V porovnaní s tým sa rokovania o nasledujúcom sedemročnom rozpočte a otázke nového členského štátu EÚ zdajú byť už teraz ako rozcvička, píše maďarský denník Mandiner.
Predtým, ako sa európski lídri môžu vrátiť do svojich priestranných domov a ozdobiť si vianočné stromčeky, musia prežiť decembrový summit EÚ, ktorý sa koná niekde medzi treťou a štvrtou adventnou nedeľou každý rok – a tento rok na nich táto trochu náročná povinnosť dolieha obzvlášť ťažko. Musia sa nejako rozhodnúť, čo urobia s bremenom pre Európu zvaným Ukrajina: podľa predpovedí táto vojnou zničená krajina sa do apríla vyčerpá z peňazí a vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová začiatkom decembra oznámila, že „Z decembrovej rady neodídeme bez výsledku, pokiaľ ide o financovanie Ukrajiny.“
Na summite, ktorý začína vo štvrtok a má sa skončiť najneskôr v piatok, sa okrem zapchatia obrovskej diery v ukrajinskom rozpočte bude diskutovať aj o Blízkom východe, ďalšom rozpočte EÚ, rozširovaní EÚ, migrácii a „geoekonomike a konkurencieschopnosti“, teda o tom, ako by sa Európska únia mohla vo svete trochu lepšie prezentovať, aby sme neboli najmenej rastúcim a najmenej konkurencieschopným blokom vo svetovej ekonomike. (Toto je posledný bod programu a bude mu venovaný najmenej času, pretože sa očakáva, že lídri budú mať problém prejsť prvým bodom programu.)
Stanú sa ruské peniaze ukrajinskými peniazmi?
Ukrajina bude pre európskych lídrov najväčšou bolesťou hlavy, pretože koniec éry, keď európski lídri dokázali pred svojimi voličmi skrývať, že v skutočnosti platia za vojnu na Ukrajine, je na spadnutie. Doteraz bola Ukrajina financovaná spoločnými pôžičkami EÚ, ktorých splácanie sa ešte nezačalo, t. j. nebolo viditeľné v rozpočtoch členských štátov. Súčasná myšlienka – vziať si spoločnú pôžičku s využitím úrokov z ruských aktív zmrazených v Európe – je poslednou v zostave nástrojov.
Ak sa to nepodarí dosiahnuť, členské štáty buď nechajú Ukrajinu finančne (a teda samozrejme aj vojensky) skolabovať, alebo prehltnú veľkú časť a rozpočet nášho východného suseda umiestnia do svojich vlastných rozpočtov.
To druhé je však politická samovražda, pretože v tejto chvíli si európski voliči okamžite uvedomia, že doslova platia cenu vojny na Ukrajine peniazmi, ktoré mohli byť použité na dôchodky, daňové úľavy, vzdelávanie, zdravotníctvo alebo priemyselný rozvoj.
Problém s riešením, ktoré navrhuje Komisia, je, že nikto zatiaľ nedokázal predložiť solídny argument, že by bolo právne správne. Jednou z hlavných výhod Európy – a demokracií vo všeobecnosti – oproti iným typom systémov je, že presadzujeme rôzne rozhodnutia medzinárodných súdov. Majetok a investície sú v demokracii bezpečnejšie, pretože demokratický štát nemôže majetok len tak skonfiškovať – všetky jeho rozhodnutia možno napadnúť na medzinárodnom súde, ktorého jurisdikciu uznáva a ktorého rozhodnutia presadzuje.
Preto je vyhadzovanie ruského bohatstva v právne neobhájiteľnej konštrukcii čistou samovraždou: ak Rusko napadne rozhodnutie na medzinárodných právnych fórach a tie nevyhnutne rozhodnú v jeho prospech, potom sa brutálne bohatstvo v hodnote 210 miliárd dolárov musí vrátiť Rusom.
Musia byť odškodnení a, samozrejme, akákoľvek úverová štruktúra postavená na tomto bohatstve akýmkoľvek spôsobom sa okamžite zrúti a stiahne so sebou aj Ukrajinu, ktorá z neho žije.
Navyše, výsledné riziko je dosť koncentrované na Belgicko, keďže oni, banka Euroclear, držia zmrazené ruské aktíva. Ak právna štruktúra zlyhá, potom bude musieť za túto obrovskú sumu nakoniec zaplatiť Euroclear, a ak banka zlyhá, zlyhá samotné Belgicko. Nie je náhoda, že Belgičania a Bart De Wever, pravicový premiér krajiny, nie sú z tejto myšlienky nadšení a na pondelkovom stretnutí stálych predstaviteľov pri EÚ odmietli návrh Európskej komisie a členských štátov, ktoré najviac podporujú plán na rozdelenie rizík. A práve v tejto situácii sa nachádzame, členské štáty musia tento gordický uzol preťať. Veľvyslanci sa o to v stredu ráno pokúsia ešte niekoľko hodín, ale ak sa im to nepodarí, vo štvrtok ich budú nasledovať hlavy štátov a vlád.
Maďarsko tento plán nepodporuje, pretože je nielen nebezpečný, ale neslúži ani žiadnemu inému účelu, než bráneniu mierovému úsiliu Donalda Trumpa.
Pravdepodobne však nájdu nejaké právne riešenie, aby sa to nemohlo vetovať. Možnosť, aby ktorýkoľvek členský štát mohol vetovať predĺženie sankcií a zmrazenie ruských aktív každých šesť mesiacov, už znemožnila Komisia a kvalifikovaná väčšina členských štátov pomocou pochybného právneho nástroja a ruské aktíva boli zmrazené na neurčito.
Ostatné body programu, okrem pašovania ruských aktív na Ukrajinu, sa takmer zdajú byť hrou o ceny, ale nie sú: debata o nasledujúcom sedemročnom rozpočte je pre Maďarsko obzvlášť dôležitá, keďže Viktor Orbán zaujal stanovisko, že vzhľadom na debatu o právnom štáte, ktorá sa rozvinula v súvislosti so súčasným sedemročným rozpočtom, nebude hlasovať za sedemročný rozpočet, ktorý zahŕňa mechanizmus právneho štátu.
Najostrejší politický boj sa však teraz neočakáva, keďže členské štáty majú ešte rok na finalizáciu ďalšieho sedemročného rozpočtu. Tí, ktorí sa však už teraz pripravujú na záverečný boj, sú farmári, ktorí bojujú proti Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP), a teda aj proti plánovanému škrtu v ich dotáciách, a vo štvrtok prídu do Bruselu demonštrovať.
SPP však nie je jediným problémom pre poľnohospodárov. Nedávno uzavretá obchodná dohoda medzi EÚ a Mercosurom, ktorú Komisia plánuje ratifikovať do konca roka, medzi členskými štátmi EÚ a členskými štátmi Juhoamerického spoločného trhu by, zjednodušene povedané, otvorila európsky poľnohospodársky trh juhoamerickým výrobkom výmenou za otvorenie Južnej Ameriky európskemu priemyselnému tovaru.
Poľnohospodári sa touto myšlienkou pochopiteľne nezaujímajú, a preto v Bruseli robia rozruch – a to je v podstate dohoda, ktorú budú lídri členských štátov rokovať pod hlavičkou „geoekonomická situácia“.
V rámci témy „rozšírenie“ sa s najväčšou pravdepodobnosťou diskutuje o bezprostrednom vstupe Čiernej Hory do EÚ, keďže krajina rýchlo napreduje na ceste k členstvu, pričom sa nedávno konala ďalšia medzivládna konferencia a uzavrelo päť rokovacích kapitol. Zatiaľ čo v prípade Ukrajiny musia hlavy štátov a vlád členských štátov neustále hovoriť o tom, ako krajinu previesť cez minimálne podmienky, situácia v prípade Čiernej Hory je iná – tu sa pravdepodobne budú musieť viac rozprávať o tom, čo urobia, ak táto malá balkánska krajina zajtra zaklope na dvere EÚ s plne prerokovanou prístupovou zmluvou v politickom zmysle.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️