"Svoloč" je skupina ľudí, ktorá je príznaková výzorom, správaním, názormi. Pokojne tak môžeme označiť sfanatizovaný nenávistný a večne oportunistický neomarxistický liberálno-progresívny tábor pod zástavou Šimečkovského "a priori" odporu. Publicista a politológ, docent Eduard Chmelár si už zjavne nedokáže a ani nechce zvoliť všeobecný "diplomatický" nič nevraviaci slovník a ide - "In medias res", k jadru diania.

"Slovenská opozícia má mentalitu lokaja" - nazval svoj príspevok na sociálnej sieti Eduard Chmelár.

Poznámky európskych politikov voči Slovensku vyvolali prudké reakcie z oboch strán politického spektra

"Bez ohľadu na obsah výčitiek ma zaujal postoj slovenskej opozície, ktorý iba potvrdil to, čo som povedal na jej adresu už pred niekoľkými mesiacmi: chýba jej akýkoľvek náznak lojality k vlasti a vždy sa postaví na stranu zahraničia." Píše publicista a konečne tak verejne pomenúva všeobecné "tajomstvo", ktoré obvykle k chorému pacientovi zastáva jeho okolie.

Líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka kvílil, že keď nám adresuje také tvrdé slová nemecký kancelár, znamená to, že nám nedôveruje a vníma nás ako problémový štát

Chmelár pokračuje v citácii Šimečku: "A naši zahraniční partneri sú predsa pre nás zárukou bezpečnosti..." 

A teraz Chmelár pekne "natvrdo" k Šimečkovi a jeho "všeobecnému rozhľadu v dejinách Slovenska: "Myslel tak ako v roku 1938? Alebo v roku 1944? Alebo nebodaj v roku 1968? Nesmieme zabúdať na základné poučenie našich moderných dejín, že vždy nás zradili "zahraniční partneri" a naši najbližší spojenci."

Šimečka a jemu podobní sa správajú, akoby jedinou úlohou tohto štátu bolo niekomu poslúžiť a vyplniť jeho vôľu, akoby sme nesmeli mať vlastné záujmy, vlastné priority a vlastné postoje, akoby sme sa mali roztriasť od strachu zakaždým, keď sa veľmoc rozhnevá

"Všimnite si to, aj liberálne médiá sa takto správajú dlhodobo: inak hyperkritickí novinári sa s bázňou skláňajú pred každým pokarhaním, pred každým slovom, ktoré príde z Bruselu, Berlína, Paríža alebo Londýna."

(Poznámka HD - ani za "totality" sa tak lokajsky nesprávali novinári z vtedajšej oficiálnej dobovej tlače.) 

"Vôbec nezvažujú, či ten nemecký kancelár alebo generálny tajomník NATO nepovedal nejakú nebetyčnú sprostosť, ohýbajú pred nimi chrbty viac ako pred pápežom a obmedzia sa iba na to, že kritizujú slovenských politikov, prečo sa nesprávajú tak ako im to prikázali západné veľmoci." Poukazuje na protispoločenský a štátnosť ohrozujúci trend v mainstreame Chmelár. 

Pritom namiesto Korčokovho nariekania, že oni (európski lídri) nám nedôverujú, je na mieste skôr skeptický až kritický pohľad na ich výsledky

"Nie sú to totiž žiadni oslniví štátnici, predstierajú, že nás vedú, ale v skutočnosti všetko ničia a pri ich neschopnosti bude EÚ do piatich rokov menej významná ako Vietnam. Zvlášť, ak chce nemecký kancelár Merz poslať na Rusov rakety Taurus a ani si len nepripúšťa, že Moskva odpovie Orešnikom, by som nevsádzal na to, že je to bystrý človek. Zrejme si od Putina koleduje o ešte väčšiu facku ako Macron od svojej ženy."

Otrocká psychóza

Podľa Chmelára - "v podobnom duchu ako parlamentná opozícia sa dnes vyjadril primátor Trenčína Richard Rybníček. V rozsiahlom statuse sa oboril na slovenských predstaviteľov, že Nemecko nám predsa nosí chlieb, 80 percent všetkých investícií v mestách a obciach nám platí Európska únia a my sme takí "sprostí, rozmaznaní a nevďační", že ich kritizujeme... Neskutočne otrocké uvažovanie. "

Odhliadnuc od toho, že Rybníčkova argumentácia je demagogická - Slovensko si riadne plní svoje členské povinnosti, samo prispieva na chod EÚ sumou viac ako 1 miliarda eur ročne a odteká odtiaľto také obrovské množstvo ziskov, že celá konštrukcia o tom, ako viac dostávame ako dávame je pochybná - takto ako opozícia uvažuje naozaj len lokaj bez hrdosti a dôstojnosti. Osvojiť si Rybníčkovu filozofiu podľa starého slovenského príslovia "Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj" znamená uviaznuť v historickom prekliatí plebejského národa, ktorý komusi ustavične posluhuje, ohýba chrbty pred zemepánom a poklonkuje pánovi veľkomožnému. Ale my sme v 21. storočí už predsa niekde úplne inde."

My sme predsa nechceli vstúpiť do Európskej únie preto, aby sme mali nového pána

"Aby sme opäť ako v Rakúsko-Uhorsku žili pod útlakom dvoch veľkých národov (tentoraz Nemecka a Francúzska) a vo všetkom sa im prispôsobovali a podriaďovali. V tomto je reakcia premiéra a ostatných vládnych politikov principiálne správna, aj keď by som volil iný slovník. My si musíme naozaj vyprosiť, aby nám nemecký kancelár odkazoval, že "nejaká malá menšina nebude ovplyvňovať rozhodnutia EÚ" a že "krajinám, ktoré majú iný postoj ako je kurz EÚ, môžeme odobrať eurofondy", lebo potom sa treba spýtať, čo tam ako malé štáty robíme. 
Európska integrácia bola totiž založená na filozofii a pilieroch rovnosti a solidarity, nie diktátu veľkých voči malým. Nerád to pripomínam, ale o podrobení si Európy snívali nacistickí predkovia pána Merza, nie otcovia zakladatelia EÚ. V tomto by som očakával, že všetci, ktorým na Slovensku záleží, budú mať jednotný postoj, a nie poklonkovať sa na jednej strane Bruselu, karhať slovenskú vládu, ale bagatelizovať mnohomiliardové škody Ursuly von der Leyenovej, ako to robí afektovaný podpredseda Európskeho parlamentu Martin Hojsík.

Lokaji sa úcty nedočkajú, ani v tej "ich" Únii

"Nedávno som dočítal rozsiahle pamäti bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej pod názvom Sloboda. Zaujala ma tam jedna vec: všetci lídri malých krajín strednej a východnej Európy boli mimo jej optiku, nezmienila sa o nich ani slovom, okrem dvoch - Václava Klausa a Viktora Orbána. To preto, lebo "robili problémy" a zamestnávali ju. Nikto a nič iné jej nestálo za zmienku, dokonca ani bratislavský summit Európskej únie, keď sa ešte chcel Robert Fico tak nástojčivo dostať do "jadra EÚ". 
Má to jednoduché vysvetlenie: poslušných a podriadených si nebudú vážiť nikdy a nikde. Je veľa vecí, ktoré mi prekážajú na spôsobe vládnutia súčasnej koalície, ale v jednom mám úplne jasno: táto poddajná opozícia, táto "hromádka koží otrockých" (Ľudovít Štúr) si nezaslúži, aby riadila túto hrdú krajinu." končí emotívne, no nanajvýš trefne voj status Eduard Chmelár.

___________________________________________________

A ešte výber z komentárov k nemu - mená pisateľov neuvádzame

Každý hrdý Slovák, či racionálne uvažujúci človek, akejkoľvek národnosti na Slovensku, musí byť takýmto vyjadrením európskych lídrov na našu krajinu rozhorčený
Súhlasím s vami pán Chmelár, je na čase prejaviť viac národnej hrdosti a sebavedomia.

______________________________________
Pozrite sa na tých našich Slovákov. Keď čítate niektoré ich komentáre, zistīte, že väčšine národná hrdosť chýba a zapredali by svoj národ za tridsať strieborných.

________________________________________
Sú ako hyeny, túžiaci po moci nehladiac na vlastný národ odkiaľ pochádzajú a táto zberba chce vládnuť aj za zradu vlastnej matere.

_______________________________________
Opat skvely komentar👍

___________________________________________
Veď práve to je zarážajúce že sa nedokážu zastať suverenity a naopak stoja na strane tých ktorí očierňujú Slovensko.

___________________________________________
Keď sa budem niekomu stále podkladať, ohýbať chrbát, nemať vlastný názor, svoje presvedčenie, tak si nakoniec urobí zo mňa handru, do ktorej si len utrie svoje zasrané topánky.
A toto všetko mi pripomína terajšia politika EÚ. My sme suverénny, svojbytný národ, / hoci sme malý štát/, ktorý musí mať svoj názor a aj byť akceptovaný v EÚ.

___________________________________________
Vďaka za tento status.
Poviem to na rovinu presne toto mi už dlhšie leží na srdci. Slovensko nepotrebuje politikov, ktorí sa trasú, keď sa niekto v Berlíne zamračí. Potrebuje lídrov, ktorí sa vedia postaviť za svoj národ a nie sa automaticky zaradiť medzi podržtaškov. Dnes je kancelár Merz, zajtra to môže byť niekto, kto bude úplne proti EÚ. Čo potom? Budeme stále len slepo prikyvovať, hoci sa zmení kurz a ide proti nám? Je načase prestať fungovať v režime „koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj“. Slovenský politik má byť verný Slovensku. Nie agentom cudzích záujmov, nie karhajúcim učiteľom z Bruselu. A hlavne: má rešpektovať vôľu väčšiny slovenských občanov, nie si robiť PR u zahraničných partnerov. Mňa zaujíma, čo bude, keď sa Európa začne rúcať zvnútra. Čo spraví táto opozícia, keď na Západe nastúpi niekto tvrdý, radikálny, protieurópsky? Budú ticho držať krok, alebo konečne zdvihnú hlavu? Lebo zatiaľ len ticho slúžia.
Súhlasím: poslušnosť nie je cnosť. Suverenita nie je extrémizmus. A kto to nevie rozlíšiť, nemá čo riadiť túto krajinu.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik