Politológ Eduard Chmelár na sociálnej sieti reaguje na český zákon o zákaze komunizmu, ktorý podpísal český prezident Petr Pavel, bývalý komunistický rozviedčik a bývalý predseda Základnej organizácie KSČ. Chmelár píše o polovzdelaných hlupákoch, ktorí nevedia nič o Rusku a ešte menej o komunizme.
Publicista píše, že po oznámení tejto správy sa mu chcelo vykríknuť: “Nová doba! Prvý prezident na svete, ktorý zakázal samého seba!”, keďže zákon podpísal Pavel, ktorého kádrové posudky hodnotili ako "triedne uvedomelého a politicky vyspelého člena strany, ktorý napomáha presadzovať vedúcu úlohu komunistickej strany medzi podriadenými".
Fašizmus bol návodom na trestný čin
Novela zákona zakazujúca propagáciu komunizmu je podľa Chmelára mimoriadne hlúpa legislatíva, s interpretáciou ktorej bude mať veľké problémy aj ústavný súd. “Ja viem, že je tu skupina rovnako silno politicky angažovaných ako aj mentálne znevýhodnených trollov, ktorí bezmyšlienkovito opakujú propagandistickú floskulu, že komunizmus je to isté ako fašizmus. Nič nemôže byť vzdialenejšie od pravdy, preto sa nedajte pomýliť týmito nedovzdelanými krikľúňmi,” reaguje Chmelár na politickú angažovanosť a vysvetľuje rozdiel:
Kým idea fašizmu bola už vo svojom zárodku návodom na trestný čin, filozofia komunizmu je starobylým snom o rovnosti ľudí, odstránení odcudzenia človeka a spoločnom vlastníctve (z latinského communis = spoločný).
“Takáto myšlienka vznikla už v 7. storočí pred n. l. v starovekom Grécku. Najstarším dielom, ktoré opisuje svet bez súkromného vlastníctva, je Platónova kniha Štát. Na rozdanie svojho majetku chudobným vyzývali už raní kresťania, ideu spoločného vlastníctva presadzovali husiti a hlásal ju aj katolícky svätec Thomas More v diele Utópia, od ktorého popravy uplynulo nedávno (6. júla) 490 rokov. No a tí z vás, ktorí utrpeli vzdelanie, už isto počuli o slávnej vete francúzskeho filozofa Rousseaua, že najväčším zločinom dejín bolo, keď prvý človek ohradil kus pôdy a povedal: "Toto je moje",” pripomína historik.
Rozdiel medzi ideou a režimom
Chmelár upozornil, že z propagácie komunizmu obviňovali uhorské úrady už Ľudovíta Štúra. A bolo to na približne rovnakej intelektuálnej úrovni ako osočovania dnešných tajtrlíkov. “Mnohí povrchní znalci politickej filozofie si zasa primitívne myslia, že komunizmus vymyslel Marx s Engelsom, prípadne až Lenin so Stalinom,” konštatuje s tým, že komunizmus v zmysle svojich definičných filozofických zásad a politologických znakov nikdy neexistoval, ale vždy išlo len nenaplnený utopický ideál.
Takže ak podľa neho hovoríme o komunizme, v prvom rade musíme rozlišovať medzi samotnou ideou a politickým režimom. “Ale aj táto diferenciačná pomôcka nás môže zradiť. Mnohí netušia, že jedným z prvých zákonov po boľševickej revolúcii v Rusku bolo zrušenie trestu smrti. To, čo vyzeralo spočiatku ako demokratizačná revolúcia, sa však v priebehu niekoľkých mesiacov zvrhlo na čistý teror v dôsledku vonkajších okolností, ktoré spôsobila vojenská intervencia viacerých západných krajín a potreba mladého sovietskeho štátu čeliť smrteľnému ohrozeniu. Potraty opäť zakázal až absolvent teologického seminára Josif Stalin,” dodáva Chmelár s tým že je si nutné ujasniť pojmy a dojmy.
Šialená vlna hejtu zo strany nevzdelancov
Ak podľa Chmelára všetky rozpory zjednodušujete, je to niečo podobné, ako keby niekto vyrukoval so zákazom propagácie kapitalistického režimu, lebo dokázateľne priniesol desiatky miliónov mŕtvych. “V mene údajného prinášania civilizácie sa v koloniálnych vojnách kántrilo pôvodné obyvateľstvo Afriky, Ameriky a Ázie. V mene demokracie Spojené štáty rozbili Blízky východ i severnú Afriku. V mene humanizmu sa v rozpore s medzinárodným právom bombardovala Juhoslávia. V mene práva na obranu dnes prebieha otvorená genocída v Gaze,” uviedol Chmelár prešľapy kapitalizmu a pripomína, že každá vznešená myšlienka sa dá zneužiť.
Politológ si všimol šialenú vlnu hejtu zo strany vzdelanostne zjavne poddimenzovaných opozičných politikov, novinárov, umelcov či tzv. humoristov, ktorí zneužili Štefánikovo výročie na kádrovanie, kto má právo hlásiť sa k jeho odkazu a totálne uletenú skratku, podľa ktorej náš hrdina spod Bradla vraj nenávidel Rusov. “Práve táto "epizódka" dokazuje, aké mimoriadne hlúpe, polovzdelané a primitívne indivíduá, reprezentujúce tú najprimitívnejšiu idiokraciu, proti nám stoja,” tvrdí Chmelár.
Štefánik miloval Rusko!
Je podľa neho pravdou, že Štefánik mal k novej sovietskej moci oveľa rezervovanejší vzťah ako povedzme Karel Kramář alebo T. G. Masaryk, ktorý dal spočiatku výslovné inštrukcie, že západní spojenci musia obnoviť Rusko. Je pravdou, že bol zásadovým odporcom boľševizmu. Ale Rusko miloval.
“Ešte pred vojnou navštívil v Jasnej Poľane Leva Nikolajeviča Tolstého a urobil na neho oveľa lepší dojem ako Masaryk. Štefánik opakovane hlásal, že nový česko-slovenský štát nevyhnutne potrebuje pre svoju bezpečnosť "oprieť sa o zrekonštruované, zregenerované Rusko". Ešte v roku 1916 vyslovil Rusku "absolútnu dôveru", čo musel Masarykovi v liste z 11. septembra 1916 siahodlho vysvetľovať. Štefánik síce oponoval myšlienke "všeslovanskej ríše na čele s cárskym Ruskom", ktorú presadzoval Karel Kramář, a uprednostňoval česko-slovenskú kombináciu, ktorú považoval pre Slovákov za najvýhodnejšiu, ale aj on si na čele štátu vedel predstaviť ruského cára. Napokon, v Rusku uvítali Štefánika s veľkou vážnosťou, prijal ho ruský cár a dostal najvyššie vojenské vyznamenanie Rad. sv. Vladimíra,” informuje Chmelár o historických súvislostiach.
Milí čitatelia,
v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobné brány, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatného či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť podporiť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
- Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;
- Udržať obsah otvorený pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;
- Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(do poznámky prosíme uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom. Vážime si vašu podporu.
Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik