V komentári novinára a veterána slovenskej žurnalistiky Michala Zöldyho zaznieva tvrdá analýza aktuálnej situácie našej krajiny. Autor odhaľuje zákulisné hry, mocenské zveráky a bruselské ultimáta, ktorým čelí vláda v "zdanlivo" samostatnej republike. Exkluzívne spomienky z prvej ruky odkrývajú, že dlhodobý tlak na Slovensko nie je nič nové – len nadobudol nové, nebezpečnejšie kontúry.
_____________________________________________________
SPRÁVA O STAVE REPUBLIKY
Bez dlhých úvodov, tou dobrou správou, aspoň pre začiatok, prv než prídu tie horšie, je fakt, že ešte stále máme svoju samostatnú, zvrchovanú a suverénnu Slovenskú republiku. A to aj napriek tomu, že duchovný a ideový otec progresivistov na Slovensku robil a hovoril všetko pre to, aby právo na samostatnosť slovenského národa vo vlastnom štátnom celku spochybnil tými najtupšími a najšovinistickejšími vyjadreniami o Slovákoch a slovenskom jazyku.
Áno, máme svoju samostatnú stredoeurópsku republiku, aj keď relatívne malú, a jej najnovším problémom je, že sa odrazu kadekto drzo vyhráža, že ak jej vedenie nezrazí opätky a nebude poslúchať vyššie záujmy, dostane tvrdú príučku v podobe odstrihnutia od eurofondov a samotný demokraticky zvolený premiér, ktorý verí, že má právo na zahraničné pracovné cesty a politiku na všetky štyri svetové strany, dostane "zaracha" ak nebude poslúchať Brusel. Poslúchať, disciplinovane sa zaradiť a zrejme aj odprosiť, že už bude dobrý a podriadi sa lídrom násobne väčších štátov. Prefackávaný Macron, ktorý chce viesť celý kontinent v ťažení proti Rusku ale ani vlastná naštvaná manželka neprijme jeho rameno pri vystupovaní schodíkmi lietadla, lebo ani len ona sa ním nechce nechať viesť, afektovaný a vo vlastnej krajine nepopulárny a vysmievaný Starmer a najnovšie už aj zlovestný globalistický kancelár Merz chcú rozhodovať o tom, čo my tu doma vôbec smieme alebo nesmieme. Ako nejaká poslušná kocka cukru v čaji by sme sa mali rozpustiť a nerobiť problémy, aby sme ani náhodou nekazili predpísanú chuť.
Nie je to nič nové, lebo toto sa tu deje od samého začiatku v roku 1993. Viem to okrem iného aj z prvej ruky, lebo ako tlmočník som bol svedkom ako napríklad jednal so slovenským premiérom Mečiarom svojho času nemecký veľvyslanec na Slovensku, a nie len on, pri rokovaní medzi štyrmi (v danom prípade šiestimi) očami. S ďalšou kolegyňou tlmočníčkou sme mali navlas rovnaké skúsenosti s povýšeneckou aroganciou zahraničných veľvyslancov počas ich rozhovorov s vtedajším premiérom. Takže naozaj nič nové pod slnkom. Rob to, čo chceme my, inak nebudeš....!
Tou zlou správou o stave republiky teda je, že sme pod kontrolou....znie to síce desivo, ale je to tak, darmo sa europoslanec za Hlas Braňo Ondruš právom rozčuľuje, že samozvaná skupina zahraničných europoslancov odmietla jeho účasť na ich inšpekčnej výprave na Slovensko a dokonca ho odmietli medzi sebou aj ako pozorovateľa. Už to samotné vzbudzuje najhoršie obavy a malo by nám to stačiť ako hrozivé včasné varovanie, že sa nám tu zase ide v spolupráci s opozíciou a jej médiami niekto drzo miešať do našich vnútorných záležitosti a nášho života, podobne ako nedávno akýsi neautorizovaní "pozorovatelia" z OSN. To všetko v konečnom dôsledku ako sústredená a koordinovaná príprava pre cielený frontálny útok na súčasnú vládnu koalíciu a vládu Roberta Fica dva roky pred voľbami, lebo o to tu ide. Hromadiť v dostatočnom časovom predstihu deštrukčný materiál a užitočnú politickú muníciu s jasným cieľom znemožniť o dva roky za akúkoľvek cenu zopakovanie výsledkov parlamentných volieb v roku 2023.
Takže stav republiky je podľa mňa pomerne vážny. Republika síce chvalabohu ešte stále je, no jej legitímne demokratické vedenie sa ocitlo v agresívnom zveráku opozície, médií a autoritárskych zahraničných kruhov s riadiacim centrom a mocenským monopolom Bruselu. Všetko ostatné sú len sprievodné symptómy stavu, v akom sme sa ocitli uprostred zúfalého boja o záchranu upadajúcej a čoraz menej demokratickej Európy .
Michal Zöldy
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik