Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
V piatok (23.10.) v ranných hodinách opitlý pacient zaútočil na zdravotníkov na prijme Ružinovskej nemocnice.
Prinášame text čitateľky HD, ktorá reaguje na používanie slov fašista/fašistický v spojení s hnutím Republika.
Vedci už v roku 1960 zverejnili rovnicu, ktorá poukazovala na 13. november 2026. Hrozí ľudstvu skutočne zánik, alebo ide len o matematický model?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Reakcia prokuratúry na slová Huliaka bola v skutku bleskurýchla.
Jeho postoje podľa kritikov nezodpovedajú kresťanskému konzervativizmu
Výber zo súčasnej ľudovej tvorivosti.
Vo svojom najnovšom videovlogu Filip "Fiki" Sulík riadne "naložil" Matúšovi Vallovi. Spočítal mu problémy, ktoré má Bratislava a vyzval konzervatívnych voličov, aby sobotné voľby neodignorovali.
KDH čelí ostrej kritike za odklon od kresťanských a konzervatívnych hodnôt. Čo zostalo z odkazu Jána Čarnogurského a kam smeruje hnutie pod Majerským?
Poľský týždenník Myśl Polska varuje pred dôsledkami európskej politiky, násilnými protestmi a hospodárskou krízou. Vyzýva na dialóg s Ruskom a návrat k tradíciám.
Prezident Pellegrini odmietol vymenovať Filipa Kuffu za ministra. Môže jeho rozhodnutie vyvolať konflikt v koalícii?
Dozrela Európa na revolúciu? Pohár trpezlivosti s mocipánmi začína pretekať...
Učiteľ bol handrou v každej spoločnosti
Komentáre
31. 10. 2025
Pred desiatimi rokmi predniesla vtedajšia nemecká kancelárka Angela Merkelová na tlačovej konferencii v Berlíne pamätnú vetu: „Wir schaffen das!“ („Zvládneme to!“). Tieto slová sa stali symbolom reakcie na vrcholiacu migračnú krízu, keď do Európy, a najmä do Nemecka, prúdili stovky tisíc utečencov, prevažne z vojnových zón na Blízkom východe, ako bola Sýria, Irak či Afganistan. Merkelová svojím vyhlásením 31. augusta 2015 vyjadrila odhodlanie prijať humanitárnu výzvu a zároveň upokojiť obavy verejnosti. O desať rokov sa Nemecko aj Európa obzerajú za týmto okamihom s rozporuplnými pocitmi.
V lete 2015 dosiahla migračná kríza v Európe vrchol. Tisíce ľudí denne prekračovali hranice Európskej únie, často pri tom títo migranti riskovali životy na nebezpečných trasách cez Stredozemné more alebo cez Balkán. Obrazy preplnených člnov, zúfalých rodín a tragédií otriasli svetom, pripomínajú české .
Nemecko, ako ekonomicky najsilnejšia krajina EÚ, sa stalo hlavným cieľom mnohých utečencov. V reakcii na túto situáciu Merkelová v auguste 2015 rozhodla, že Nemecko dočasne otvorí hranice pre utečencov uviaznutých v Maďarsku, a zaviazala sa k prijatiu stoviek tisíc žiadateľov o azyl. Jej vyhlásenie „Wir schaffen das“ bolo nielen výzvou na solidaritu, ale aj politickým gestom, ktoré malo ukázať, že Nemecko je pripravené čeliť výzvam integrácie a zabezpečiť humanitárny prístup.
Výročie pripomína český ekonóm Vladimír Pikora (Motoristi sebe) na svojom facebookovom účte slovami: „Nesmieme zabúdať – 10 rokov od tragického výroku.“
Nemecko prijalo vyše 1,1 milióna žiadateľov o azyl, čo bolo bezprecedentné číslo. Merkelová zdôrazňovala, že Nemci majú morálnu povinnosť pomôcť a že krajina zvládne túto výzvu. Tento postoj bol podporovaný časťou verejnosti, najmä prostredníctvom tzv. „Willkommenskultur“ (kultúry privítania), kedy tisíce dobrovoľníkov pomáhali utečencom s ubytovaním, jazykovými kurzami či základnými potrebami.
Rozhodnutie kancelárky Merkelovej vyvolalo už v roku 2015 rozporuplné reakcie. Na jednej strane bolo chválené ako akt humanity a odvahy. Medzinárodné spoločenstvo, vrátane OSN a humanitárnych organizácií, ocenilo Nemecko za jeho vedúcu úlohu v krízovej situácii.
Na druhej strane však narazilo na odpor ako v Nemecku, tak aj v ďalších európskych krajinách. Kritici, vrátane niektorých nemeckých politikov z CSU alebo z AfD, varovali pred preťažením sociálneho systému, kultúrnymi konfliktami a bezpečnostnými rizikami. V iných krajinách EÚ, najmä v strednej a východnej Európe, bolo rozhodnutie vnímané ako jednostranné a viedlo k napätiu ohľadom povinných kvót na prerozdeľovanie utečencov.
V Nemecku samotnom sa objavili obavy z integrácie. Aj napriek optimizmu Merkelovej sa ukázalo, že jazykové bariéry, rozdielne vzdelávacie úrovne a kultúrne odlišnosti predstavujú značné výzvy. Udalosti, ako napríklad silvestrovské útoky v Kolíne nad Rýnom v roku 2015, keď boli hlásené prípady sexuálneho obťažovania zo strany migrantov, posilnili skeptické hlasy.
Desať rokov po „Wir schaffen das“ je hodnotenie politického odkazu Angely Merkelovej rozporuplné. Na jednej strane mnohí uznávajú, že Nemecko zvládlo bezprecedentnú výzvu lepšie, než mnohí očakávali.
Na druhej strane dlhodobé výzvy pretrvávajú. Integrácia je nerovnomerná – niektorí utečenci stále čelia nezamestnanosti, sociálnemu vylúčeniu alebo jazykovým bariéram. Verejná diskusia o migrácii zostáva polarizovaná, najmä v čase ekonomických neistôt a rastúcich životných nákladov. Podľa prieskumov z roku 2025 považuje 55 % Nemcov rozhodnutie Angely Merkelovej za „správne z morálneho hľadiska“, ale iba 30 % verí, že integrácia bola plne úspešná.
V Európe má migračná kríza z roku 2015 trvalý vplyv na politiku. Krajiny ako Maďarsko, Poľsko, Slovensko či Česko posilnili svoj odpor voči migračným kvótam, čo prehĺbilo rozpory vo vnútri EÚ. Zároveň sa zmenil prístup k hraničnej kontrole – vznik agentúry Frontex a dohody s tretími krajinami, ako je Turecko, ukazujú na snahu o „externalizáciu“ migračnej politiky. Samotná Merkelová v roku 2022 priznala, že niektoré aspekty krízy mohli byť riešené lepšie, najmä koordinácia na európskej úrovni.
Symbol odvahy aj rozporov „Wir schaffen das“ zostáva jedným z najikonickejších momentov éry Angely Merkelovej. Pre niektorých je dôkazom morálneho vedenia a schopnosti Nemecka prekonávať krízy. Pre iných je to symbolom naivity a podcenenie dlhodobých dopadov masovej migrácie.
Otázky migrácie a identity zostávajú v srdci európskej politiky a pravdepodobne budú formovať debaty aj v nasledujúcich rokoch.
V súčasnej dobe sa českí politici k migračnej kríze vracajú najmä v súvislosti s aktuálnymi európskymi výzvami, ako je nový Pakt o migrácii a azyle alebo pretrvávajúce napätie okolo migrácie. Premiér Petr Fiala a koalícia Spolu (ODS, KDU-ČSL, TOP 09) pokračujú v konzervatívnom prístupe k migrácii. Fiala sa síce priamo k „Wir schaffen das“ nevyjadril, ale jeho vláda podporuje reformu migračnej politiky EÚ, ktorá kladie dôraz na ochranu vonkajších hraníc a dobrovoľnú solidaritu namiesto povinných kvót.
Hnutie ANO naďalej kritizuje európsku migračnú politiku. Babiš sa vymedzuje proti „slniečkárskym“ postojom a zdôrazňuje ochranu českých záujmov.
Aj Okamura kritizuje európskych lídrov za ich prístup k migrácii a spája migračnú krízu s obavami z „islamizácie“ Európy.
?Následky prijatia ukrajinských utečencov, o ktorých sa mlčí. Tomio Okamura poukázal na to, že kvôli prijatiu veľkého množstva migrantov sa zhoršila dostupnosť zdravotnej starostlivosti aj bývania pre samotných Čechov. pic.twitter.com/IajHX5ZnXZ
— neČT24 (@42TCen) August 30, 2025
Českí politici reflektujú migračnú krízu a výrok „Wir schaffen das“ predovšetkým ako varovný príklad nepremyslenej politiky. V debate je viditeľný posun od humanitárneho aspektu krízy k bezpečnostným a ekonomickým otázkam.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
