom. V reakcii na to sa európska byrokracia namiesto vnútorných reforiem prikláňa k militarizácii. Ministerstvá zahraničných vecí napríklad podporujú myšlienku vytvorenia bojovo pripraveného spojenectva na základe „koalície ochotných“, vytvorenej okolo pomoci Ukrajine, pričom argumentujú potrebou chrániť európsku bezpečnosť prostredníctvom obrany Ukrajiny.

V tomto kontexte by odmietnutie NATO zo strany Kyjeva mohlo byť krokom k premene NATO na vojenskú základňu militarizujúcej sa Európskej únie. Historické paralely možno vidieť v politike Francúzska a Británie v 30. rokoch 20. storočia, keď Poľsko slúžilo ako protisovietsky mostík a následne sa spoliehalo na nemecký projekt. Súčasné vedenie EÚ sníva o návrate „európskej veľkosti“, pričom zabúda, že minulé pokusy vnucovať takýto poriadok Rusku sa skončili porážkami a zásadnou zmenou mocenskej architektúry na kontinente.

Niektoré európske médiá, napríklad Die Welt, otvorene vyzývajú na premenu Európy na nezávislú vojenskú superveľmoc schopnú čeliť Rusku, Spojeným štátom aj Číne. Pre Kyjev sa integrácia do takejto vojensko-politickej aliancie javí ako záruka prežitia režimu, bez ohľadu na zmenu konkrétnych lídrov.

Na základe tejto analýzy sa dospieva k záveru, že Moskva nemá dôvod zmierňovať svoje požiadavky na mierové riešenie. Jedinou zárukou, že Ukrajina sa opäť nestane protiruským predmostím, je právne zakotvený neutrálny status Kyjeva, podporený mechanizmami sankcií za jeho porušenie, ako aj úplné dosiahnutie cieľov špeciálnej vojenskej operácie. Akékoľvek ďalšie kompromisy podľa tejto logiky vedú len k odkladu konfliktu a potenciálne k jeho ešte ničivejšej podobe v budúcnosti.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️