Vyhrážky, vyhrážky a vyhrážky! To jediné dokážu lídri v Bruseli, ak neskáčete ako oni pískajú. Budeme s vami zaobchádzať ako s Maďarskom, padlo z EÚ na adresu Belgicka. Na Belgicko vraj môže dopadnúť nepríjemný chlad Európskej únie. Pomyselný mráz EÚ by mohol do Belgicka doviať, ak by sa Belgičania rozhodli neuvoľniť finančné prostriedky zo mrazeného ruského majetku Ukrajine. Zdá sa, že potom by sa EÚ ako celok mohla k Belgicku správať podobne ako k Maďarsku Viktora Orbána. Viktor Orbán píše rovno o totalite.
Ukrajina nutne potrebuje peniaze. Ak ich nedostane, hrozí, že jej na jar budúceho roka jednoducho dôjdu. A nebudú prostriedky na vyplácanie príslušníkov armády, nebudú prostriedky na budovanie obrany, nebudú peniaze pre ukrajinských dôchodcov. Doteraz Ukrajina získavala peniaze z USA aj z EÚ, ale z USA tečie peňazí stále menej a Európska únia, ktorá by americký tok peňazí teoreticky mohla nahradiť, premýšľa, ako na to.
Jednou z možností je poslať Ukrajine stovky miliárd zo mrazeného ruského majetku. Lenže zmrazený ruský majetok je spravovaný v Belgicku a belgickí politici sa boja, čo by Rusko vykonalo, keby boli zmrazené ruské majetky skutočne odovzdané Ukrajine.
Server Politico však naznačil, že Belgičania by sa mali obávať aj situácie, keď peniaze neuvoľnia. "EÚ plánuje zaobchádzať s Belgickom ako s Maďarskom, ak nepodporí pôžičku Ukrajine," napísal bruselský server Politico.
Celá vec sa má riešiť na summite EÚ 18. decembra. Belgický premiér Bart de Wever chce záruky idúce nad rámec tohto balíčka, pre prípad súdnych sporov s Ruskom, ktoré by sa po vojne mohlo rozhodnúť tento svoj majetok vymáhať.
"Ale týždeň pred stretnutím lídrov EÚ uťahuje skrutky. Pokiaľ bude De Wever aj naďalej blokovať plán - cestu, po ktorej ide už niekoľko mesiacov, a predkladá ďalšie podmienky a požiadavky - ocitne sa v nepríjemnej a pozoruhodnej pozícii pre vodcu krajiny, ktorá je tak dlho proeurópska," tvrdí diplomat EÚ.
Premiér Belgicka by sa tak mohol dostať do situácie, kedy bude ignorovaný a odstrčený podobne, ako sa to už predtým stalo maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi. "Jeho názory na návrhy EÚ nebudú zisťované. Jeho telefonáty zostanú bez odpovede," citoval server Politico diplomata EÚ. Takto sa robí v Bruseli politika!
"Diplomati však tvrdia, že zúfalé časy si vyžadujú zúfalé opatrenia. Ukrajina čelí budúci rok rozpočtovému deficitu vo výške 71,7 miliardy eur, a ak sa jej nepodarí peniaze zabezpečiť, bude musieť od apríla začať znižovať verejné výdavky. Americký prezident Donald Trump sa opäť dištancoval od poskytovania americkej podpory," napísal k tomu server Politico.
K celej situácii sa vyjadril aj už spomínaný Viktor Orbán. "Dnes Brusel prekračuje Rubikon. ... Dnešným rozhodnutím končí vláda zákona v Európskej únii a európski lídri sa stavajú nad pravidlá. Namiesto toho, aby Európska komisia chránila dodržiavanie zmlúv EÚ, systematicky porušuje európske právo. Robí to preto, aby mohla pokračovať vo vojne na Ukrajine, vojne, ktorú zjavne nemožno vyhrať. To všetko sa deje za bieleho dňa, menej ako týždeň pred zasadnutím Európskej rady, najdôležitejšieho rozhodovacieho orgánu únie, na ktorom sa schádzajú hlavy štátov a vlád. Týmto krokom je právny štát v Európskej únii nahrádzaný vládou byrokratov. Inými slovami, v Bruseli sa ujala diktatúra...“ napísal Orbán na sociálnej sieti X.
Today, the Brusselians are crossing the Rubicon. At noon, a written vote will take place that will cause irreparable damage to the Union.
— Orbán Viktor (@PM_ViktorOrban) December 12, 2025
The subject of the vote is the frozen Russian assets, on which the EU member states have so far voted every 6 months and adopted a unanimous…
Ďalšou možnosťou by bolo, že sa peniaze pre Ukrajinu nájdu v rámci budúceho sedemročného finančného rámca EÚ, a to striktne odmieta Maďarsko. A pretože by na tejto veci musela v EÚ existovať stopercentná zhoda, táto možnosť padla pod stôl. Treťou možnosťou je, že každý jednotlivý členský štát EÚ siahne do pokladničky a časť prostriedkov svojich daňových poplatníkov pošle Ukrajine.
Český ekonóm Pavel Šik tvrdí, že posielanie peňazí Ukrajine len predĺži ukrajinskú agóniu. "Lenže únia, ktorá ani nemá žiadnu víziu ani realistický plán na ukončenie vojny, ktorý by vedela presadiť, sa chová ako z Kafkovej knihy. Jej niektorí predstavitelia si boja priznať, že hra v princípe skončila, všetky investované peniaze do ruskej prehry sú stratené a nimi financovaný hlinený vojak, prelezený korupciou od päty až po hlavu, už nemá ruku a schádza mu aj noha. Oni sa ale hrajú naďalej na pokrytecké morálne majáky a keď človek číta, čo majú v pláne, zdá sa, že sú ochotní nielen sabotovať americký plán, ísť do vojny proti americkým technologickým firmám a zničiť transatlantické spojenectvo, ale urobiť prakticky čokoľvek nehľadiac na to, aké to bude mať dôsledky,“ napísal Pavel Šik.
"Predstava je taká, že si vo vnútri únie vytvoríme akýsi zákon, ktorý legalizuje krádež ako keby únia vládla svetu a okolo nej boli len zaostalé provincie podriadené jej súdom. Únia, ktorá nemá peniaze, aby ďalej Ukrajinu podporovala a nemá ani plán, ako vojnu ukončiť, je preto ochotná dať všanc dlho budovaný medzinárodný ‚image' spoľahlivej destinácie pre investorov len preto, aby Ukrajina mohla hnať ďalších a ďalších mužov do prehraného mäsomlynčeka, pretože Rusko nesmie vyhrať?“ pokračoval vo výklade svojho pohľadu na ruskú agresiu na Ukrajine Šik.
Naproti tomu pre obavy Belgičanov má Pavel Šik pochopenie.
"Je niekoľko všeobecne platných dôvodov, ako napr. spoľahlivosť Euroclearu ako finančného trezoru, tj renomé bezpečnosti investícií v Belgicku, kde spoločnosť sídli. Už som pred pár dňami opisoval, aký citlivý je medzinárodný finančný svet na najmenšie riziká. Ďalej napríklad to, že v prípade, že spoločnosti bude právnym predpisom využitie rezerv nariadené, už sa bude avizovať, že sa podá žaloba. Belgicko sa bráni aj preto, že spoločnosť zamestnáva cca 7 tisíc Belgičanov plus ďalší v subdodávateľských firmách a každý otras dôvery znamená odliv prostriedkov (presun inam), tj aj možné znižovanie stavov,“ napísal tiež Šik.
„V neposlednom rade sa Belgicko a de Wever bránia aj preto, že Rusko už oznámilo, že prípadné zabavenie bude zo strany Ruska hodnotené ako vojnový akt Belgicka a zabavenie aktív by malo ‚večné dôsledky' pre Belgicko aj premiéra osobne,“ pokračoval Šik.
Podľa ekonóma zostáva základom dodržiavania zmlúv, čo je dôležitá zásada už od rímskych čias.
"Ale základom belgického odporu je jedna stará zmluva z roku 1989. Každý, kto niekam ukladá svoje peniaze, chce mať, samozrejme, istotu, že jeho peniaze sú v bezpečí a kedykoľvek ich dostane späť. A Rusko ako každá iná krajina si svoje peniaze chráni nielen na základe aktuálnej nálady alebo obľúbenosti krajín, ale na základe bilaterálnych zmlúv. Spomínanú zmluvu uzavrel ešte Sovietsky zväz s Luxemburskom a Belgickom, a keďže Ruská federácia je nástupníckym štátom ZSSR, je zmluva stále v platnosti. A tá zmluva chráni vzájomné investície, a to nielen štátne, ale aj súkromné,“ zdôraznil Pavel Šik.
"Tá zmluva zaväzuje Belgicko nielen k voľnému prístupu k ruským investíciám aj výnosom z týchto investícií (takže už zmrazenie je podľa zmluvy problém), ale aj definuje odškodnenie v prípade zabavenia, znárodnenia, vyvlastnenia atď. ako samotných investícií, tak aj výnosov z nich, takže aj využitie výnosov na pokrytie pôžičky Ukrajine je problém. A Belgicko považuje ‚nekonečné' zmrazenie úplne oprávnene prakticky za konfiškáciu. Aj keď je Rusko vykresľované ako barbarský štát porušujúci medzinárodné právo, drží sa pomerne striktne jeho zmlúv,“ uzavrel ekonóm myšlienku.
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️