Európska komisia (EK) tento týždeň predstavila iniciatívu Európsky štít demokracie, ktorá podľa nej prináša súbor opatrení na posilnenie a ochranu demokratických systémov v členských štátoch. Navrhované kroky majú zároveň podporiť schopnosť Európskej únie odolávať manipuláciám s informáciami a dezinformáciám. Niektorí slovenskí europoslanci návrh vítajú, no považujú ho za málo ambiciózny. Iní ho jasne odmietli.
„Konečne máme celospoločenskú reakciu na hybridné hrozby a dezinformácie, aj keď by mohla byť ešte ambicióznejšia,“ uviedla Veronika Cifrová Ostrihoňová (PS). Zdôraznila, že návrh EK ešte prejde dôkladnou kontrolou v Európskom parlamente a verí, že sa ho podarí posilniť.
Návrh podľa jej slov kombinuje rýchle nástroje, ako Nariadenie o digitálnych službách (DSA), s dlhodobým budovaním demokratickej odolnosti. „Túto reakciu potrebujeme, napríklad aj pre dezinformačné útoky z Ruska, ktoré ich aj podľa EK eskaluje. Slovensko nie je výnimkou, práve naopak. Podľa organizácie Globsec sme ako krajina voči hybridným hrozbám z Ruska mimoriadne zraniteľní,“ doplnila Cifrová Ostrihoňová. Poukázala aj na správu Národného bezpečnostného úradu za rok 2024, podľa ktorej došlo k snahám o kompromitáciu štátnych inštitúcií, najmä zo strany ruských a čínskych hackerov.
Ako uviedla, je potrebné zvýšiť zodpovednosť platforiem, „aby sme zabezpečili rovný boj myšlienok v Európe, kde sa darí slobodnému prejavu, ale manipulácia je odhalená a odrádzaná,“ dodala pre TASR.
Iniciatívu EK s výhradami privítala aj Miriam Lexmann (KDH). Podľa nej EÚ vážne ohrozuje najmä narastajúce zasahovanie zo strany Ruska a Číny. „Na druhej strane však zostávam skeptická k reálnym výsledkom tejto iniciatívy, ktorá iba potvrdzuje, že EÚ sa snaží proti dezinformáciám bojovať spôsobom, o ktorom viac ako desať rokov vieme, že nefunguje,“ myslí si kvestorka EP.
Napríklad ochrana volieb a slobody médií by podľa nej mala spočívať predovšetkým v podpore aktivít a koordinácie medzi členskými štátmi. „Nesmie sa stať len ďalšou centralizovanou byrokraciou, pri ktorej bude EK prekračovať svoje kompetencie. Namiesto vytvárania nových štruktúr by sme sa mali sústrediť predovšetkým na posilňovanie tých platforiem, ktoré už fungujú, a podporiť členské štáty v snahe chrániť svoje demokratické procesy,“ povedala Lexmann.
Europoslanec Erik Kaliňák (Smer-SD) tvrdí, že Európsky štít demokracie „je v podstate centralizovaný nástroj na cenzúru a kontrolu, ktorý pod zámienkou boja proti ,dezinformáciám‘ a ,hybridným hrozbám‘ oslabuje slobodu prejavu“.
Ako problematické vníma financovanie, ktoré je podľa jeho slov špecifikované iba pre nový program AgoraEU, zameraný na podporu kultúry, médií a organizácií občianskej spoločnosti. „Zatiaľ čo pri iných krokoch, napríklad podpore žurnalistiky, sa uvádza len zvýšené financovanie, bez konkrétnych čísel,“ vysvetlil Kaliňák.
V návrhoch podľa neho chýbajú kvantifikovateľné ciele mechanizmov, napríklad konkrétne percentuálne zníženie dezinformácií. „Rovnako problematicky vnímam riziko duplicity s už existujúcimi iniciatívami, ako je napríklad EUvsDisinfo,“ uviedol Kaliňák. Ide o iniciatívu z roku 2015 s cieľom predpovedať, riešiť a reagovať na dezinformačné kampane Ruska, ktoré ovplyvňujú EÚ, jej členské štáty a krajiny v spoločnom susedstve.
Milan Mazurek (Republika) v reakcii na návrh odmieta „akékoľvek kroky, ktoré vedú k obmedzovaniu slobody slova a voľnej výmene informácií na internete“. Iniciatívu podľa vlastných slov vníma ako nebezpečný nástroj na potlačenie názorovej opozície.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️